Celé tri roky trval prerod cenami ovenčeného projektu začínajúcej firmy Fullbright zo stolných počítačov na konzole. Celé tri roky sme teda čakali na Gone Home pre Playstation 4 a Xbox One v nádeji, že sa ona tajomná atmosféra opradená okolo tejto značky za ten čas nevytratí a znova raz položí deku zimomriavok rovno na telo hráčov vyžadujúcich prepracovaný príbeh a mysteriózneho ducha. Port hry mala v rukách v celku skúsená spoločnosť Majesco Entertainment a tak som viac menej už len čakal kedy sa do ich výslednej práce ponorím až po posledný prst na nohe a svoje pocity následne odrazím do textovej formy. Poďme nato.

Gone Home v čase svojho vydania vyvolávala naozaj vlnu emócií rôzneho druhu. Na jednej strane sa hráči, neschopní pochopiť a tolerovať existenciu hry bez takzvaného "jediného výstrelu", dookola opierali o jej kvality nevyberanými termínmi a na tej druhej strane barikády stál zástup ukojených milovníkov novej schémy adventúriek s tak intenzívne vyloženým príbehom, že im div z toho nepraskla guma v trenírkach. Každý rozumne uvažujúci hráč si určite spravil úsudok o tom, či mu Gone Home ako hra s jednou postavou, ktorá sa premáva po novom rodičovskom dome za upršaného počasia a zvuku bleskov, môže ponúknuť to, čo od interaktívnej zábavy očakáva alebo nie. Tým ostatným už ostali len horké sliny v ústach a veľké otázniky v hlave. Ak patríte do tej prvej skupiny, tak určite nájdete zmysel mojich fráz a slov, ktoré padnú na úrodnú pôdu v nasledujúcich vetách.

Hlavným charakterom a sprievodným hlasom, ktorý vás bude behom dvoch hodín hrania sprevádzať, je mladá slečna menom Kate. Tá sa vracia z dlhej cesty po Európe, ktorú zdolávala pomocou zdvihnutého prsta a pár dolárov. Prichádza na novú adresu, na ktorú sa presťahovali jej rodičia aj s mladšou sestrou menom Samantha. Nikto ju však nevíta s otvorenou náručou, ba naopak, doma nie je ani nohy a tak Kate pozerá na hromadu nerozbalených krabíc, ktoré sú mementom nedávneho sťahovania a začína pátrať po tom ako vlastne jej rodina celý ten čas žila a aké pocity pritom zažívala. Číta dopisy, chytá do rúk staré známe predmety z detstva a vybavuje si udalosti dávno zastrčené v húfe šedých myšlienok minulosti. Gone Home je hra preplnená stohmi dopisov, novín a predmetov všeobecne. Každý z nich môže naša hlavná hrdinka počas tejto domovej prehliadky uchopiť a manipulovať s ním. Možno to takto navonok neznie nijako zaujímavo, avšak hra dávkuje porcie hutnej atmosféry s presnosťou chirurga a tempo brzdí neuveriteľným množstvom odkazov na retro časy, v ktorých sa objavia záblesky aj z vášho detstva!

Odkazy na rôzne záhady nielen z americkej histórie striedajú videopásky popísané kultovými filmovými dielami, a to všetko stíha hra podlievať kvalitným soundtrackom ostrieľaného Chrisa Remoa (Psychonauts, The Cave). Na jednu stranu by asi bola chyba velebiť Gone Home do maximálneho možného čísla v rámci hodnotenia, keďže tu ide čisto o pocitový zážitok s minimom náročných pasáží, pri ktorých by ste museli popísať stohy papieru v snahe dopátrať sa ku kódu od trezoru v tmavom kúte pivnice. Hra sa však o nič také ani nepokúša a ide jej striktne o príbeh, príbeh a zase len príbeh. Tá spomínaná interakcia má len slúžiť k lepšiemu pochopeniu možného strachu z toho, čo príde nie za rohom, ale čo príde po prečítaní ďalšieho dopisu či uchopení mementa. Ako celok je Gone Home zástupca novej vlny adventúr a v tomto ponímaní je dokonalou hrou. Kto by však odo mňa chcel počuť nejaké negatívne prvky, tak s ohľadom na kvalitu hry to je určite jej dĺžka, ktorá sa ale musí podriadiť veľkosti interiéru a prostredia. Ak sa firma Fullbright v budúcnosti rozhodne skúsiť znova tento žáner, som si istý že nám samotný gameplay natiahnu zase o kus ďalej. Kto by chcel vidieť moje dvojhodinové dobrodružstvo s týmto unikátnym a novátorským dielom, nech skúsi video nižšie.

Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti Fullbright company