Studenú vojnu môžeme, čo do využitia v herných príbehoch, označiť za opomenutú tému. Ostatne jej prvoplánový výklad v očiach producentov asi nikdy neevokoval nič bombasticky atraktívne, respektíve vysoko ziskové. Na tento predpoklad sa však dá nazerať aj z úplne iného, oveľa hlbšieho a konštruktívnejšieho, uhla, ktorý naopak tento druh tichej vojny osemdesiatych rokov vykresľuje v zábavnej a hlavne hravej forme. Koncept TBS je presne tým snehovo bielym plátnom, na aké sa rozhodla spoločnosť CreativeForge Games postupne nanášať farby zaujímavého príbehu plného paranoje a bizarnosti doby, ktoré umne prekladá odtieňom manažérskeho vedenia špiónskej bunky. Z Phantom Doctrine tak už od pohľadu na jeho obal sála akási chuť zahodiť predsudky a pridať sa na jednu z troch strán celého konfliktu. Poďme si teda vypísať prihlášku a skúsiť kariéru ako agent s teplou vodou a ruským prízvukom.

Spomínané tri frakcie sa netýkajú zásadne každého, kto ku hre zasadne prvýkrát, keďže na úvod máte k dispozícii len stranu NATO (CIA) a jej protihráča USSR (KGB). Komu sa však hra natoľko zapáči, že prejde minimálne raz kampaň, odmenou mu bude odomknutie buniek Mosadu, čo je zase štipka nového korenia a atmosféry, čo poviete? To už ale zase troška predbieham. Poďme radšej pekne, ako sa povie, od Adama. Po výbere tej či onej strany vás menu vyzve na vytvorenie vášho vodcu, respektíve najvyššieho agenta, ktorý bude dohliadať nad zbytkom bunky a starať sa prostredníctvom vašich rúk o čo najhladší chod jednotlivých misií. Možnosti úprav u tejto postavy sú slušné a aj keď vo výsledku nemajú žiadny logický dopad na hrateľnosť, osobne som jednoducho neodolal a vytvoril Rusa s čiernou pleťou, afrom ako košatá jabloň a ovešal ho zlatom ako vianočný stromček. Aj takto sa dá zabaviť a samotná zábava sa potom vždy prehlbuje pri filmových prestrihoch, počas rôznych intro variácií spustenia misie. Humor je teda súčasťou aj inak vážnej témy, ktorú Phantom Doctrine primárne rieši.

U TBS, a teda u ťahových stratégií na štýl neustále spomínanej série XCOM, sú hráči už zvyknutí na nejaké štandardné postupy, ktoré tak nejak očakávajú aj od iných značiek. Spoločnosť CreativeForge Games sa však rozhodla, teda minimálne v samotnom boji, zásadne ignorovať akékoľvek reálne dráhy vystrelených projektilov, či fakt, že medzi zbraňou a cieľom stojí stena a ďalšie predmety. Tu sa jednoducho na žiadnu skutočnosť nehrá a akonáhle má vaša postava priamo v akcii aspoň kúsok výhľadu na protivníka a chce ho eliminovať strelnou zbraňou, nezastaví ju pri tom nič, dokonca ani element náhody. Tento fakt sa mne osobne počas testovania niekedy veľmi páčil (hlavne teda keď som strieľal ja sám), ale inokedy som sa musel veľmi hrýzť do pery, keď mozog môjho milovaného agenta dopadol na mokrú dlážku Moskovského metra po tom, ako ho zasiahla strela cez murovanú stenu a drevený rám okna. Aby ste si preto mohli naplno užívať inak bohaté taktické možnosti, aké tento projekt v sebe skrýva, je nutné na misie prichádzať stotožnený s faktom, že výškové prelivy ako aj spomínané prekážky neznamenajú nič proti jednej nezastaviteľnej nábojnici. Akonáhle si to vštepíte do pamäti, môžete si Phantom Doctrine začať oprávnene užívať, ostatne bude aj prečo.

