Spomienky na detstvo mňa, či už v priamej alebo len okrajovej súvislosti, neustále vracajú k videohrám. V tejto skutočnosti asi netreba nejaký špeciálny výklad od Freuda, jednoducho som vyrastal obklopený game kultúrou a aj keby asi nebolo fér, minimálne voči mojim rodičom, tvrdiť niečo v tom zmysle; že hry ako také ma vychovali, realita nebude od tohto tvrdenia nejako zásadne vzdialená. Čo mi totižto moja pamäť siaha, som jednoducho žil hrami a predovšetkým ich neustálym vývojom vpred naprieč generačnou výmenou. Zažil som skok z 8bitovej grafiky na 16bit a rovnako tak priam magický prechod z 2D do plnohodnotného tretieho rozmeru. Prečo vám to teraz spomínam v súvislosti s projektom Pixel Ripped 1987? Na túto otázku je v tomto prípade neskutočne jednoduchá odpoveď, keďže práve za týmto názvom sa skrýva akési VR dobrodružstvo mňa samotného, teda hráča, čo vyrástol s gamepadom v ruke.
Vo VR vodách už pomerne zavedená séria Pixel Ripped aktuálne mapuje rok 1987, čo znamená, že z pohľadu interaktívnej zábavy sa rozprávame o úspešných, ba až slávnych časoch, firmy Atari. Nezávislá spoločnosť Arvore, ktorá celú predmetnú IP zastrešuje, opäť dokázala prekvapiť. Nikdy by ma totižto nenapadlo, že si raz a vo VR znova zahrám za malého chlapca, ktorý miluje turecký sed na mäkkom koberci viac než nejaké kopanie do futbalovej lopty a každého, kto mu chce ubrať z jeho lásky k videohrám, čo i len o trocha viac, sa snaží ignorovať, ako sa to len dá. Pomocou virtuálnej reality ste vlastne ako ten skutočný interaktívny hrdina, čo sa v tom našom reálnom dokáže zhmotniť a naopak v tom virtuálnom sa mení na zhluk populárnych pixelov z roku 1987. Tento bizarný prechod so sebou prináša obrovskú vlnu lepkavej nostalgie a ďalších spomienok na projekty, ktoré sa už dnes hrdo pýšia statusom nesmrteľnosti.
Pixel Ripped 1987 je VR projekt, kde sedíte, alebo ak vám to nohy pomôžu zvládnuť, tak stojíte celý čas na jednom mieste. Interakcia sa vykonáva striktne pomocou dua pohybových ovládačov (v prípade tohto testu prostredníctvom spoľahlivých motion padov od PlayStation VR2) a obe ruky tak majú v hre na starosti hranie ako také. Od samotného začiatku tohto dobrodružstva sa vlastne hráte priamo v hre. Pointa ostáva v spomínanom prelínaní realít, keďže ústrednou dejovou linkou sa tiahne príbeh skutočného vývojára vo firme Atari, ktorého cieľom je prenikať do VR verzií ich slávnych hier a získať unikátne krištáli. Pixel Ripped 1978 má zábavnú akčnú rovinu, ktorá sa síce po čase obohrá ako taká LP platňa, avšak v zmysle vyplnenia priestoru medzi skúmaním zaujímavého prostredia a pátrania po rôznych odkazoch na rôzne videohry, je to vata pomerne slušná.
Celý gameplay je vlastne založený na kombinácii dvoch troch tlačidiel, avšak vysokú náročnosť tu simuluje tradičná hardcore hrateľnosť známa z čias prvých automatov, ako aj hádzanie polienok rovno pod vaše prsty. Predstavte si situáciu, kedy sa opierate o starý drevený automat z roku 1990 a zatiaľ čo vaše prsty tancujú po jeho ošúchaných gombíkoch, visí život hlavného hrdinu doslova na vlásku. Stačí len jeden chybný pohyb a nápis Game Over na seba nenechá dlho čakať. Vývojárom sa opäť podarilo pripomenúť mi staré dobré časy pomocou akejsi fúzie z pohľadu mňa, sediaceho pred zaprášeným CRT televízorom, ako presviedčam mamu o tom, ako som si domáce úlohy už dávno spravil, a obsahom videohry na nej bežiacej. Unikátny a funkčný prístup. Tam kde sa akcia časom môže zvrhnúť v stereotyp, ostávajú súboje s bossmi stále výborne spracované a vyložene som si ich užíval.
Celá tá unikátnosť a originalita asi najlepšie funguje práve pri záverečných súbojoch s nejakým bossom, kde sa hore opisovaná herná schizofrénia ešte viac prehĺbi a človek miestami nevie, kam skôr skočiť. Čo sa týka hudby, tak tu už nemám nad čím filozofovať, tá totižto dokonalo reprezentuje časy, kedy som si v onom tureckom sede nahnal do nôh milióny mravcov a plazil sa z detskej izby ako červ. Ak pátrate po jedinečnej VR hre hodnej vašich peňazí, nenájdeme pre vás vhodnejšej voľby než práve projektu od firmy Arvore. Nebudete ľutovať, zvlášť ak spadáte do sorty silných pamätníkov na éru prvých herných platforiem.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Atari
