Zase ten Mario, mohol by si povedať každý a dokonca v dnešnej dobe aj fanúšik spoločnosti Nintendo. V histórii tejto IP však existujú pomerne sporadicky obmieňané verzie jedného a totožného sveta, medzi ktoré môžeme zaradiť aj projekt Paper Mario. Náš inštalatér sa za svoju tridsaťročnú kariéru dostal od čistenia odpadových výleviek cez hranie golfu až po cestu do vesmíru, ale len v jednom prípade sa jeho koncept mení na RPG a to dokonca ťahové RPG! Táto originálna a prvá verzia vízie génia (to sa dokonca rýmuje) menom Shigeru Miyamoto, ktorý si zobral nožnice a začal vystrihovať postavičky v červených montérkach, sa po prvý krát objavila na trhu v roku 2000. Paper Mario vznikol v internom štúdiu Nintenda, ktoré dnes stojí stále po jeho boku a pripravuje očakávané série, ktorým je vopred predpovedaný miliónový predaj (aktuálne je to napríklad Fire Emblem Fates pre Nintendo 3DS) a to na konzole Nintendo 64. Dnes máme o pätnásť rokov neskôr a popularita papierového sveta Maria sa opäť dostala cez sekciu Virtual Console na mašinky s logom U. Poďme si teda spoločne zaspomínať na túto legendu. Tá bez problémov dokáže obstáť aj v konkurencii dnešných hier a môže tak poslúžiť ako hĺbková sonda do dejín v pomere ku kvalite dneška.
Opakujem, že Paper Mario je ťahová RPG s prvkami identickými napríklad so sériou Final Fantasy. Obsahuje podrobné mechanizmy pri vývoji postáv a v rovnakom duchu ponúka dostatočnú výzvu svojou náročnosťou aj pre ostrieľaného harcovníka. Príbeh, ako už inak u tejto značky, sa znova musí točiť okolo našej neposednej princeznej, ktorej meno si neželáte nejako skomoliť. Peach je unesená, a svete div sa, opäť v pazúroch Bowsera. Tomu ale natoľko narástol ten červený kohút na hlave, že miesto štandardného únosu niekde pred stánkom s cigaretami, sa rozhodne uniesť celý zámok aj s jeho obyvateľmi. Za pomoci špeciálnej mechanizácie, ktorú neuvidíte v žiadnej z lokálnych stavebných firiem, doslova vytrhne stavbu zo zeme a odnesie ju preč do výšin. Mario sa tak opäť nechcene ocitá v pozícii vyvoleného a po vzore uja z Matrixu si nazúva svoje najlepšie pracovné boty a vydá sa na záchranu krásnej princeznej. Aby bolo možné opäť dokopať hrad naspäť do jeho základov, musí vrátiť sedem hviezdnych bytostí späť do ich normálnej podoby. Bowser a jeho dvorný čarodej Kammy Koopa ich totiž zakliali do hracích kariet, a tie, ako už určite tušíte, rozhodili po celej mape hry. Každá jedna sa zakotúľala do vrecka bossa, ktorý na vás bude čakať v každej zo siedmych kapitol hry.
Inak sa tu ale bavíme v princípe o sandboxe v 3D pozadí. Po ňom sa hlavný hrdina pohybuje ako kus papiera a teda s určitým potenciálom na prekonanie náročných prekážok. Ako taká placka sa hráč musí už od začiatku naučiť, že nejde o nejakú novú časť Super Maria. Likvidácia súperov už tu nie je systematickým vyhladením všetkého živého, čo sa vám postaví do cesty. Na rozdiel od iných dobrodružstiev nášho Maria sa tu budete kamarátiť aj s jeho protivníkmi, ako je napríklad Goomba či Bow. Ich priateľstvo vám umožní počas súbojov využívať viac než len skákanie po hlavách a keďže koncept RPG znamená vývoj, tak práve ten bude pevnou súčasťou stromu vylepšenia u každého kolegu, ktorý sa k vám na ceste pripojí. Súboje ako také sa teda konajú po prechode do arény za pomoci ťahov v štýle: najprv ja a potom ty. Hráč má vždy možnosť sa pokúsiť boju vyhnúť alebo z neho utiecť. Za každú výhru mu potom na konto naskočí určitý počet EXP mincí (závisí to od sily súpera) a tie po dosiahnutí stovky zvyšujú level nášho vyvoleného. Tým sa otvorí kniha troch ciest. Jedna je navýšenie energie, druhá mágie a tretia špeciálnych bodov. Tie si môžete rozdeľovať do rôznych schopností a spraviť tak z Maria napríklad bojovníka s kladivom v ruke. Môže vám to prísť takto z monitora ako trocha bizarná predstava, ale všetko viac či menej korešponduje s univerzom, na ktorom je Paper Mario založený.
Milovníkov stealth, a teda možnosti prekvapiť protivníkov, určite poteší prítomnosť aj tohto prvku v hre a čím náročnejšia kapitola vás bude čakať, tým viac ho bude prospešné aj využívať. Mario bude na ceste stretávať okrem kamarátov aj rôzne pofidérne mená jeho histórie. Jedny sa ho budú snažiť okradnúť či zmiasť a druhí naopak pomôcť jeho misii. Dialógy v hre sú presne spracované v tomto duchu a okrem hlavnej linky sa hráč bude neustále vracať na už preskúmané miesta, aby tam mohol splniť nejaký ten menší quest a nazbierať nové predmety do itemu. Tu bolo naozaj krásne počas boja sledovať ako špeciálna jednorazová zbraň vyvolá stádo ovečiek a tie sa v krásnej animácii prebehnú po hlavách súperov a uspia ich na niekoľko ťahov dopredu. Takýchto originálnych nápadov je potom v hre veľký počet a čím viac sa vám bude chcieť natlačiť to papierové telíčko do každej medzery na mape, tým lepšie pochopte čaro celej hry a jej konceptu. Veď kto by nechcel zažiť aj úplne iný pohľad na IP Maria? Po stránke hudobnej sa musíme trocha opatrne vrátiť do čias Nintenda 64, kedy nebolo jednak možné prenášať vyšperkované skladby rovno z Carnegie Hall na kazetku a zároveň prinášať nejaké zvukové efekty na úrovni. Aj preto je hudba viac či menej dookola sa opakujúca a bez väčšieho nápadu, ktorý by hráči nezažili už o pár rokov skôr v hre Super Mario 64.
Naopak po stránke grafickej som si aj v dnešnej dobe mohol krásne užívať hranaté spomienky na časy minulé, ktoré čo do umeleckého artu majú aj dnes rázny akcent a dokážu vytvoriť dostatočne pôvabnú atmosféru. Hra vás zavedie na trávnaté plochy, do dobre známych kanálov cez zelené potrubia, na vyprahnutú púšť plnú kaktusov a pod morskú hladinu. Všade sa náš Mario dostaví ako kus farebného papiera a bude si vás získavať poctivou hratelnosťou počas viac ako 25 hodín základného príbehu. Komu sa hra zapáči natoľko, že ju bude chcieť pokoriť na sto percent, určite docení možnosť stráviť s ňou ďalších viac ako päť hodín pri hľadaní tajných kúskov rozbitých hviezd.
Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti ConQuest entertainment a.s.
