Izraelská nezávislá spoločnosť Happy Juice Games si pred časom strihla svoj debut menom Lost in Play a okamžite si ním dokázala získať srdcia milovníkov klasických adventúr. Stratiť sa v tejto hre totižto dokážu nie len mladšie, ale rovnako tak aj staršie ročníky a práve ten široký vekový rozptyl napojený na vizuálne ohromujúci part diela samotného, je presne ten mix vyvážených chutí aké by ste si chceli nasypať rovno do hlavy. Pýtate sa prečo už v úvode recenzie na predmetnú hru začínam vynášať záverečné súdy ako keby sa jednalo snáď o posledný odsek? Dôvodom je skutočnosť, že táto hra je tak dobre spracovaná a ponúka tak široké množstvo špecifickej atmosféry, že nejaké chodenie okolo horúcej kaše je podľa môjho názoru v jej prípade úplne irelevantné.
Len si spomeňte na svoje detské časy, aké to bolo hrať sa pomocou vlastnej imaginácie, kde kus dreva predstavoval magickú tyč schopnú premeniť dvere od záchodu na portál do vesmíru. Nepoškvrnená a ničím negatívnym nepokrivená detská myseľ dokáže z ničoho upliesť všetko, ak to tak nadnesene poviem a presne týmto spôsobom funguje aj príbeh v ručne kreslenej adventúre Lost in Play. Prvým stavebným kameňom hrateľnosti je celkovo sympatické ústredné duo (brat a sestra), ktoré sa pomocou vlastnej imaginácie vydá na nezabudnuteľné a často bizarne podané dobrodružstvo, kde netreba slov. Skutočne, jediné zvuky pripomínajúce akúsi reč tu zabezpečuje neuveriteľne príjemné bľabotanie plné akustických trikov, ktoré sa tak krásne počúva, až dostanete chuť sami začať bľabotať ako spomenutá dvojka. A o čom to celé vlastne je? O Jednej nevinnej zábave dvoch detí, ktorá sa z ich izby prepracuje až na samotný koniec vesmíru. Chcete byť u toho?
Tam kde hlavné postavy vyložene nedokážu naštvať absolútne nikoho sa rovnakým spôsobom dá hovoriť aj o celkovej grafickej lomeno animovanej stránke tohto projektu. Hrať Lost in Play je ako interagovať s pôvabne spracovanou rozprávkou, ktorá celým svojím zasadením balansuje na hranici medzi svetom pre deti a prostredím kde sa zabavia aj staršie ročníky. Proces prekonania všetkých kapitol stojí a padá na pestrosti samotných hádaniek. Jednotlivé puzzle sú v rámci náročnosti rôznorodej povahy a aj ja sám som mal s niektorými príkladmi obrovské problémy a musel som sa pri ich riešení doslova zapotiť, neraz ako dvere od chlieva. Ústredným motívom ostáva predovšetkým správne nastavený humor a vôbec nie prehnaný tlak na šialenosť a nelogickosť. Ba naopak, riešenie drvivej väčšiny prekážok vychádza z racionálneho spôsobu uvažovania, čím sa samotná realizácia stáva o to viac príjemným zážitkom.
Lost In Play som recenzoval vo verzii pre Nintendo Switch s tým, že ovládanie sa realizovalo priamo cez navádzanie postavy pomocou analógovej páčky - nič zložité. Mohli by sme sa pýtať priamo autorov prečo v tomto prípade nesiahli po čisto dotykovej interakcii, ale keďže v tomto ohľade v hre všetko fungovalo bez výrazných chýb a problémov, bolo by to asi úplne zbytočné. Jediným negatívom tak ostáva samotná dĺžka hracej doby, ktorá sa v závislosti na rýchlosti riešenia samotných puzzle, môže pohybovať od štyroch do piatich hodín čistého času. Poviete si; na hru za pár euro je to vlastne dostatočná porcia zábavy nie? Asi áno, avšak to čaro atmosféry a tie možnosti vizualizácie, ktoré sa čiastočne naznačia aj v samotnom závere, by si jednoducho žiadali ešte pár hodín pridať a pokojne za cenu vyššej finálnej sumy. Ja osobne túžim po tom aby Happy Juice Games pripravili pokračovanie alebo rovno ďalšiu podobne koncipovanú videohru s iným príbehom, okamžite by som totižto vedel, že ju chcem hrať!
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Happy Juice Games
