Práve koncom roka 2012, kedy má podľa mnohých skončiť svet, ako ho poznáme, vychádzajú tituly, kvôli ktorým by sme si priali aby ľudstvo neukončilo svoje pôsobenie. Z úvodu by sme mohli spomenúť napríklad taký Far Cry 3, z hier pre viac takticky rozmýšľajúcich hráčov by to bol Dishonored, alebo práve recenzovaný Hitman: Absolution. Kde slovo Absolution znamená absolútna pecka!
Pomodlime sa teda k pánovi Ježišovi Hráčovi aby v mene všetkých Hitmanových obetí nechal tento svet ešte nejaký čas na pokoji a my sa mohli spokojne plne venovať hraniu králi všetkých stealth hier, aspoň čo sa týka tohto roku.
Vývojári piekli nového Hitmana v skutku dlho a poriadne sa snažili aby to nebol len taký na rýchlo uvarený odvar. Dôkazom môže byť, že ich posledný Hitman nás navštívil v roku 2006, teda v čase, kedy bola aktuálna generácia herných konzol čerstvá. Medzitým svetu síce priniesli nejaké tituly, medzi ktoré môžeme zaradiť napríklad kontroverznú hru Kane and Lynch. Nuž a Absolution prišiel už v posledné výdychy aktuálnej generácie konzolí a PC hráči určite začnú vŕzgať, že to už je zase konzolácky titul, ktorý na PC bude vyzerať nie veľmi dobre. Chyba myslenia! Hitman PC hráčom naopak spraví finančné vrásky na čele. Mnohí totiž budú práve kvôli tejto hre musieť meniť PC zostavu. Konečne!
Hitman: Absolution nepoužíva starý známy Unreal 3 Engine, takisto ako žiaden iný, ktorý je takmer v každej hre a vďaka tomu sa mnohé hry na seba podobajú ako vajce k vajcu. IO Interactive používajú vlastný už od prvého Hitmana: Codename 47. A to Glacier engine, momentálne už je na plnohodnotnej verzií 2. Pripraviť sa môžeme na najnádhernejšiu hru, ktorá nie je nádherná iba kvôli lepším textúram, ale aj vďaka lepšiemu rozpohybovaniu postáv, či možnosti vložiť do jednej väčšej, či menšej lokality množstvo, dokonca stovky detailných postáv bez nejakých väčších problémov. Od legendárneho Crysis, tu máme opäť titul, ktorý posúva hranice grafiky opäť o poriadny kus ďalej, Pripravte si ale minimálne štvorjadrový procesor, najrýchlejšie ramky, či slečnu grafiku od vedľa. Za krásu sa platí. Mimochodom, ak máte slabší počítač nezúfajte, s grafickými nastaveniami sa dá poriadne pohrať a hra bude aj pri nižšej kvalite vyzerať k svetu.
Ďalšou devízou titulu, podobne ako u starších hier od IO Interactive, je hudba, ktorú je radosť počúvať, či vnímať počas hrania. Detaily stranou, ale autori veľmi dobre vedia pri akých scénach použiť aký tón, a aké použiť hudobné podklady a podobne.
Ak sa bojíte, že by vás Hitman svojou náročnosťou na hráčove nároky odplašil, tak obavy stranou. Hra myslí na všetkých hráčov. Môžete tak na rozdiel od prvých dielov hrať aj akčne a na pomalý postup môžete úplne zabudnúť. Je to podobné ako u Dishonored. Tu vás však za zúrivý postup nečaká zlý koniec, len menej achievmentov, či menej získaných bodov.
Pre náročnejších je tu však oveľa zábavnejší systém pomalého postupu, variabilnej hrateľnosti, či jednoducho počet mnohých prvok, ktoré si jednoducho tzv. „hŕŕ“ hráč nevšimne, vlastne ani nebude mať tú možnosť. Pri ťažších obťažnostiach ešte platí, že akčnejší postup znamená viac úmrtí a tým pádom frustráciu.
