Po dlhej dobe, naposledy to snáď bol projekt Hearts of Iron IV, som sa opäť nechal nahovoriť na recenzovanie čistokrvného zástupcu žánru grad strategy. Tento stále vyložene okrajový svet lemujúci tradičné stratégie je totižto nie len rýdzou záležitosťou stolných či prenosných počítačov, ale súčasne ide o svet s komplikovanou prístupnosťou pre bežného konzumenta. Dôvodom prečo som po viac než piatich rokoch opäť súhlasne kývol smerom k distribútorovi, bola skutočnosť, že švédska spoločnosť Paradox Interactive prišla s tretí radovým dielom svojej slávnej série Victoria, ktorú odborná obec, ale aj konzumenti ako taký, právom radia medzi top desať najlepších zástupcov uvedeného žánru. Civilizačné simulátory podmienené komplikovanou ekonomickou a strategickou sieťou nekonečnej interakcie rozhodne nie sú hry akými by ste si chceli spríjemniť pár desiatok minút voľného času. Rozprávame sa tu o dielach, kde sa minúty rátajú ako stotiny a kde týždne intenzívneho hrania neznamenajú vlastne vôbec nič. Aj preto by som, ešte než sa vôbec pustíme do samotnej recenzie, rád podotkol, že nasledujúci text síce vzniká po viac než mesiac trvajúcom hraní, avšak vo finále to nekorešponduje s kompletnými možnosťami projektu ako takého.
IP Victoria, a to je z môjho pohľadu dosť zásadná a dôležitá skutočnosť, sa vlastne voči akejkoľvek grand strategy konkurencii významne vymedzuje. Už vyššie spomínaný Hearts of Iron IV pojednáva o rýdzej vojne, avšak Victoria ide cestou romantického mieru. Napríklad taký Crusader Kings, ktorý si dosť významne zakladá na akejsi sociálnej bubline konkrétnych osobných väzieb, tu Victoria symbolicky preskakuje a sústredí sa viac na samotné národy. A takto by sa dalo pokračovať ďalej naprieč, inak pochopiteľne skôr chudobnejším spektrom dostupnej "konkurencie". Tretia Victoria, keby som ju mal nejako zovšeobecniť, spočíva v riadení národov od A po Z. Vašou úlohou je vybrať si konkrétnu národnosť, reálne existujúcu v časovom rozmedzí rokov 1836 až 1936, a riadiť ju ako firmu (ak vám teraz v súvislosti s istým bývalým agentom STB zaskočila v krku tatranka, nehnevajte sa na mňa, nemohol som si tento vložený vtip jednoducho odpustiť). Faktom však ostáva, že jeden človek by v skutočnosti nikdy nemohol rozhodovať o všetkých dôležitých aspektoch veľkej krajiny a preto, moje prirovnanie smerom ku riadeniu firmy, považujem za vhodné. Ako hráč musíte rozhodovať o výške daní, určovať trhové ceny, písať zákony, budovať infraštruktúru, udržovať mier, vyberať vývozné suroviny a tak ďalej a tak podobne. Za predpokladu, že ste niekedy túžili skúsiť videohru s takouto rozsiahlou sférou interakcie, nová Victoria bude pre vás presne tou pravou šálkou čaju.
Uvedomujem si, že téma vojny a vojenských konfliktov je sama o seba citlivá a to zvlášť v tejto dobe. Každopádne práve Victoria III je presne tou hrou, kde vás koncept priamo tlačí do toho, aby ste udržovali mier nech to stojí čo to stojí. Prvok vojenského konfliktu sa v hre samotnej pochopiteľne nachádza, avšak je to presne tak isto spracované ako v predchádzajúcej časti série, kde nemohla byť reč o nejakom dobývaní a okupovaní. Zabudnite preto na spustenie špeciálnych operácií s cieľom zlikvidovať nechcených susedov a rozhodne v sebe potlačte onen, často nechcený pud súperenia s inými národmi v tom či onom. Kľúčom je sústrediť sa na svoj vlastný ľud a efektívne naplniť hlavné ciele stanovené hrou samotnou. Byť tam na tom, metaforicky povedané, kopci v bielom stane, to nie len o vychutnávaní moci. Victoria III od vás vyžaduje maximálnu diverzifikáciu vašich taktických úvah a zatiaľ čo sa budete sústrediť a študovať štatistiky rôznych aspektov vládnutia, jedným okom nesmiete ignorovať požiadavky svojho ľudu, nech už vám peniaze z konta ubúdajú alebo nie. Obyvatelia vás budú bombardovať sťažnosťami na čokoľvek čo im udrie po nose a na hre sa mi v tejto súvislosti nesmierne páčilo, že išlo o pestré požiadavky od rôznych sociálnych vrstiev, ktoré sa ani po desiatkach hodín hrania nejako zásadne neopakovali. Progres je však pomalý takmer tak, ako v skutočnom živote a na realizáciu veľkých projektov musíte čakať týždne až mesiace (myslené v internej časovej forme).
