Byť fanúšikom hororov vo svete interaktívnej zábavy je vec náročná na psychiku ale aj sebaklam. Na jednej strane chcete byť vystrašený a povedať svojmu okoliu, prípadne vám našim čitateľom, aký nový projekt by ste si mali nechať pustiť do domu a na tú druhú musíte často presviedčať samého seba, že nič nie je dokonalé a zvlášť vo svete hier, kde odpúšťanie chýb je našim denným chlebom. Tento špecifický pohľad novinára si ešte rozdeľte na dve vlny. Na jednej stojí miliónová AAA produkcia a stovky skúsených rúk, cez ktoré daná hra prejde, a vo výsledku nestojí ani za fajku močky a potom sa vám do ruky dostane hra od jedného jediného vývojára a svojou originalitou a nápadmi nakope do zadku všetko naokolo v dosahu niekoľkých kilometrov. Má však jednu jedinú chybu. Je to indie projekt s minimálnym rozpočtom, a teda výzorom nijako neočarí a sem tam ukáže chybu, väčšiu či menšiu. Toto je presný príklad mysteriózneho titulu Sylvio od firmy Apostrophe.
Hlavná protagonistka tejto koncepčne ťažko indetifikovateľnej chuťovky nesie meno Juliette Waters. Jej povolaním je lovenie duchov a pátranie po ich dávno zabudnutých príbehoch. Juliette používa pri svojej práci starý nahrávací magnetofón s mikrofónom na zameranie zvukových vĺn a netradičnú zbraň domácej výroby. Tento inventár si pekne zbalený do koženého kufríka zoberie na svoje veľké dobrodružstvo, ktorého budete aj vy súčasťou. Ocitnete sa tak na obrovsky rozľahlej ploche, kde kedysi fungoval obľúbený zábavný park s distingvovaným žabiakom v logu, kde sa však vybláznil zub času. Ten, bok po boku s prírodou, pochoval toto stredisko zábavy pod vlny piesku a hliny, čím vytvoril unikátne bludisko plné pachu hutnej a temnej minulosti. Sylvio je naozaj dosť ťažké popísať. Z tejto akčnej FPP adventúrky razí pach kultového Silent Hillu na každom rohu (a to nielen úžasnou hudbou). Príbehom robí hra poctu legende bizarnosti menom David Lynch a zároveň vkladá do celku svoju nezameniteľnú osobitosť a tá sa dosť náročne opisuje.
O čom to teda ale celé vlastne je? Ako sa tak potulujete prázdnou krajinou, dostávate sa na zaujímavé miesta plné statickej energie. Na každom rohu na vás číha nebezpečenstvo v podobe zákerných duchov, a tak musíte neustále pred sebou držať spomínaný mikrofón a sledovať pohyb nehmotného zla. Ak sa vám stane, že sa ocitnete tvárou v tvár zlému duchovi, je načase vytasiť akúsi plynovú zbraň a skúšať trafiť jemný odtieň čiernej šmuhy vo vzduchu. Pokiaľ ste úspešný strelec, duch zanikne, ale ešte predtým sa vám zdôverí malou nahrávkou na váš magnetofón. No a tu sa dostávame k celej pointe originality konceptu hry Sylvio. Ako tak budete putovať mapou a zbierať fragmenty osudov stratených duší (nebudú to len vrahovia ale aj mierumilovné duše), bude sa vám odvíjať krásne spracovaný príbeh plný mysteriózna. Táto časť hrateľnosti je plná inovácie a nevidel som ju v žiadnej inej hre. Magnetofón vám umožní si prehrávať záznamy zvukov a pretáčať ich rôznou rýchlosťou, spomaľovať či púšťať odzadu. Týmto sa musíte postupne dostať do fázy, kedy nahraný duch povedal dôležité slovo. To si následne zapíšete na papier a nakoniec z toho poskladáte vetu či celý príbeh. Úžasné, čo poviete?
Hnacím motorom je určite účelová fikcia, na ktorej Sylvio beží od prvej minúty až po poslednú. Tie hodiny strávené v jeho svete vo mne rástli ako korene stromu a ako sa tak blížil koniec, neustále som sa pýtal samého seba, kedy som sa naposledy pozastavil nad hrou a povedal, toto tu ešte nebolo. Uvedomil som si, že takto otvorené ústa som mal naposledy u milovaného a nenávideného diela Deadly Premonition. Hra plná nápadov, ktorú verejnosť neprijala len preto, že mala mizerné technické spracovanie a minimálny rozpočet. U Sylvia bol ten budget ešte menší a team tvorený jedným človekom nemôže priniesť niečo technicky dokonalé, toto si treba uvedomiť. Ale cez to všetko je Sylvio hra hodná pozornosti každého skutočného milovníka hororu a ja vám plne odporúčam mu venovať svoje financie aj čas (hra vychádza v súčasnosti rok po PC aj na konzole Xbox One a Playstation 4). Budete očarení logickými časťami, povozíte sa po krajine na legendárnom vozidle z éry komunizmu, vystrelíte na ducha jablko a prečítate si zopár znepokojivých príbehov. Ak by som mal hre vytknúť niečo, čo my vyložene vadilo, tak to bolo možno až často opakované prostredie v jej druhej polovici. Pritom úvod sa niesol vo svižnom tempe striedania lokácií a potom sa to celé zvrtlo na dlhú dobu do lesov.
Pokiaľ vás môj výklad testovania tejto hry aspoň trocha zaujal a patríte medzi milovníkov hororu, určite neotáľajte a skúste podporiť projekt Sylvio. Verím, že nebudete ľutovať.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Stroboskop
