Ak sa každoročne radi vyberáte na rôzne vzdialené miesta, či už z čistého ukojenia svojej turistickej dušičky, alebo len na základe chuti utiecť pred zimou, nebude vám cudzia destinácia zvaná Nová Kaledónia. Toto francúzsky hovoriace ostrovné teritórium v Tichom oceáne blízko Nového Zélandu a Austrálie, je totižto skutočným rajom na tejto, nie vždy rajskej planéte. Svete div sa, ale v Novej Kaledónii sídli aj malá indie spoločnosť s názvom Awaceb, ktorej dvanásť členné osadenstvo nedávno vydalo svoju vôbec druhú hru so stručným a zemitým menom Tchia. Majiteľom predplatného PlayStation Plus sa predmetná akčná adventúra určite vryla do pamäti predovšetkým na základe jej nedávnej "free" prístupnosti, každopádne, ja sa vám teraz pokúsim o obsahu diela samotného povedať predsa len trocha viacej.
Netreba byť žiadnym detektívom na to, aby som odhalil cielenú snahu autorov z Awaceb, vzdať hold svojej rodnej hrude. Adventúrka z pohľadu tretej osoby, ako sa Tchia jasne profiluje, je totižto akousi ich virtuálnou pozvánkou tam kam sa drvivá väčšina Európanov bežne nevyberie, a to aj na základe skutočnosti, že pravdepodobne vôbec netuší, že nejaká Nová Kaledónia existuje. Videoherná kultúra však zvláda osvetu aj v zmysle turizmu a preto tu máme práve dielo Tchia, aby nás poučila - všimli ste si ten kostrbatý náznak rýmu? Celý projekt sa odohráva výhradne na vyššie spomínaných ostrovoch a ak práve jej geografická lokalita vzdáva hold rodisku autorov, tak herná schéma sa naopak klania napríklad kultovej sérii The Legend of Zelda. Dalo by sa preto povedať, že Tchia je vlastne čiastočným sandboxom s dôrazom na riešenie nenáročných logických hádaniek, kde forma prezentácie neraz preberá taktovku od tempa a všetko ostatné necháva v závese. Začnime však príbehom. Ústrednou hrdinkou je malé dievča s menom odkazujúcim priamo na názov hry. Jej otec je jedného dňa unesený podivným mužom na lietajúcom stroji a Tchia musí, ako inak aj po vašom boku, vyraziť na záchrannú misiu. Banálne? Áno je, avšak výraznou pridanou hodnotou je tu audiovizuálna stránka, ktorá je jednoducho očarujúca a za z počiatku banálnym príbehom sa predsa len skrýva niečo viacej.
Testovaná hra na mňa v mnohom pôsobila ako jedna veľká interaktívna reklama na Novú Kaledóniu, čo teraz neberte ako negatívum, ba naopak. Nie snáď, že by som sa nejako začal zaujímať o tamojšiu destináciu, či nebodaj rovno uvažoval o dovolenke (nenávidím extrémne teploty a preto dávam prednosť klimatizovanej miestnosti pred zjazdom hromadne sa potiacich turistov), každopádne, to s čím Tchia pracuje a aké scenérie ponúka, spadá do kategórie podarenej koncepcie. V jeden moment sledujete nádherný západ slnka na pláži a v ďalšom sa už potápate na dno korálového mora, aby ste splnili postrannú úlohu. Na to, že ide o nezávislú produkciu, vyzerá výsledok viac ako pôsobivo, aj keď nechcem tvrdiť, že sa jedná o dokonalé dielo od ktorého nedokáže odtrhnúť zrak ani ten najnáročnejší divák, to rozhodne nie. Akokoľvek ostrovy pôsobia, že sú dostatočne veľké, fakticky ide o komorné scenérie plné zberateľských predmetov a turistických značiek - práve tieto značky sa oplatí vidieť a nechať sa tak ohúriť už spomínanými scenériami. Škoda len, že tou druhou najhlavnejšou motiváciou skúmať okolie, je postupné hromadenie kozmetických predmetov, napríklad za plnenie minihier, vďaka ktorým si hlavná hrdinka môže meniť svoj výzor.
Môžete strieľať z praku, pretekať, skákať a tak ďalej a tak podobne. Keďže je však evidentne Nová Kaledónia miestom, kde žijú aj rôzne legendy, jedným z herných prvkov sa stáva možnosť hlavnej hrdinky prevteliť sa do zvierat - áno, Tchia sa dokáže dostať do hláv rôznych zástupcov zvieracej ríše a následne s nimi prekonávať menšie či väčšie prekážky. A nie len to. Okrem vtelenia sa do dýchajúcich bytostí dokáže Tchia vložiť svoju dušu aj do neživých predmetov. Pýtate sa k čomu také niečo slúži? Dozviete sa to priamo v hre, keďže nechcem prezrádzať viac než by bolo dobré pre dielo samotné. Faktom však ostáva, že zmena tela má priamu spojitosť s rýchlejším cestovaním naprieč ostrovmi a rovnako tak vám dáva možnosť obdivovať už spomínanú vizuálnu stránku z nových perspektív - napríklad z tej vtáčej perspektívy. Ostrovov je tu celkovo dva a ak by ste sa na nich pohybovali výhradne s cieľom nájsť svojho uneseného otecka, behom ôsmych hodín by ste hru pokorili. Kto by však chcel nájsť každý jeden bonusový predmet a vyliezť na každú jednu vyvýšenú plochu, len aby si tam zahral na ukulele (tento nástroj sa v hre používa presne tak ako sa Ocarina používa v už spomínanej Zelde a pomocou neho môžete posúvať čas dopredu, privolávať pomocníkov a tak ďalej a tak podobne), bude musieť tejto adventúrke obetovať dvojnásobok svojho času. Hlavná náplň, čiže záchrana otca, má spojitosť s bojom za prírodu a duo ostrovov je preto čiastočne okupované smradľavými továrňami, ktoré je pre spustenie záverečného partu nutné sabotovať.
Tchia rozhodne naplňuje toľko známu definíciu o dôležitosti nezávislej hernej scény, keďže si berie niekoľko zásadných prvkov zo slávnych AAA sérií, ale súčasne sa ich snaží zakomponovať do doteraz nevidenej atmosféry. Všetko to stojí a padá práve na krásne spracovanej lokalite Novej Kaledónie. Nejde o striktné parazitovanie. Gameplay je ale nanešťastie v mnohom nevyvážený a zábava je až prehnane často prerušovaná nudnými pasážami a hluchými miestami. Tchia je preto hrou akú si užijete v čase kedy sa vám nechce nič zásadné riešiť a túžite po interaktívnom relaxe v prostredí luxusnej dovolenkovej destinácie, kde luxus neznamená obed v klimatizovanom hotely a s nemeckými turistami za zadkom, ale, kde toto slovíčko má priam až meditačné pozadie.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Awaceb