V koži Hitmana pre tichý postup sa budete musieť veľa krát prezliekať za vami nenápadne odstránené obete. Môže sa z vás tak stať policajt, farár, či vôbec v skutku skoro ktokoľvek, kto sa na scéne objaví a nie je to práve mníška, za ženu sa totiž pochopiteľne obliecť môcť nebudete. K negatívam tohto systému by som iba dodal, že nechápeme ako nás nepriatelia môžu tak rýchlo odhaliť, keď sme čo najnenápadnejšie prezlečený za jedného z nich. Pritom je na mieste tisíc iných úplne rovnakých ľudí, ktorých tvár určite poznať nemôžu. Ale zase k systému hry to pasuje a inak by tak hra nemusela byť tak zábavná.
Na nenápadný postup, hlavne pri ľahkej úrovni obťažnosti, môže zabijak používať špeciálne videnie, ktorým skoro ako Batman môže vidieť, čo kto robí hoci aj cez steny či občas aj to akým smerom sa uberá. Na najvyššej z piatich možných obťažností je táto možnosť vypnutá. Pre akčne naladených hráčov tu je zase skvelá možnosť občas zastaviť čas, namieriť na štyri postavy a následne pustiť akciu, pri ktorej Hitman odstráni zo sveta v rýchlom, nenáročnom systéme svojich nepriateľov. Subjektívne porovnanie s Max Payne 3 je teda pre autora článku na mieste.
Na mieste je aj preto, lebo v oboch hrách je uprednostnený príbeh a jeho rozprávanie, či jednotlivé detaily v úrovniach. Dokonalo spracované lokality, jasné hranie sa autorov s každou jednou časťou v hre. Poteší už len obyčajný detail ako je pracovný stôl v nejakej neznámej kancelárií. Jednoducho krása. Najväčšie orgie sa ani popísať pri Hitmanovi nejde. Či už je to pasáž v kostole, Čínska štvrť, alebo kukuričné pole. V každej jednej úrovni je čo objavovať. Už len preto sme radi, že je hra vďaka svojim možnostiam znovuhrateľná. Hlavných obetí sa môžete totiž zbaviť vždy niekoľkými spôsobmi. Pričom najzaujímavejšie sú tie, ktoré vyzerajú ako nehody. Napríklad vtedy, kedy sme v Čínskej štvrti obeti otrávili jedlo jedom na potkany.
Ako sme už spomínali, hráča neženie dopredu len parádna hrateľnosť, ktorú sme mimochodom vykonávali aj na PC s Gamepadom, len čiste preto, že na klávesnici sa nám nehralo úplne pohodlne. Titul je veľmi dobre koncipovaný na gamepad, čo môže trošku PC hráča odradiť, ale nevideli by sme to ako obrovský problém. Hráča k postupu ženie niečo čo voláme v jednoduchosti príbeh. Na začiatku dostanete jednoduchú úlohu, odstrániť Dianu, ale potom čo vykonáte to, čo ste mali, sa začne všetko sypať a všetko začne dávať hlbší zmysel. Budete ochraňovať malé dievčatko, ktoré svojimi schopnosťami trošku na konci prekvapí, ale len toho, kto nevie, že sa jedná o podobný pokus akým bol samotný agent 47. Zaujímavý sú aj hlavný záporňáci, medzi ktorých môžeme zaradiť magnáta podobného k Džejárovi z Dallasu, či chlapíka Birdieho a mnohých ďalších. Vrásky na čele nám spôsobili akurát latexové mníšky, ktoré mierne nedávali zmysel.
Ak vás odrádza, že Hitman nikdy nebol pre všetkých, zavrite oči, predýchajte to a do hry sa neobávajte sa pustiť. Vy náročnejší a fanúšikovia série nezúfajte, titul myslí aj na vás a za svoju snahu budete odmenený. Dobrou správou pre vás môže byť to, že v každej úrovni je iba jedna pozícia na uloženie hry. Takže je možné, že niektoré úrovne budete prechádzať stále znovu a znovu až k vašej úplnej spokojnosti. My v redakcií spokojní sme, dôkazom toho je aj to, že Jirka a aj autor článku si titul kúpil z vlastných peňazí. Nie preto, že by sme boli fanúšikovia série, ale preto, že sa jedná o jednu z najlepších hier roka.
