Malá sestra veľkého brata z konzolí, či osobného počítača sa predsa len narodila aj na PS Vitu. Po dlhom čakaní sme si konečne okúsili aké je to byť vrahom na cestách. Síce sa jedná o sladkú hrateľnosť, no bohužiaľ s trpkou príchuťou.

V Liberation sa hráči ujmu vrahyne Aveline, ktorá ide mimo hlavnú rodovú líniu Ezia Auditore, Altaira, Desmonda, či Connora. Zabudnite teda, že budete riešiť na prvý pohľad dôležité svetové udalosti. Vašim miestom je New Orleans a jeho prípadné okolie. Takže budete riešiť záchranu černošských otrokov a podobne, v skratke drobné udalosti, ktoré však k počudovaniu zahrejú ľudskú dušu.

Príbeh však stroskotal jednoznačne na výprave. Také nudné podanie príbehu sme už dlho nemali tú česť stretnúť. Alebo sme sa takým titulom vyhýbali, pravda. Neskôr už sme pri pozeraní videí, či čítanie rozhovorov ignorovali takmer úplne. Nie, že by sme predtým dávali poriadne pozor, jednoducho sa to nedalo. A nuda postihla aj jednotlivé úlohy počas celej hry. Niekedy sa vyskytne svetlá chvíľka, no väčšinou je to nuda. Môže za to slabučká umelá inteligencia, opakujúca sa náplň, či nutnosť hrať väčšinu misií nenápadne, čo sa vďaka zlému systému ovládania postavy stáva obtiažou. Záchranu snáď priviezol len bojový systém, alebo možnosť skákať po stromoch, budovách, to je žúžo!

Záchranou v kampani je aj možnosť prezliekať sa za tri možné "asasínky". Buď budete vznešená Lady Aveliné, ktorá ma možnosť zabíjať dáždnikom, ste váženou osobnosťou v meste, ale zabudnite na skákanie po všeličom možnom, či nemožnom. Kto koho, kedy videl liezť po stromoch v sukni. Proti gustu...

Aveline v otrockej šate, či tej asasínskej však už túto možnosť majú, pričom najradšej sme hrali k nášmu počudovaniu za tú kvázi otrokyňu. Mestská stráž nás mala viac menej na háku a keď sme sa naštvali, mala naša malá vrahyňa na háku ich. A tá krv dámy a páni, tej bolo! Nevýhoda chodiť v otrockej šate, je hlavne tá, že máte malý výber zbraní, no, dá sa s tým prežiť a hra je vďaka takémuto obmedzeniu zábavnejšia.

Ak by ste si náhodou uvažovali nad tým, že autori mysleli na to, že hrajete na prenosnej konzole s gyroskopom a s dotykovým ovládaním, tak ste viac menej na omyle. Nejaké tie prvky tam tak nejak vložili, len aby sa nepovedalo, ale, to ich radšej mali vynechať. Pohybové mini hry sú za trest a nás prinútili odhodiť konzolu na dlhší čas od nás niekam do prachu, nuž a o využití dotykovej obrazovky ani nehovoríme. Otvárať dopis, zbierať zo zeme zbrane...no otrava.

Lokality v ktorých sa pohybujete sú už iná káva. Krajšie mesto, močiare, či jaskyne na Vite nenájdete, ani v Uncharted: Golden Abyss. Liberation je totiž jednoznačne najkrajšou hrou, ktorá zavítala na túto soňácku mašinku. Odhaľovať lokality z výšin sa nám chcelo veľmi často, potom sa len tak kochať tou krásou. Keby tak zapracovali na každom aspekte hry, ako na tomto. Dokonca musíme pochváliť aj rýchle načítavanie hry, žiadne prepady počtu snímkov za sekundu. Hudobný doprovod musíme pokarhať, nieže by bol zlý, práve naopak, ale opakujúce sa tóny stále dokola začnú liezť na nervy každému.

Assassin's Creed 3: Liberation je tak priemernou hrou, ktorú si síce fanúšik série zahrá, ale bude mať trpkú chuť na jazyku. Potenciál je vďaka zlej výprave, slabej AI, či drobných iných bugov úplne zabitý. A pritom základ príbehu je veľmi dobrý. Ako keby kuchár spálil pizzu, len tu to skôr vyzerá tak, že piekli Liberation príliš krátko.