Písal sa rok 2002 a ja sám som mal len krátko po (prekvapivo) úspešnom absolvovaní strednej školy. Paradoxne si z tej doby príliš toho nepamätám, teda v prípade, ak by ste sa ma pýtali na nejaké osobné ciele a víziu budúcnosti. Avšak čo si veľmi dobre vybavujem, je miliónová investícia do jednej z najlepších exkluzivít pre originálny, aj keď komerčne neúspešný, systém Nintendo GameCube. Toho času totižto prišla na scénu akási parafráza na lovcov duchov (v západnej forme skôr známa po značkou Ghostbusters), ktorú legendárny producent Shigeru Miyamoto po boku svojich kolegov umne napasoval do univerza Super Maria. Čo z toho vzniklo vám už dnes asi netreba pripomínať, ostatne séria Luigi's Mansion sa v roku 2019 dočká regulárnej trojky a samozrejme opäť exkluzívne na konzolu od Big "N", avšak aktuálne je ten čas si pripomenúť jej počiatky, to všetko vďaka prepracovanému portu pre stále žijúci handheld Nintendo 3DS.

Začnime teda akýmsi krokom späť pre každého, kto si svojho času užíval vynikajúcu dvojku. Ak sa práve vy rozhodnete si na základe tohto remasteru doplniť akési povedomie o počiatkoch príbehu druhého najslávnejšieho, ale tak trocha vystrašeného, inštalatéra, určite si treba uvedomiť pár základných faktov. Jednotka ponúka obsahom a celkovým množstvom originálnych nápadov len polovicu z pokračovania a s tým sa treba zmieriť hneď v úvode. Aj napriek tomu však nejde o nejakú podradnú zábavu, ktorá by vás nemala potrápiť a v pár prípadoch dokonca postaviť pred nejaký ten zásek. Luigi si totižto s veľkou nedôverou zoberie na ramená osud toho vyvoleného hrdinu, ako jediný sa rozhodne zachrániť svojho uneseného brata zo spárov nemenovaného zloducha. Ako hlavný nástroj mu bude slúžiť už veľakrát, v súvislosti s touto IP, spomenutý vysávač. Nejde však o len tak nejaký elektroprodukt z poľských trhov, ale rovno o turbonasávač duchov 3000, ktorému svoj potenciál prepožičal geniálny, ale tak trošku šialený, a krátkozraký profesor zvaný mastný vlas.

Pointa teda ostáva nemenná. Máme tu strašidelný dom plný duchov, jedni sú silnejší, iní zase slabší a vašou úlohou je ich nasať cez spomínaný nástroj a zaevidovať. Samotná vila je potom plná menších a väčších miestností, do ktorých sa dostať často vyžaduje vlastníctvo špeciálneho kľúča, kľúča aký nájdete len vo vrecku obrovského ducha s cieľom nepredať svoju ektoplazmu len tak lacno. Remaster teda v tomto smere neprináša nič zásadne nové, aj keď tvrdiť, že na novinky tu vo výsledku nedošlo, by bolo farizejstvo. Grezzo, teda firma čo stojí za samotným 3DS portom, si dala tú prácu a vyladila technickú stránku na oveľa vyššiu úroveň než tomu bolo v prípade originálu. Nie snáď žeby samotné textúry obstáli v nejakom priamom súboji v zmysle Staré vs Nové, avšak celkový dizajn doznal lepších efektov ako aj farieb. Zaujímavosťou je určite aj čas, aký na zemi ostanú ležať stratené peniaze. Ten sa výrazne predĺžil tak, aby ste v prípade inkasovania úderu, mohli svoju chybu rýchlo napraviť a neprísť o zisk. Toto ale nie je ani zďaleka všetko, čo nová verzia umožňuje.

Kompletnej zmeny doznalo jednak ovládanie, ktoré si tentokrát môžete nastaviť do dvoch rovín, ale oveľa dôležitejšou pomocou je neustále aktívna mapa na dolnej obrazovke konzole 3DS. Vďaka nej sa môžete rýchlo orientovať v priestore a pomocou pohybového ovládania aj odhaľovať skrytých duchov, to všetko vďaka stále vtipnej paródii na klasický Game Boy, respektíve Game Boy Horror. Potešiť potom môže kooperácia pre dvoch, kde vám jednak postačuje jedna kópia hry a zároveň sa váš spoluhráč zhostí akéhosi temného klonu hlavného hrdinu. Toto logicky GameCube originál ponúknuť nemohol. Nečakajte však žiadny nádych nejakej hororovej projekcie. Táto značka je stále zameraná na zábavný lov často vtipných duchov, ktorých vyvolanie je sem tam závislé na malej hádanke. Najviac ma však prekvapila prítomnosť stereoskopického 3D, teda efektu, ktorý už dávno väčšina hier na Nintendo 3DS vôbec nepoužíva, ostatne dnes je po boku tohto populárneho handheldu rovnako cennou variantou aj 2DS mašinka. Samotné 3D je aj cez to všetko na vysokej úrovni a pekne spestruje celkovo krásnu atmosféru, ktorá mala v mojom prípade navyše príchuť silnej nostalgie.

Aj napriek tomu, že autori sa snažili čo najlepšie zotrieť rozdiel ovládania medzi dokonalým padom z "fialovej kocky" a dosť krkolomným rozložením tlačidiel u 3DS konzole, nie všetko je tu v tomto ohľade ideálne. Kto navyše nevlastní posledné verzie, a teda nemá C-stick, je odkázaný na klasický smerový kríž, vďaka ktorému môže meniť výšku hlavice vysávača. No a tento aspekt som považoval za najväčší problém samotného portu aj u New 3DS, nieto aby som si vôbec predstavil ako obtiažne sa to musí celé hrať na niečo staršom. Cez to všetko bol ale staronový Luigi's Mansion pre mňa skutočne príjemným spoločníkom a vďaka nemu som sa aj ja nakrátko vrátil do roku 2002. Ostatne presne tieto veci mi vždy dokázala ponúknuť hlavne produkcia spoločnosti Nintendo, a tak sa v tomto ohľade nemám čomu čudovať. Pokiaľ vám prvý diel tejto ešte neuzatvorenej série chýba v zbierke a dvojka vám svojho času padla do oka, nemáte prečo váhať.

Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti ConQuest entertainment a.s.