S juhoafrickým štúdiom Free Lives som sa naposledy stretol počas opätovného recenzovania portu ich krvavej VR hry Gorn, čo v súvislosti s ich aktuálnym projektom bude automaticky vyznievať surreálne. Dôvod? Budeme sa totižto krútiť okolo diela Terra Nil, ktoré spadá vyložene do odpočinkových stratégií so silným environmentálnym podtónom, čo, ako určite uznáte, ide úplne proti téme akú riešili pri realizácii Gornu. Tak či onak, svet videohier je aj z tohto dôvodu natoľko magickým miestečkom, že niektorý vývojári musia, alebo pokojne aj chcú, preskakovať žánrové bránky ako na bežiacom páse.
Devolver Digital vám asi nemusím nejako zásadne predstavovať, ostatne táto v americkom Texase sídliaca produkčná a vydavateľská spoločnosť, dokázala už behom pár rokov dostať na svetlo sveta obrovské množstvo originálneho herného softvéru. Preto sa dnes, aj napriek absolútnemu AAA pretlaku spojenému s astronomickými finančnými prostriedkami v PR sfére, môžeme rozprávať o rastúcej popularite indie hier. Vždy keď predmetná liaheň talentov pustí von nejakú hru, uši odborníkov ako aj laikov začnú vibrovať ako splašené, čo sa stalo aj pri vydaní spomínanej stratégie Terra Nil. Mňa osobne testovanie tejto hry zastihlo v momente kedy som súčasne recenzoval prvú hernú konzolu od ASUSu a preto som si predmetné dielo mohol užívať nie len cez Steam Deck v pohodlí postele, ale aj cez ROG Ally v pohodlí naleštených záchodových kachličiek - áno, uvedená videohra je životaschopná aj v handheldových vodách. Poďme sa však konečne rozprávať o obsahu Terra Nil a naplnení ambícií štúdia Free Lives.
Obnova je proces náročný nech už ju zaradíme pod akúkoľvek sféru. V prípade obnovy zdevastovanej prírody je to o to náročnejšie, že čas dokončenia sa fakticky nedá ani odhadnúť. Terra Nil som preto bral ako malú simulačnú zábavku, ktorá by aj tým najväčším skeptikom krúžiacim okolo klimatických zmien, mohla trocha obrúsiť tie ich nie vždy zrovna fundované názory. Hlavnú kostru hrateľnosti testovanej stratégie tvorí obnova zničených oblastí našej planéty, kde vás autori doslova vyzývajú k riešeniu akéhosi rébusu. V jeho prvej časti musíte odstrániť kontaminovanú pôdu, nasleduje vybudovanie dostatočných lákadiel pre návrat živočíšnych druhov a celé to uzatvára zbieranie zdrojov a správne odstránenie nepotrebných barličiek - barličkami sa v tomto prípade myslí technika obnovy. Atypickosť Terra Nil, čiže už vyššie spomínaná pečiatka Devolveru, tu kvitne hlavne vďaka potieraniu štandardov herných stratégií. Hráč nemusí mať obavy, že mu jeho snahu zhatí nejaký nepredvídateľný element, jeho úlohou je vyriešiť trojbodový rébus a posunúť sa do ďalšej oblasti.
Obnovovať ekosystém a teraformovať zdecimovanú planétu si v tomto prípade nevyžaduje ani jedno euro a hnacím motorom sa stávajú správne realizované a ekologicky motivované postupy. Skrátene; čím viac čistej zelene na povrchu o to viac prostriedkov na stavanie. Týmto konceptom automaticky odpadá stres s neustáleho pozorovania krivky vášho účtu a rovnako tak nie je nutné sa zaoberať takými zbytočnosťami, ako je nálada predajcov francúzskeho pečiva v deň narodení ich prvorodeného syna (milovníci budovateľských stratégií asi dobre vedia na čo teraz trocha teatrálnym príkladom vlastne narážam). K tomu celému ešte patrí v predchádzajúcom odstavci spomínaná absencia nepredvídateľných katastrof a razom máme na stole netradičnú stratégiu so silným efektom pohody a relaxu. Hracie plátno je rozdelené do štvorice odlišných a vždy náhodne vygenerovaných biómov, kde pochopiteľne panuje nie len rozdielny terén, ale rovnako tak aj iné podnebie. Takýmto podmienkam je nutné prispôsobiť svoju taktiku postupu, čiže aj riešenie mnou toľko proklamovaného rébusu. Koncept hry vás nechce cielene zahltiť informáciami a všetko, vrátane prístupnosti techniky, dávkuje v peknom a pozvoľnom tempe.
Bez vetra sa nepohne ani lístok a preto na postupnú teraformáciu potrebujete získať dostatočný tok energie. Základom sa tu stáva elektrina získavaná z vody alebo spomínaného vetra a následne je na vás, aby ste čo najefektívnejšie rozmiestnili techniku lomeno stavby, čo pomôžu obnoviť celý ekosystém a prilákať život. Všetko má však svoje limity a keďže efekt náhody neexistuje, autori museli celý systém výzvy v Terra Nil nastaviť na plánovanie a rozhodovanie v tom zmysle, aký kus zeme uprednostniť na úkor iného? Pretože ak už niečo postavíte, nie je možné to (mimo jedného ťahu späť) vrátiť ani predať. Komu by nestačil hlavný cieľ, čiže vyriešenie environmentálneho rébusu, môže svoje nadšenie vložiť aj do postranných misií (regulovanie teploty planéty, vytvorenie špeciálneho počasia, podpora rastu/života konkrétnej fauny/flóry a tak ďalej a tak podobne). Čím viac sa takýmto spôsobom budete rýpať v zemi o to krajší výsledok sa dostaví a vám sa tak naskytne možnosť prezerať si panensky dokonalú prírodu plnú krásnych scenérií - z pohľadu mierky hry samozrejme. Mimo rastlín je tu veľkým bonusom práve živočíšna sféra a rôzne reálne zvieratá, ktoré majú vo svojom genóme zakódovanú istú symbiózu, ale, ktorej dosiahnutie stojí a padá aj na vašich strategických rozhodnutiach.
V momente čo sa vám podarí vyriešiť štvoricu náhodne vygenerovaných biómov, hra vám sprístupní ďalšiu štvorku, tentokrát pod patronátom mierneho chaosu - pribudnú nové nástroje a postupy. Terra Nil je po audiovizuálnej stránke krásnym dielom a za svoj originálny prístup voči žánru budovateľských stratégií si zaslúži môj obdiv. Hra však zlyháva paradoxne v tom, čo jej pomáha budovať svoju špecifickú atmosféru - je v nej málo náročných prvkov a výzva sa scvrkáva s každou odohranou hodinou. Možno aj preto v nej vlastne nenecháte viac než desať hodín a na ďalšie už nebudete mať dostatočnú motiváciu.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Devolver Digital
