Svet Attack on Titan bude predovšetkým dobre známy milovníkom japonskej pop kultúry a aj keď ho môžeme s pokojným svedomím zaradiť do sekcie mladých značiek, je mi stále záhadou, prečo sa na jej základe dodnes nedokázalo vytvoriť oveľa viac videohier. Manga, a teda tlačená verzia, je tu s nami už od roku 2009 a na jej kvality dokázala nemalou mierou nadviazať animovaná séria z roku 2013, ktorej stačila len jedna jediná sezóna a zrazu o Attack on Titan počul každý milovník anime (mimochodom druhá séria sa chystá s veľkým potenciálom ohúriť fanúšikov už budúci rok). Nás však zaujíma dnes práve herné prevedenie, ktoré po neistom úvodnom kroku s hrou Attack on Titan: Humanity in Chains pre Nintendo 3DS skúša znovu šťastie na veľkých konzolách, a to pod produkciou skúsenej spoločnosti Omega Force za podpory Koei Tecmo.
Práve firma Omega Force má obrovské skúsenosti so žánrom hack and slach, keďže z ich rúk vzišli populárne série a značky ako Dynasty Warriors či Hyrule Warriors. A.O.T. Wings of Freedom (nenechajte sa pomýliť, ide o európsky názov a inde vo svete je hra označovaná striktne a jednoducho len Attack on Titan) je síce kategorizovaná ako akčná hra, ale svojim konceptom má najbližšie práve k žánru "sekačiek" podobajúc sa najviac k značkám, ktoré už firma Omega Force dokázala v minulosti vyprodukovať. Ako to celé teda vyznieva v novom prevedení a hneď v premiére pre vysokú konzolovú ligu? Na úvod je nutné podotknúť, že aby ste si Wings of Freedom naplno vychutnali, nebolo by vôbec na škodu poznať jednu z jej predlôh. Príbeh ako taký síce nie je nič, čo by sa vám hra nesnažila ozrejmiť od samotného začiatku, avšak určité sekcie menších dialógov, ktoré dotvárajú viac ako úspešne príjemnú omáčku textu naokolo, jednoducho neznalý problematiky nie je schopný doceniť. A tu vystáva otáznik nad potencionálnym zákazníkom, ktorému sa možno len zapáči pohľad na podivných a ozrutných titanov, ktorí vo mne neustále svojím pohľadom vzbudzujú strach a dešpekt, avšak samotná hra mu nie je schopná vo výsledku dať tú pridanú hodnotu, čo nesie znaky seriálu alebo komiksu.
Príbeh štartuje svoje žánrové klišé a zasvätí nás do osudu úvodných charakterov, ktorých počas niekoľkých kapitol vystriedate väčší počet. Predstavte si svet ľudí žijúcich harmonickým tempom, ktoré je razom narušené útokom bizarne ozrutných bytostí bez štipky citu, ktoré sa rozhodnú požrať všetko, čo im stojí v ceste. Jedinou obranou ľudí je rýchle vybudovanie troch valov, či múrov ak chcete, ktoré majú ochraňovať nevinných práve pred týmito titanmi. Keďže však samotné steny nič neriešia, je nutné zriadiť tri špeciálne skupiny vojenských jednotiek, ktoré si rozdelia obranu a útok voči nepriateľom. Do deja Wings of Freedom vstupujeme po bezprostrednom narušení múra s prozaickým menom Maria a ako čerstvý absolvent výcviku na boj a ochranu. Aj preto sa hráč musí vlastne od úvodu zrovnať s konceptom tejto hry, ktorý je viac ako podobný hernému svetu Spidermana. Aby bolo možné eliminovať výškovú prevahu a zlikvidovať titanov (rozdeľujú sa na niekoľko druhov a samozrejme sa členia aj v rámci svojich proporcií), sú vojaci vyzbrojení špeciálnymi pneumatickými hákmi, ktoré sa na štýl pavučiny vystrelia a uchytia o nejaký pevný bod. Následne sa môžete presunúť do úrovne titanov a skúsiť im odseknúť hlavu, či presnejšie zasiahnuť citlivé miesto vzadu na krku. Tento postup možno znie jednoducho, avšak taktika boja už tak prostá vôbec nie je.
