Spoločnosť Spike Chunsoft, stojaca za v Japonsku pomerne úspešnou sériou Danganronpa, sa rozhodla spojiť svoje kreatívne chápadlá s firmou Too Kyo Games aby jednak uzatvorili akýsi podivný pracovný kruh (vysvetlím čoskoro) a súčasne, aby spoločne pripravili úplne novú exkluzivitu na Nintendo Switch. Reč bude o projekte Master Detective Archives: RAIN CODE, ale ešte než sa vôbec pustíme do jej rozboru, dlhujem vám vysvetlenie tej narážky na podivnosť spolupráce dvoch menovaných vývojárskych tímov. Too Kyo Games bolo založené v roku 2017 a to bývalými zamestnancami zo Spike Chunsoft, bez ktorých by dnes séria Danganronpa asi sotva existovala. Je preto zaujímavé sledovať, ako sa odnož veľkého štúdia vracia ku spolupráci so svojím bývalým mecenášom a to tentokrát pod záštitou vlastnej firmy. Nechajme však uvedenú vývojársku telenovelu bokom a poďme si konečne povedať niečo viacej o ich spoločnej tvorbe.

Ústrednou postavou Master Detective Archives: RAIN CODE je vyšetrovateľ zo svetovej detektívnej organizácie, Yuma Kokohead, ktorý sa prebúdza na vlakovej stanici s amnéziou. Yuma netuší kde je a vlastne ani nevie ako sa volá, minimálne do momentu, než si prečíta dopis nájdený vo svojej kapse. Na základe informácií v ňom uvedených nastupuje hlavný hrdina do vlaku kde sa stretáva s kolegami z WDO, detektívnej organizácie využívajúcej na vyriešenie prípadov nadprirodzené schopnosti. Medzi pasažiermi vlaku je však jedna záhadná postava, ktorá rozhodne u seba nenosí preukaz WDO a výsledkom je, že Yuma Kokohead je jedinou osobou, ktorá celý ten výlet vlakom prežije. Na základe jeho dohody s bohom smrti, inak zvaným ako Shinigami, sa začína kolotoč objasňovania neviny hlavného hrdinu a ak vám celý tento scenár znie prinajmenšom ako guláš, tak nie ste vôbec ďaleko od pravdy. Ja osobne nemám nič proti vrstveniu dejovej linky, špeciálne ak je v tom aspoň malý kus originality a zaujímavého nápadu, avšak v prípade RAIN CODE mi to celé prišlo už ako zbytočne prekombinované.

Žánrové zaradenie pre Master Detective Archives: RAIN CODE by sa dalo opísať vetou; mysteriózna fantasy adventúra rozdelená do šiestich kapitol a okorenená jemnou prímesou akcie. Každá jedna kapitola pritom pojednáva o odlišnom budovaní atmosféry, čo síce znie takto navonok zaujímavo, avšak realita je o dosť nudnejšia. Kapitola s rozhovormi v rámci organizácie WDO je paradoxne tou najzáživnejšou a nebyť dobre spracovaného mesta Kanai Ward, kde sa vývojárom podarilo pekne navrstviť sociálne klišé z reálneho života (chudoba, bohatstvo, viera a zúfalstvo), musel by som s finálnym hodnotením ísť ešte výrazne nižšie. Yuma je obvinený z usmrtenia svojich kolegov a po krku mu ide skorumpovaná polícia útočiaca svojou verziou pravdy. Od istej kapitoly môžeme tak žáner posunúť od adventúry k spomínanej akcii, kde tie adrenalínovejšie momenty stelesňuje vaše predkladanie faktov na základe predchádzajúceho vyšetrenia - doslova tu hlavný hrdina postupne vyvracia jednotlivé nezmysli zo strany polície formou minihier. Je to zábavné? Z časti áno, ale dlhodobo to vašu pozornosť neudrží.

Implementácia RPG prvkov previazaných s postupným navyšovaním levelu a otváraním nových schopností vôbec nezapadá do celej tej žánrovej koláže a skôr odvádza pozornosť hráčov od toho zábavnejšieho, čo Master Detective Archives: RAIN CODE v zásade ponúka. Navyše, jednotlivé odomykanie schopností je neraz kontraproduktívne a nedáva vo finále zmysel, akokeby vývojári najprv vytvorili schému samotných minihier a následne, bez toho aby si prepojenie so stromom schopností overili aj v praxi, do toho násilím natlačili samotné vylepšenia. A takýchto logických zakopnutí som v hre našiel oveľa viacej. Čo mňa z nich hnevalo najviac? Neraz sa mi stalo, že riešenie prípadu som mal hotové už behom niekoľkých desiatok minút zbierania stôp, ale cez to všetko som musel následne absolvovať otravný kolotoč vypočúvania/zbierania a aj keď už došlo na finálne rozuzlenie, musel som do bodky zopakovať postupnosť predkladania faktov tak ako to chceli autori - nie je tu žiadna variabilita a ide o detektívny a nechutne úzky tunel bez odbočiek. S uvedenými nedostatkami v rámci logiky sa potom automaticky spája aj priam iritujúco pomalé tempo, kde nemôžete preskakovať a musíte len s prevrátenými očami v stĺp sledovať pomaly naskakujúce písmenká v hovorených bublinách.

Aby celá recenzia nevyznievala zase tak prehnane negatívne, aj Master Detective Archives: RAIN CODE má niekoľko schopných pák, pomocou ktorých si vie na seba prilákať pozornosť. Tridsať hodín hlavného príbehu, a do toho si ešte prirátajte desať hodín bonusov, vás vie previesť jemne bizarným humorom a hlavne graficky nečakane pekne štylizovanou a temnou anime. Rovnako príjemné pocity som našiel v počúvaní hudobnej kulisy, veď čo iné si máte začať v momente, keď už máte v hlavne prípad vyriešený, ale hra vás aj tak nepustí ďalej a snaží sa vás unudiť na smrť. Najväčší problém testovanej Switch exkluzivity vidím v jej nejasnej DNA, keďže akokoľvek som vám žáner nejako zadefinoval vetou o mysterióznej fantasy adventúre, čím viac v hre strávite, tým viac budete zisťovať, že je tam toho vlastne viac. Ono by to nebolo vôbec na škodu, ak by autori vedeli čo s tým a spájali umne motiváciu a tempo, avšak práve nesúrodé tempo a nejasné podmienky gameplay návyku, z toho celého robia onen mnou už spomenutý guláš. Pritom nápadov a vôbec nie zlých je v hre Master Detective Archives: RAIN CODE viac ako dosť, len keby ich niekto dokázal umne spojiť a nie len tak pohodiť do hromady nežiadúceho balastu.

Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti ConQuest entertainment a.s.