Mačka domáca alebo po latinsky Felis catus, je zviera plné neobyčajných schopností, ktoré obohacuje naše príbytky už od nepamäti. Odborníci sa napríklad dodnes nevedia zhodnúť na zmyslu ich pradenia, čo im dozaista pridáva na nespornej tajomnosti. Spojiť však mačku s pojmom Noir, to už chce trocha kreativity, zvlášť vo svete interaktívnych point-and-click diel. Klasické Noir filmy prezentované drsným čiernobielym filtrom kamery nás nechávajú už dlhé desaťročia takpovediac moknúť pod spŕškou detektívnych príbehov plných zločinov a cynických replík. Niečo takéto si osobne len sotva viem spodobniť s roztomilosťou mačiek ako takých avšak nezávislá africká spoločnosť Silvernode Games dostala pred pár rokmi nápad práve na túto fúziu a výsledok je pred časom vydaný projekt Nine Noir Lives. Práve o ňom si povieme viacej v nasledujúcom texte s tým, že už vopred vás varujem vetou; toto rozhodne nie je žiadna tradičná Noir hra.
Názov odkazujúci na deväť mačacích životov je dozaista originálny, avšak už pri prvom spustení Nine Noir Lives si uvedomíte, že tu sa žiadne Noir normy napĺňať nebudú. Príbeh tejto detektívky začína v meste Mňau Mňau Furringtone kde sídli kancelária súkromného detektíva menom Cuddles Nutterbutter (ako vidíte, názvy aj mená sú tu zámerne ohýbané do mačacej témy), ústredného hrdinu tejto dvanásť hodinovej klasiky. Dej odohrávajúci sa na ploche niekoľkých dní a mesto plné mačiek rôznych veľkostí s rôznymi osudmi a chodiacich na zadných nohách. Cuddles je jedného večera povolaný šéfom tamojšej polície aby vyšetril záhadnú vraždu prominentnej osoby v klube Knitty Kitty. Ide o lokál vlastnený známym mafiánskym kocúrom a obeťou sa stal jeho vlastný syn. Do tejto pomerne ťaživej témy, ktorú však zásadne zjemňuje skutočnosť, že všetci účastníci sú zastupovaný mačacím druhom, vstupuje detektív Nutterbutter ako ostrieľané eso v prepotenom saku a s pokrkvaným klobúkom - chýba mu už len zlomená cigareta v tlame.
Prečo nemôžem predmetnú videohru zadefinovať pod žáner Noir? Dôvodov je hneď niekoľko. Prvé čo vám v tomto smere napovie je vystupovanie samotného detektíva s roztomilým menom. Cuddles Nutterbutter je vtipný od svojho pazúriku na labe až po špičku klobúka, avšak absentuje v úrovni cynizmu a drsného vystupovania, čím sa sám zbavuje akýchkoľvek spodobnení s typickým Noir detektívom. Druhým dôvodom je audiovizuálna prezentácia diela samotného, ktorá spadá skôr do sféry dve dekády starých adventúr aké ste si mohli zadarmo stiahnuť pre webový prehliadač. Nechcem samozrejme zhadzovať prácu animátorov a dizajnérov Silvernode Games (fakticky tvoria štúdio len dvaja vývojári), avšak výsledkom ich práce nie je nič čo by pripomínalo akýkoľvek originálny art, nehovoriac o odklone od toľko proklamovaného slovíčka Noir. Opustime preto toto spodobňovanie a poďme sa pozrieť na ďalšie aspekty hry, ktoré sú našťastie už oveľa pozitívnejšej povahy. Veľkou prednosťou tejto klasiky je obrovské množstvo plne nahovorených dialógov, ktoré sa vedia tiahnuť aj niekoľko minút a vo finále nevyznievajú ako prázdne mlátenie slamy.
Každá jedna NPC osoba, ktorá sa vám pripletie pod fúzy, je sama o sebe originalita a rozhovor s ňou prináša často viac vtipných momentiek, než by ste asi očakávali. Toho textu je tu skutočne nadmieru dosť a to nie len voči iným point-and-click projektom, ale aj v porovnaní s ďalšími žánrami. Je tu však menšie ALE. Forma podania scenára a replík je špecifická a niekto môže mať problém s tým pochopiť, prečo väčšina dialógov znie ako z divadelného predstavenia a nie ako z reálneho života - ak dáme bokom fakt, že mačky na seba tak maximálne mňaukajú a prskajú. Tak či onak, dialógový part je veľkou prednosťou Nine Noir Lives rovnako tak ako aj logická časť a jednotlivé hádanky. Duo strojcov testovanej adventúrky sa snažilo napísať, a teraz použijem ich vlastné slová; milostný list pre point-and-click žáner a to sa im v zmysle interakcie a puzzle samotných podarilo. Interakcia prostredníctvom trojitého príkazu (Pozrieť, použiť a olízať) vám naplní nie len inventár, ale aj hlavu. Väčšina zásadných hádaniek je totižto náročnejšej povahy a je nutné neustále premýšľať nad vecami minulými a spomínať čo ste kde videli a počuli.
Cez to všetko, že logika pri riešení puzzle nedostáva takzvane na zadok, recept na rozuzlenie je často tak sofistikovaný, až som mal pocit, že mi praskne hlava. Využívanie predmetov je často bizarné, ale má v sebe istý logický základ, čo musím pochopiteľne oceniť. Je jasne cítiť, že Nine Noir Lives sa vyvíjal skutočne dlhý čas a autori mu venovali kus seba s cieľom priniesť niečo čo zvyšok scény neprináša. Nebudem sa tu hrať na chrumkavého a priznám sa, že v dvoch prípadoch som musel použiť nápovedu, inak by som s recenziou prišiel asi až na Vianoce. Hru som testoval nie len cez PC, ale aj prostredníctvom Steam Decku s ktorým je Nine Noir Lives plne hrateľný, aj keď si treba trocha zvyknúť na interakciu vyložene len pomocou sliderov. Ak ste milovník vyššie toľko opakovaného žánru a chcete skúsiť niečo trocha odlišné, niečo kde hrajú prím prepracované repliky a netradičné lomeno náročné hádanky, Nine Noir Lives je dielo určené práve pre vás. Rozhodne sa však nenechajte nalákať pojmom "Noir" v názve, keďže ten je tu skôr len na okrasu.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Silvernode Games
Recenzovaná verze: PC/Steam deck