Než sa vôbec vaši agenti dostanú k nejakej poriadnej akcii (predsa len sa tu rozprávame o studenej vojne), tak je nutné zariadiť aj tú, pre nich, nudnejšiu časť. To nás presúva do manažérskej oblasti tejto stratégie, ktorá sa odohráva v špeciálnom úkryte, o akom vie len pár vyvolených. Tu si ako vodca vyberáte z nových adeptov, trénujete ich, rozdeľujete arzenál a celkovú výbavu, a v neposlednom rade určujete kto a kedy kam poletí. Ako vodca som sa tak zo 40 hodín strávených v kampani musel 5 hodín stavať k veľkej tabuli s mapou našej Zeme a sledovať, čo sa kde aktuálne deje. Zrýchlením času začnú vyskakovať mestá ako huby po daždi a teda oblasti, kde dochádza k podozrivej činnosti špiónov z druhej strany, na čo je nutné reagovať vyslaním svojho zástupcu. Ten z väčšej časti len pozoruje, čo sa deje, ale môže sa stať, že príde aj na ostrý konflikt a tu vás už hra zase presúva do spomínaného boja. Okrem takýchto situácií, kde si agenti zlepšujú skúsenosti a hlavne nosia späť informácie (tie môžu byť často vo forme uneseného špióna), je nutné neustále kalkulovať s možnosťou, že váš úkryt bude prezradený a nastanú veľké problémy. Ako dobrý stratég preto neustále čítate rôzne správy čo a kde sa šušká, aby ste mohli aj takýmto nepríjemnostiam prípadne včas zabrániť.

Vaša skrýš je zároveň miestom regenerácie zranených agentov (žiadny vlastne nemôže na misii padnúť, aj keď to tak možno zo začiatku vyzerá), ktorých môžete kedykoľvek nahradiť nováčikmi. Práve tu sa však ukáže sila vodcu, ktorý správne rozdelí zbytok funkčného arzenálu (nie vždy je toho dosť) a vloží ho do správnych rúk. Všetky vylepšenia a tréningy potom podliehajú akejsi nereálnej časovej osi, ktorú prekonáte zrýchleným chodom času. Ten sa využíva rovnako aj na pohnutie s udalosťami vo svete, ktoré budú neustále bublať na už spomínanej veľkej tabuli. Agentov teda defacto väčšinou posielate na elimináciu alebo únos, avšak všetko toto je spojené so získaním zaujímavých informácií a tie je nutné následne nejako spracovať. Tu sa dostávame k ďalšej zábavnej minihre, ktorú vám Phantom Doctrine ponúka. Veľkú tabulu s mapou tu vystrieda menšia nástenka so špendlíkmi, kde si pekne vyložíte rôzne novinové výstrižky, priznania napísané ľavou rukou na zdrap krvavého papiera, či fotky podozrivých mužov v klobúkoch. Text bedlivo preštudujete lupou a označíte vopred prednastavené slová. Akonáhle sa stav znalosti faktov dostane do potrebnej úrovne, jednoducho všetky premenné vyznačíte do popredia a pospájate ich špagátom. Na konci tejto inak zaujímavej činnosti ste jednak oboznámený s rôznymi faktami, aké sa dejú vo svete, ale čo je dôležitejšie, konečne máte nový veľký cieľ a obživu pre svojich zamestnancov.

Na samotný záver som si nechal pár viet k technickej stránke a grafike celkovo. Phantom Doctrine je práve v tomto smere značne spiatočníckou produkciou a je vidieť, že spoločnosť Good Shepherd Entertainment sa nechcela vyrovnať veľkosti peňaženky u konkurenčnej produkcie v podobe 2K, teda ich série XCOM. Animácie sú aj preto dosť kostrbaté, postavy drevené ako Pinokio a moment, kedy sa snažíte detailnejšie obdivovať inak väčšinou plne tmavé mapy, vám nijakú radosť neprináša. Našťastie to všetko zachraňuje toľko proklamované vrece plné taktických cukríkov, medzi ktorými síce nachádzame aj pár nechutne kyslých, avšak vo výsledku je dojem viac ako slušný. Páčilo sa mi dokonca aj pár prekvapení počas zvratov v príbehu, kedy sa z môjho vlastného agenta stal spiaci imperialista a zradca. Takýchto nápadov tu nájdete pomerne dosť a logicky vám ich nemôžem práve tu vypisovať. Phantom Doctrine z môjho pohľadu krásne vykreslil politicky náročnú dobu osemdesiatych rokov, kedy vo vzduchu visela hrozba jadrovej vojny a preložil ju taktickým koktailom slušnej hrateľnosti v boji, ako aj náročných rozhodnutí, aké musíte vykonať zpoza písacieho stola.

Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Good Shepherd Entertainment