Nebudem si tu lámať viac prsty s opisom bojov, na ktorých základe je postavených 90% hrateľnosti. Samotný gameplay vyššie za mňa asi povie viac. Podstata však ostáva nemenná, a to konflikt medzi aktívnou kamerou, ktorú hráč musí smerovať pomocou analógovej páčky, a dokonalému výhľadu na situáciu naokolo. Akcia sa predvádza často medzi veľkými budovami, na ktoré titani útočia s chuťou nadržanej Godzilli, a rozhodne sa neobmedzuje len na systém jeden na jedného. Z toho vystáva veľa problémov, ktoré hráč často musí riešiť pri snahe čo najrýchlejšie eliminovať protivníka a nestratiť pri tom nikoho z jednotky (počas útoku máte možnosť rozdávať rozkazy ďalším členom jednotky, avšak niekedy na to nie je vôbec čas, keďže bojujete o holý život a máte počas toho plné ruky práce) a neraz narazí na technické nedostatky ako je napríklad zlé uchytenie háku a následný pád na zem. Exteriéry, ktoré sa autori snažili ozvláštniť výletmi do prírody, sú často plné prekážok a na ich prekonanie jednoducho koncept pohybu veľakrát nestačí. Ide ale len o skúsenosti. Čím dlhšie budete trénovať boje, tým viac vám dopne moment, kedy nie je rozumné skúšať sa prehupnúť cez budovu tak, ako by to možno logika velila, ale jednoducho spraviť komplikovanejší manéver a tak sa dostať súperovi za krk. To, kam strelíte hák, musíte mať plne premyslené, pretože každý jeho kontakt s čímkoľvek vám ho automaticky odopne a padáte dole.
Jemné RPG prvky, ktoré vo mne znova len spustili spomienky na staršie hry od Omega Foce, majú snáď fungovať ako motivácia zabíjania čo najväčšieho počtu titanov a plnenia postranných úloh, inak je ich dopad na vývoj bojov veľmi slabý. Nákup lepších čepelí a trvácnejších tlakových nádob pre háky je z môjho pohľadu však oveľa viac hnacím motorom, keďže sa snažíte posekať titanov s väčšou precíznosťou (rôzne vzácne materiály získate len pri useknutí určitých končatín) a rovnako odomknutie nových oblekov či nákup rýchlejších koní môže pre niekoho znamenať veľké plus. Menu hry ponúka okrem kratšieho singl režimu aj možnosť online kooperácie, vďaka ktorej môžete po boku kamarátov zakúsiť skutočný útok tých najväčších exemplárov, ktoré poznáte zo seriálu Attack on Titan. Po technickej stránke sa môžeme baviť o veľkom cite práve pre seriál, ako keby na grafiku siahla rovnako skúsená ruka, avšak menší nedostatok vidím v strohosti exteriérov a minime detailov. Za všetko ale kontrastuje dokonalosť titanov, ktorí neustále vzbudzujú rešpekt a svojim výrazom by dokázali rozplakať aj dospelého jedinca. Zvuková stopa príjemne potešila v epickej note, aj keď nie je možnosť si vybrať iný než japonský dabing, čo môže pre niekoho byť veľkým mínusom.
Druhý pokus ako presláviť svet Attack on Titan v hernej sfére dopadol prekvapivo slušne. Ak mávnete rukou nad menším poklesom snímkovania pri hromadných súbojoch, nemožnosťou prepnúť dabing či zlou a často chaotickou kamerou, dostane sa vám poctivej akcie z žánru sekačiek. Tá síce nedisponuje hlbokým RPG systémom ale pre znalca anime je tu priestor na sebarealizáciu a uznanlivé kývnutie hlavou. Všetkého veľa však škodí a tak dávkujte krájanie titanov pekne s rozumom a veľmi to nepreháňajte.
Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti KOEI TECMO
