Je pre mňa trochu zvláštne písať o najnovšej časti série Mortal Kombat a zároveň byť milovníkom konkurenčnej značky, bez ktorej by samotný MK asi nikdy nemal šancu vzniknúť. V roku 1992 sa, práve dnes už zaniknutá firma Midway Games, rozhodla reagovať na úspech Street Fighter od Capcomu publikáciou bojovej hry do toho času absolútne nevídanej. Hra samotná neponúkala dokopy ani desať bojovníkov, ale narozdiel od SF bola doslova nabitá krvou a brutalitou. Mortal Kombat sa do dnes predstavil v rôznych variáciách a to nevravím len o radových pokračovaniach, kde sa práve číslovka aktuálne zastavila na rímskej X. Ed Boon a rozhodne aj John Tobias, o ktorom už dnes takmer nieje nič počuť, priniesli na scénu arkádových automatov systém drsných likvidácií protivníkov na sklonku ich porážky, ktorý vyžadoval od hráča kus znalostí samotného charakteru a samozrejme hry ako takej. Dnes už slovo Fatality používame v bežnom živote a práve tento fenomén dokázali za roky existencie univerza MK podporiť nielen knižné či filmové spracovania (presnejšie spracovanie), ale samozrejme aj hracie karty a zástupy obchodných artiklov cielených priamo na hráčov s plnou peňaženkou. Dosť bolo predslovu a poďme rovno na chutnú a šťavnatú pečienku, vytrhnutú z útrob vášho bojovníka.

Mortal Kombat X pre súčasné konzole prináša jednoznačne obsahovo najviac než akákoľvek časť predtým. Takmer tridsať bojovníkov sa delí v dvoch historických rovinách nudného príbehu o pozornosť pre singl modus, ale čo je oveľa podstatnejšie v bojovej hre je samozrejme porovnávanie vlastných schopností s reálnymi hráčmi po celom svete, či len pár centimetrov od vás. Z môjho tónu určite chápete, že príbehová linka ma nijako extra neoslovila a skôr som sa počas takmer štvorhodinového kombinovania klasických 2D bojov s nezáživnými 3D quick time momentmi nudil. Jednak pre fakt, že som nemohol priamo vyberať medzi mne sympatickými postavami a hra mi vždy nanútila charakter, ktorý bol priamo spätý s jednou z jedenástich kapitol, ale zároveň pre až prehnanú bizarnosť neatraktívneho deja. Som si vedomý, že ťahať originálny dej od roku 92 až po dnes je vec nad sily každého vývojára, ale aj napriek tomu by sa autori z NetherRealm Studios mohli viac sústrediť na boje ako také, než slabú a nedovarenú omáčku naokolo. Toto je z môjho pohľadu jedno najväčšie negatívum celej desiatky. Ak by dokončenie nebolo podmienkou pre odomknutie hrateľnej postavy hlavného bossa, zvysoka by som sa na to vykašľal.

Poďme ale na príjemnejšie veci, ktoré z tejto poctivej záležitosti robia zábavu bez konca. Toto nekonečno stelesňuje online režim, kde sa pomocou či už turnajového pavúka alebo len voľných zápolení, snažíte zmasakrovať konkurenta v čo najefektívnejšom štýle a ak to bude možné, na konci záverečného kola mu vytrhnúť chrbticu a vraziť mu ju cez análny otvor rovno do mozgu. Verejne prehlasujem, že Mortal Kombat X je najkrvavejšou hrou akú som kedy mal možnosť hrať a že Ed Boon je úchylák numero uno. Pri pohľade na list útokov sa vám určite zapáčia nielen klasické série úderov ale rovnako brutality či fatality napojené na devastujúce X-Ray prestrihy. Práve tie si hráč môže aktivovať kedykoľvek počas súboja, ak má nazbieraný špeciálny BAR, v ktorom sa hromadí jeho zlosť z inkasovaných úderov. Toto je viac ako dobre premyslené, pretože ak ste schopní správne používať obranu a viete v rýchlosti predvídať útoky súperov, tento status je pre vás nepodstatný, ale naopak dáva šancu druhej strane sa aspoň trocha pokúsiť zvrátiť priebeh boja a narušiť vaše tempo a istotu. Nič nie je vopred prehrané a rovnako ako už ukázala každá iná hra z tohto žánru, nielen ruky profesionála sú schopné otočiť nepríjemný vývoj udalostí.

