Kto si chce na vlastnú kožu vyskúšať rolu starého známeho Smrťáka, má najlepšiu možnosť práve teraz. Stačí siahnuť hlbšie do vrecka, vytiahnuť nejaké tie zlaťáky a hurá do boja. V titule Darksiders 2 sa zhostíte Smrti hlavne kvôli tomu aby ste očistili meno svojho brata menom Vojna a zároveň zachránite svet ako taký. Béčkový fantasy príbeh, béčková hra, ktorá ale chytila autora článku za ruky a užil si desiatky hodín zábavy!
Zaradiť titul do škatuľky RPG by bolo zavádzajúce, takisto ako ju zaradiť do žánru medzi, ktoré patrí napríklad taký PS3kový God of War. Z každého akčného žánru si autori Darksiders 2 ukradli to dobré. Z Uncharted to je jednoznačne lezenie po stenách a jednoducho adventúrne prvky, z Batmana napríklad schopnosť nikdy neumrieť pri páde z výšky. Hra sa totiž skladá z rôznych častí. Jednak je to časť bojová, ktorá potrénuje hráčovu schopnosť kombinovať jednotlivé kombá, využitie lekárničiek a podobne. Táto pasáž je mimochodom veľmi zábavná a obzvlášť zápasy s bossmi naberajú na obrátkach. Tých musíte zabiť rôznymi trikmi. Tu do neho hádzať obrovské kamene, tam využiť danú jaskyňu, v ktorej sa boj odohráva. Stručne povedané, bojovej zložke nie je čo vytknúť.
Tie lezecké časti inšpirované najviac hrami zo série Uncharted sú oproti tomu nudné, nekreatívne a jednoducho pôsobia dojmom, akoby išlo o vatu, ktorá ma slúžiť len na to, aby si hráč oddýchol od rozmýšľania. Tiež nechápeme, prečo do tejto hry vložili možnosť voľného pohybu po krajine. Síce máte k dispozícií svojho nemŕtveho koňa, ale ani s ním sa nevyhnete nudnému cestovaniu k cieľa vašej cesty. Návodom, prečo tá možnosť v titule je, je napríklad to, že sa autori inšpirovali akčným RPG Kingdoms of Amalur, alebo jednoducho preto, že však ide o "erpégéčko". A o RPGčko ide. Váš Smťák leveluje, čím získava väčší život, silu, a zároveň postupom na ďalšiu úroveň získa jeden skúsenostný bod, ktorý môžete využiť na rozšírenie schopností vašeho hrdinu. Nie je taktiež čudné, že ako hráč lootujete z mŕtvych nepriateľov všetok neporiadok, ako sú rôzne zbraňe, lektváre, či časti brnení. Ráj na Zemi ako v pekelnom Diable však nečakajte. Nič pre Roba z našej redakcie.
Zaujmavosťou je možnosť si svojho avatara trénovať u rôznych NPC postáv, za pomerne slušný obnos zlaťákov sa môžete naučiť nové kombá, bez ktorých sa v neskorších fázach hry jednoducho nepohnete. Kde sa však s netrénovaným hrdinom pohnete sú všelijaké logické pasáže, ktorých je na takýto titul nadmieru, čo vravíme v pozitívnom svetle. Nutno dodať, že sa nejedná o vôbec zložité rébusy a my sme nemali problém nájsť riešenie do niekoľkých minút. Jednak vám môže poradiť vaša vrana, ktorú použijete vždy na to, aby vám ukázala cestu, ktorou treba ísť. Nuž a za druhé, logické úlohy, majú vždy svoju logiku. Zo začiatku riešite jednoduché mechanizmy, neskôr zložitejšie systémy logických reťazcov. Väčšinou ide o presúvanie obrovského kameňa, do jednotlivých dier, ktoré ovládajú brány. Problém pri týchto logických úlohách je ten, že ide vždy o podobný princíp, takže neskôr hra upadá do stereotypu.
Súčasťou hry sú aj rozhovory medzi postavami, ktoré sme neskôr už preskakovali a ani sme neklikali na všetky možnosti rozhovoru, jednoducho boli nudné, dabing postáv je na veľmi slabej úrovni a tí za oponou asi rozprávali do steny. Pochváliť tak v pri rozhovoroch môžeme akurát tak české titulky, vďaka, ktorým si hru môže zapnúť aj malý Alojz. Teda, ak mu to rodičia dovolia. S postavami je takisto možné obchodovať, takže hurá predať neporiadok, ktorý sa počas hry nazbieral. A s kúpou predmetov od NPC, to je ešte horšie, nekúpili sme počas hry nič okrem jednej lekárničky.
O príbehu sme sa už v úvode trošku vyjadrili a v tom spočíva aj celý spoiler v recenzií. V úlohu Smrťi sa snažíte zachrániť krk svojmu bratovi, za ktorého ste mohli hrať v prvom diely série a zároveň zachránite (možno) svet ako taký. Treba povedať, že sa hra neodohráva na Zemi, ale v miestach bohov a bohýň, v krajinách Stvoriteľov. Väčšina postáv, či už kladných, alebo záporných sú tak gigantických rozmerov. I vy keď sa prepnete do módu Ničiteľa, tak ste väčší než obvykle. Titul vďaka týmto detailom je svieža a neobvyklá a trošku, ale naozaj iba trošku strihnutá ázijskou prehnanosťou.
Hre Kingdoms of Amalur je hra podobná aj svojim grafickým obalom. Je viac cel-shadová, tak nejak podobná aj Borderlands. S ľútosťou musíme, ale povedať, že je v skratke nevýrazná, bez nejakých krajších presvedčivých momentov. Aj keď je občas možné nájsť nejaký ten krásny zaber, nedá sa povedať, že by sme ani pri ňom padali na zem od úžasu. Zanadávať si musíme aj pri optimalizácií. Tak za prvé sme hru nedokázali na prvý krát spustiť. Nastalo klasické preinštalovávanie grafických ovládačov, aktualizovanie Direct X, či vyčistenie počítača. Nepomohlo však poriadne nič. Hra keď už išla spustiť, každú chvíľu padala. Vyriešil to až následujúci patch a vynútenie vertikálnej synchronizácie priamo v nastaveniach grafickej karty.
Vysoko audiovizuálnu stránku však prevyšuje tá hudobná, na nej sa nepodieľal nik iný ako slávny a hlavne šikovný Jesper Kyd, ktorý robil hudbu napríklad pre série Borderlands, Assasins Creed, či Hitman. Hudba je dynamická, rekreačná, jednoducho to najlepšie pre naše rozmaznané uši. Soundtrack tejto hry si dokonca vychutnávame aj mimo herného času, čo je dôkazom toho, že je poriadne lákavá. Odporúčame!
V konečnom dôsledku môžeme odporučiť celú hru ako takú. Stačí sa povzniesť nad nepodarené súčasti titulu a užívať si zábavné súboje, logické hádanky a vypnúť trošku z bežného života. Hodiny pri tejto hre utekajú naozaj rýchlo a to nedržíme v rukách žiaden God of War, ani Skyrim. Zaujímavé.
