Recenzovanie 2D plošinovky A Void Hope od štúdia Elden Pixels mňa zastihlo v pomerne hektickej dobe uzávierok plných hardvérových testov a do toho som ešte súčasne recenzoval druhú časť remaku Final Fantasy a začínal testovať plnokrvnú PlayStation exkluzivitu Rise of the Ronin. Cez to všetko som nechcel aby dielo s názvom A Void Hope zapadlo, respektíve aby sa jeho už dávno obdržaný review kľúč stratil v nánose nekonečného herného balastu, čo sa nám v rámci redakcie naplavuje do mailu týždeň čo týždeň. Dôvodom bol môj letmý pohľad na gameplay videá, z ktorých vlastne pozorovateľ vôbec netuší, čo sleduje. Je to obyčajná dvojrozmerná pixel arkáda so Stranger Things soundtrackom? Alebo je v tom skryté niečo oveľa komplexnejšie? Zistiť to znamenalo, si hru samotnú zapnúť, vytrvať s ňou tie tri hodinky a samozrejme, vám o nej následne niečo napísať.
Kde sú tie časy, keď sme povedomie o nových smrtiacich vírusoch získavali maximálne tak z béčkovej americkej filmovej produkcie a našou jedinou starosťou bolo, aby ste náhodou dvere od toalety na hlavnej vlakovej štanici v Bratislave, neotvárali bez vreckovky. Tie časy sú už preč a dnes, zoči voči nedávnym náročným zážitkom v rámci celosvetovej pandémie, máme v tomto ohľade už pomerne slušnú hrošiu kožu. Vírus je však stále súčasťou aj hernej produkcie a projekt A Void Hope ho rovnako preberá ako nosnú tému hlavnej dejovej linky. Máme tu rozľahlé mesto plné nakazených ľudí prežívajúcich postupnú stratu pamäti, ktorá neskôr vyústi až do krvilačného besnenia. V tomto všetkom sa pohybuje ústredná dvojica protagonistov (Gilda a Keegan), ktorá okrem toho, že v mene svojej lásky zdieľa jednu domácnosť, tak súčasne sa snaží prežiť celý ten katastrofický vývoj okolo nich. Gilda jedného dňa príde domov a miesto toho aby sa, tak ako každý iný večer, zmierila so svojím osudom, rozhodne sa konať. Vyhlási, že vie presne, čo vedcom pátrajúcim po lieku na pandémiu chýba k dosiahnutiu úspechu a preto v mene ľudskej rasy opúšťa svojho milovaného a vyráža konať.
V momente, čo Keegan stratí svoju lásku a ostane osamotene čučať v chate na okraji lesa, sa čoby hráč konečne chopíte interakcie a to s cieľom vydať sa na záchrannú misiu a priviesť svoju navonok popletenú družku späť domov. A Void Hope je na prvú dobrú skutočne jednoduchou hopsačkou zrealizovanou v druhom rozmere, v ktorej vás však čaká atypicky rozľahlá mapa plná rôznorodých nepredvídateľných situácií. Gro gameplayu ostáva v snahe dostať sa z bodu A do bodu B pomocou lezenia, podliezania, skákania, avšak súčasne je nutné dávať dobrý pozor na infikovaných spoluobčanov. Tých je logicky okolo vás pomerne dosť a preto je nutné v rýchlosti odhadovať kam skočiť a kam naopak nie. Ak existuje niečo také ako dvojrozmerný parkour s pascami, tak predmetná arkáda od štúdia Elden Pixels túto definíciu pomerne slušne naplňuje. Vyhýbanie sa infikovaným neskôr začne byť problematickejšie a tu nastupuje na scénu strieľanie svetlicami do ich tela, čo vám umožní aspoň dočasne vyradiť ich nervový systém aby ste sa mohli dostať opäť ďalej. Mimo toho, že vám spomínaná pištoľ pomáha s akciou, tak súčasne s ňou môžete na diaľku prepínať rôzne mechanizmy a prekonávať tak napríklad zatvorené dvere a podobne.
Nie, aj keď som si myslel, že vo A Void Hope sa skrýva niečo originálne a niečo, čo sme tu ešte nemali, celá tá myšlienka je skôr um autorov navodiť správne mrazivú atmosféru. Je to už spomínaný Stranger Things, ktorý sa tu nakoniec ukazuje aj mimo syntetickej audio stopy, ale rovnako tak tam spadá aj mozaika plná pop kultúrnych odkazov. Navyše, podľa mojej mienky vývojári zbytočne prehnali rozmery mapy, keďže do nej implementovali veľa slepých uličiek a bezvýznamných lokácií, v ktorých na vás nič zaujímavé nečaká. Systém vracania sa na staré miesta je po čase otravný a z tých troch hodín, čo som v A Void Hope strávil, bolo minimálne dvadsať percent venovaných vo finále bezvýznamnému skúmaniu mapy. Cez to všetko nemôžem v hodnotení vynechať, mimo už proklamovaného zvuku a krásneho 2D pixelartu, zaujímavo podaný scenár - z bežného vírusu sa nakoniec vyliahne predsa len niečo oveľa sofistikovanejšie.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Elden Pixels
