Ide si tak vývojár z Japonska po svete a sleduje čo ľudí najviac zaujíma a zabáva. Vo svojom obore je výborný, tiež ho obľubuje mnoho ľudí, ale chce byť ešte lepší a zaujať viacerých. Stvoril také hity ako Resident Evil, ale pri navštevovaní rôznych častí sveta zistil, že to ani zďaleka nestačí. V Európe videl Zaklínača, v USA videl Oblivion, v Kanade Dragon Age a tak ďalej. A teda stvoril hru, ktorá sa síce volá Nier, ale rád by som tomu dal aj meno Mišmaš.
Skutočne tento výtvor je mixom všetkého dobrého a kvalitného. Bohužiaľ, čo sa stane keď zmiešate peknú zelenú farbu s červenou, tiež peknou? Veru, nič pekného. A predsa môže stále výtvor od Sqare Enix niečím zaujať.
Hlavný hrdina, ktorého si môžete pomenovať prakticky aj „Mámvlasyakomlieko“ sa podobá, aspoň svojimi bielymi vlasmi, Geraltovi z Rivie, svojim Anime pojatím sa zas podobá na Naruta a seká so zbraňami ako hrdina Devil May Cry. Táto recenzia je možno aj zhrnutie hernej histórie.
Najzábavnejšou časťou celej hry bol jej úvod. Mali ste v malíčku veľkú kopu schopností a rúbali ste nepriateľov po desiatkach, potom prišiel pán boss a jemu ste ukázali tiež, kto je tu pán. Nevedeli ste však prečo sa mlátite, to až neskôr. A predsa to bola najlepšia časť hry. Ostatok celej hry je v podobnom tempe, len plníte aportovacie úlohy, idete z bodu A do bodu B, niekedy si to skrátite cez C a podobne. Takisto, ale máte menej schopnosti ako na začiatku a tým pádom je plnenie niektorých úloh buď monotónne, alebo veľmi náročne a opakovať desať krát jedného nepriateľa je nad sily hoci aj Chucka Norrisa. Jediné čo Vás môže hýbať dopredu je príbeh, nie zábavnosť a už vôbec nie RPG vlastnosti hrdinu.
Schopnosti máte vďaka tajomnej magickej knižke, ktorá má dokonca svoje meno, príbeh je v podstate o tom, že zachraňujete vlastnú dcéru, je to celé zahalené rúškom tajomstva a to je motiváciou do hry. Všetko sa odohráva v podstate v otvorenom svete, nie nepodobnému tomu zo série The Elder Scrolls. Ale je tam vidieť veľmi veľký zásah tvorcu Japonského RPG, tým pádom sa niekedy cítite na hrane a nemusíte vedieť čo robiť. Aj keď sú inak úlohy vždy viac než jasné. Hra obsahuje nesmierne množstvo vedľajších úloh, ale nikdy snáď neprekročia slová: prines, vráť a odíď.
Keď vyšiel Oblivion, tak som nadával na množstvo vecí, ktoré mi chýbajú, ktoré sú zle spravené. Ale keby som to mal porovnávať s Nierom, tak to je dokonalá hra. Od Niera, nečakajte nič viac ako RPG akčnú rúbačku, nič viac jednoducho nedostanete. Tie bonusy k tomu ako voľný svet a vedľajšie questy sú len za trest. Možno keby si zachovala hra svoju lineárnosť a hra by postupovala dopredu bez chodenia hore-dole tak by zaujala a stala sa aspoň priemerne zábavnou hrou, ktorá človeka nesklame.
Hra dostala označenie hry, že je len pre dospelých. Nie je to kvôli sexuálnym scénkam, nie je to kvôli prehnanému násiliu, ale je to jedine kvôli množstvu krvi, ktorá tečie aj z takých nepriateľov ako je nehmotný tieň, alebo pán tieň boss v úrovni. Ktorý je mimochodom veľmi nudný a prakticky každý mohutnejší nepriateľ musí strieľať červené guľky po fázach a kým ho zabijete, musíte byť zdatný protivník. Tak to vyzerá, že je boj v hre aspoň výzva. To áno. Ale výzva hodiť po televízore ovládač.
Hra si zaslúžila dnes už uznávané označenie RPG. V čom teda RPG je, okrem voľnejšieho prostredia a tým, že ovládate hrdinu, ktorý postupuje po úrovniach? Po úrovniach síce postupujete, no nerozdeľujete si nikde body a v podstate iba používate rôzne schopnosti a máte väčší a väčší život.
Medzi RPG prvky sa radí aj nakupovanie a predávanie vecí, no dokým v Oblivione ste mohli ceny tovaru aj znižovať, tu sa také niečo nedeje, jednoducho predaj/kúpa. Môžete si tak zadovážiť rôzne zbrane, zeleninu a nejaké iné veci. Niektoré zbrane dostanete iba za úlohu, niektorú zeleninu môžete nájsť aj na zemi, vo vode, v kríkoch. Každá zelenina, má nejaké vlastnosti, napríklad Medicinal Herbal, dodáva život. Ktorý sa určite každému dobrodruhovi zíde.
„Posuň si psa,“ boli asi tiež slová tvorcu tejto hry, lebo čo je zábavnejšie ako posúvať škatuľu? Áno, je to posúvanie psa, prípadne iného neútočného tvora. Predstavte si, že idete po meste a zbadáte psa, prídete k nemu a bez toho aby čo len zmenil polohu sa bude pohybovať.
Tým som sa dostal k technickému spracovaniu. Pred hraním tejto hry som si pozeral obrázky, tam vyzerala hra ako konkurent Final Fantasy XIII. Keď som si pozrel prvé video, tak mi hra pripomínala graficky Zaklínača. No a keď už som mal hru vo vlastných rukách, neverím vlastným očiam. Ona vyzerá ako hra z roku 2002. S občasnými efektmi. A to je len grafická stránka, fyzikálna je oveľa horšia. To je ale vidieť na dôkaze so psom.
Zvuky su tiež slabé, niekedy ani zvuky neznejú, dabing postáv niekedy je a niekedy nie, aj tak najzložitejšia veta, ktorá v dialógu zaznie je: I am Jakob, and I am afraid of....save me! A predstavte si rozprávanie človeka do steny. Jediné čo zachraňuje naše ušné bubienky je hudba, aj keď je jej málo, tak chorály, alebo ženský spev poteší, obzvlášť v takej hre, ktorá hráča skôr týra ako zabáva.
Na tomto produkte sa nájde pár svetlých momentov, ako spomínaný úvod do hry, tajomný príbeh a hudba. Ale všetko to zráža na kolená to dôležité na okolo. Niečo čo Vás pripúta na pohovku a nepustí až dokým sa neobjavia záverečné titulky.