Po istom čase, kedy sa vám nejaké to tempo hry dostane pod kožu, pochopíte, na čom stojí a padá onen súhrnný úspech. Začnete preto sledovať tri hlavné kategórie; moc, autoritu a starú dobrú byrokraciu. Tieto piliere berte ako hrubý konár stromu, čo sa rozvetvuje do desiatok ba až stoviek samostatných konárikov a o každom jednom môžete, ale samozrejme aj nemusíte, priamo vedieť. Ja osobne som sa snažil čo najviac vyťažiť z dostupnej pracovnej sily a svoje obyvateľstvo využívať na efektívnu, ale cez to všetko dobre platenú prácu. Každý kraj má svoje špecifiká a vyťažiť, či vyrobiť, sa dá obrovské množstvo surovín lomeno produktov. Čím viac nových technológií dokážete vyskúmať o to väčší potenciál zisku sa vám zanesie do tabuliek a z červených čísiel sa razom stanú krásne a lesklé zelené cifry. Victoria III však ani náhodou netrpí nejakým stereotypom, keďže v tom momente, kedy nadobudnete aký taký pocit istoty, vám hra razom hodí pod nohy niekoľko dovtedy nezažitých problémov a adrenalín začne stúpať rovnako tak, ako hrozba vzbury. Každé jedno rozhodnutie môže mať v budúcnosti dopad na fungovanie vašej krajiny a práve tu, viac než v akejkoľvek inej videohre, platí; že neexistuje podpis na nepodstatnom dokumente - efekt motýlích krídiel. Toto celé mňa oblúkom vlastne vracia už do úvodu recenzie, kde som vás varoval o efekt králičej nory s dnom, ktoré sa vám ani po mesiaci intenzívneho hrania nemusí podariť dosiahnuť.
Paradox Interactive ponúka zopár komplexne podaných návodov na pochopenie hrubej gameplay kostry a pointy príbehovej kampane, ale samotný tutoriál si vyžaduje maximálne sústredenie, keďže ide doslova o lavínu informácií podávaných malým písmom. A keď už spomínam veľkosť textu, zo srandy som novú Viktóriu skúšal rozbehnúť aj cez Steam Deck, čo síce samo o sebe bolo možné, avšak jednak mal Deck obrovské problémy tento softvér predýchať a potom, bolo takmer nemožné sa zorientovať v tej záplave malých písmeniek. Pokiaľ patríte medzi hráčov, čo majú obrovský problém sa sústrediť na zdĺhavé vysvetľovanie a hry beriete skôr ako čistokrvný relax, Victoria III nie je nič pre vás. Kto však obľubuje komplexné stratégie idúce až na samú kosť podstaty a témy, kde čas nerozhoduje a pól roka hrania by malo byť adekvátnym časom na docenenie všetkých možností, toto je presne ten projekt, aký si vás získa. Pochopiteľne však ide vyložene o tému pre skalných fanúšikov série a rovnako tak spomínaného Grand Strategy žánru. Mimochodom, audiovizuálnu stránku hodnotím viac ako kladne, keďže esteticky ide o jedinečnú a pôsobivú prácu plnú detailov, kde je aj pri maximálnom priblížení mapy ako takej vidieť, že autori si dávali veľký pozor na malé detaily. Každému kto sa rozhodne zapísať hrubým písmom do dejín devätnásteho storočia je Victoria III plne k dispozícii, ale je nutné sa prispôsobiť jej bezhraničnej komplexnosti a hlavne, obetovať tomu stovky hodín svojho drahocenného času. Ste na niečo takéto vôbec nachystaný?
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Playman
