Vytvoriť dnes originálny herný koncept bez toho aby ste do vývoja natlačili stovky miliónov je vec takmer úplne nemožná. Samostatnou kapitolou je samozrejme nezávislá scéna, kde sa často vyložene experimentuje a nie vždy z toho je niečo zaujímavé a atraktívne. Devolver je presne tá firma, ktorá však invencie miluje a neváha finančne podporiť produkciu čohokoľvek, čo sa výrazne vymyká zavedeným trendom. Aj preto sa rozhodli postaviť za dielo spoločnosti Nerial, pojednávajúce o podvodníkoch s kartami. Vítam vás u recenzie na Card Shark, príbehom poháňanú stealth arkádu plnú vína a kariet.
Dostalo sa mi možnosti zrecenzovať Card Shark vo verzii pre Nintendo Switch. Príbeh tejto netradičnej záležitosti vás zavedie do Francúzska v osemnástom storočí, kde máte možnosť prevziať úlohu nenápadného čašníka s poriadne dlhými prstami - ani nie tak fyziologicky ale skôr duševne. V danom období boli peniaze, ostatne tak ako aj dnes, alfou a omegou ľudskej existencie a ten kto sa nechcel uspokojiť s chudobou, pochopiteľne skúšal objaviť akékoľvek cesty ku bohatstvu - legálne ale ešte viac tie zákonom neschválené. Ručne kreslený grafický 2D art je v prípade tejto videohry vytvorený s citom pre detail tak, aby sa akákoľvek interakcia krútila len a len okolo kariet, či vecí s nimi spojených. Kto by si však myslel, že ho tu čaká komplexné hranie rôznych kartových hier proti umelej inteligencii, už teraz môže začať byť maximálne sklamaný. Card Shark je totižto viac zbierkou nekompromisne poskladaných zlodejských minihier, kde sa každá jedna chyba kruto trestá a ak nemáte zrovna vycibrenú krátkodobú pamäť, sotva si budete schopný toto dielo skutočne užiť.
Nie, Card Shark nie je ani náhodou pokriveným ekvivalentom pokru. Ide skôr o naučenie sa trikov, aké musí hráč postupne skúšať a trénovať, než sa mu podarí ich s úspechom zvládnuť a posunúť sa ďalej v príbehovej linke. Cieľom je okrádať majetnejších súperov, či už sedia za stolom v nóbl salónoch, alebo sa zabávajú v smradľavých pirátskych brlohoch. Ako zlodej ste však neustále pod prísnym drobnohľadom a stačí len jeden náznak prezradenia a už sa tasia meče, či strelné zbrane. V rámci scenára je hlavný hrdina súčasťou zločineckej organizácie vedenej istým excentrikom menom Comte de St. Germain, v ktorej sa postupne učí dvadsiatke špeciálnych klamlivých trikov, pomocou akých následne skúša dostať peniaze z vreciek bohatších súperov. Ak by som Card Shark doteraz nikdy nehral a prečítal si takto koncipovaný súhrn dojmov, verím, že by som sa na túto hru nesmierne tešil - nemám vám to preto za zlé. Avšak prax je v tomto prípade oveľa krutejšia, keďže realizácia samotných trikov je plná frustrácie z nezdarov, za čo nanešťastie môže práve nedokonalý koncept hry samotnej. Je nutné sa dopodrobna učiť jednotlivé ťahy s kartami (napríklad, kde je tá, ktorú potrebujem aby skončila na vrchu balíčku?) a to všetko v expresne rýchlom tempe regulovanom prísnymi quick-time eventami.
Dajme teraz bokom akékoľvek sklamanie z faktu, že tu nejde o hranie kartových hier, ale len o sériu trikov realizovaných uprostred vopred danej partie. To čo nám tu vytvára najväčší problém je chaos ohľadom zapamätania si všetkých tých kombinácií, ktoré v sebe nenesú ani štipku predvídavosti spojenej s indíciami. Koncept vás síce upozorní na skutočnosť, že aktuálne je nutné použiť jednu z tej dvadsiatky "naučených" stratégií a rovnako vám dá možnosť si zopakovať tutoriál, avšak toto vám vlastne vo finále nijako nepomáha. Asi nie je nutné sem dopodrobna vypisovať jednotlivé stratégie v rámci klamania a švindľovania, každopádne nejde o žiadne magické zaklínadlá ale skôr len bežné matematické linky okorenené klamaním pomocou tela a bežného príslušenstva (nalievaním vína viete nahliadnuť do kariet súpera a dať signál svojmu komplicovi). Autori sa takto snažia vás donúť robiť dve veci súčasne a robiť ich s presnosťou chirurga. Za predpokladu, že v celom postupe spravíte čo i len jeden prešľap, ide sa zase od začiatku - tempo hry tak trpí a akokoľvek všetko ostatné, vrátane audiovizuálne stránky, vyzerá perfektne, výsledný dojem jednoducho upadá. Rýchle stláčanie, alias QTE sekvencie, to je vec akú by som v roku 2022 už nerád videl na prvom mieste hrateľnosti a tu je to celé na QTE vlastne postavené.
Uvedomujem si skutočnosť, že ten kto má svoju pamäť pevnú ako skala a nemá problém si zapamätať všetky postupy bez toho aby musel neustále študovať tutoriál, zažije u hrania tohto projektu oveľa vzrušujúcejšie okamžiky, než ten, kto bude neustále zlyhávať. Aj preto vám, prípadným záujemcom o investíciu, odporúčam si dobre zvážiť jednotlivé súvislosti. Mňa osobne ale dielo jednoducho ako celok sklamalo a nezachránil to ani inak krásny vizuálny art či vtipné momentky so samotnou smrtkou, čiže akousi metaforou o náročných životných rozhodnutiach. Tak či onak, aj táto indie hra je vlastne sama o sebe jedinečná, keďže chce plávať v koncepčne unikátnych vodách a ten kto dokáže držať tempo s jej pravidlami, môže v nej objaviť istý druh návyku.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Devolver Digital