Brutalita nie je ale to jediné, čo šliape na plyn záujmu o túto hru. Na začiatku si každý vyberie svoj klan, ktorý priamo súvisí s frakciami známych charakterov z celého univerza. Tým sa zaradíte pod určitý odznak, na ktorý sa vám budú ukladať exp body a finančné odmeny. Nie som si teraz presne istý, od ktorej časti série sa objavila v ponuke hry takzvaná Krypta (tipujem od päťky), každopádne v desiatke je pre mňa veľkým pozitívom s ohľadom na znovu hrateľnosť. Spomínané financie si totiž zoberiete do Krypty a v 3D FPS pohľade sa pohybujete po temných Outworld zákutiach a odomykáte si tak nový obsah v podobe art obrázkov, oblekov, arén či fatality útokov. Tento režim navyšuje počet hodín, ktoré môžete potencionálne stráviť v hre. Teraz by som sa chcel trocha venovať takmer tridsiatim postavám, ktoré sú samozrejme alfou a omegou každého dielu. Ak sa pozriem na prierez recenzií po svete, tak podstatnou časťou negatívnych aspektov je podľa novinárov prítomnosť nových postáv v hre. Rodinné príbehy na báze telenovely sú rozhodne aj pre mňa neatraktívne a deti splodené zo spojení Johnny Cage a Sonya Blade sú tak nejak vyvrcholením vysokého čísla u tejto série. Mimochodom malá faktická poznámka: ako predloha pre charakter Johnnyho bol použitý herec Jean-Claude Van Damme.

Dlho som to v tejto recenzii odsúval ale nakoniec sa tomu asi nevyhnem. Producenti sa rozhodli vybrať cestou zarábania na hre aj po tom, čo už za ňu niekto vyvalí časť výplaty. DLC je v tomto prípade viazané nielen na samotné postavy ale rovnako na kompletný item a útoky, ktoré odkrývate priamo v režime Krypta. Ak teda nechcete využiť jeden z najväčších ťahákov hry a teda snahu autorov o udržanie vás čo najdlhšie u hry, môžete si za určitú sumu otvoriť všetky poklady v hre a okradnúť sa tak o hodiny zábavy. Za toto sa nemôže postaviť nikto. kto rešpektuje prácu vývojárov a je z toho doslova cítiť škrobená kravata a spotené tesilky. Toto zhnité ovocie spolu s nudným a nedôležitým príbehom je najväčším negatívom a zráža hodnotenie celkovo nižšie, než by si samozrejme hra zaslúžila. Po technickej stránke všetko šľape ako hodinky. Mortal nikdy nevyzeral tak čisto a nádherne. Jednotlivé arény sú prepracované do detailu a okrem nejakého príbehu na pozadí, ponúkajú aj značnú porciu interakcie. Tú si hráč môže zobrať za základný kameň taktiky a postaviť na nej elimináciu akejkoľvek obtiažnosti v hre. Osobne ma dostal humor v podobe možnosti uchopiť starú babku a hodiť ju niekomu rovno do tváre. Inak ste schopní naraziť súpera do stĺpa, odraziť sa od živého zvieratka či vyliať na zem ohnivé kamene. Jednotlivé arény sú v tom unikátne a krásne dopĺňajú pocit z hrania.

Ten sa viaže rovnako na rozhovory medzi postavami. Všetko je do posledného detailu vyšperkované. Ak sa v boji stretnú rovnaké postavy, jedna z nich povie nejakú vtipnú hlášku na tento paradox. Ak stretne priateľ priateľa (z pohľadu príbehov v univerze), povýšia ich súboj s nadhľadom na nejakú tréningovú udalosť alebo čokoľvek, čo to odľahčí. Ani na moment som nezažil niečo, čo by priamo túto harmóniu narušilo a muselo to dať vývojárom kus roboty, za čo im tlieskam. Nie je totižto nič horšie než bojová hra plná nelogických prvkov (samozrejme okrem chybného ovládania) a to sa tu nedeje ani náhodou. Originálny dabing je už potom na bonus a rovnako hlásateľ s typickým hlasom, ktorý je už tak nejak ochrannou známkou série. Čo sa týka plynulosti online sekcie, tak z môjho pohľadu funguje všetko ako má a ak máte aspoň priemerne rýchle internetové pripojenie určite budete schopní si zmerať sily s ostatnými aj bez druhého gamepadu a nemusíte sa obmedziť len na celosvetové štatistiky. Mortal Kombat X sa hrá krásne. Či už začínate so sériou alebo ste veterán, máte k dispozícii obsah vhodný pre tú či onú stranu.

Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Cenega