Virtuálnu realitu dnes podceňuje stále obrovské kvantum platiacich konzumentov, a to aj napriek veľavravným číslám a evidentným ziskom troch najväčších poskytovateľov VR zábavy súčasnosti. Nemáme tu totižto už dávno deväťdesiate roky, kedy sme po filme The Lawnmower Man len mohli snívať o reálnom kontakte s digitálnou dimenziou tlačenou cez helmu rovno do našich hláv. Virtuálna zábava sa jednoducho vyvinula a onen zub času a rapídneho skoku v technologickom procese z nej dnes robí neoddeliteľnú súčasť hernej, ale aj obchodnej sféry. Náš web sa ostatne s radosťou stavia do prvej línie ako zástanca, či niekedy dokonca obhajca VR, keďže vám ponúkame nielen recenzie na hry z tohto segmentu, ale aj komplexné testy samotných zariadení. Dnes sa preto budeme rozprávať o druhej generácii headsetu HTC Vive, ktorý môžem ja osobne krásne napojiť na našu komplexnú recenziu z roku 2016, ktorá sa venovala práve prvej verzii tejto helmy.

Je vám asi jasné, že nasledujúce odseky sa nebudú zhodovať s väčšinou klasických recenzií na daný produkt, keďže moja vlastná forma odovzdania dojmov je už tradične spojená s istou osobitosťou. Pokiaľ by ste cez to všetko práve tu hľadali nejaké faktické údaje ako vytrhnuté zo štatistického úradu, bude lepšie, ak zabrúsite o stránku vedľa. Predsa len však začnem možno trochu vecne, a to rýchlym porovnaním pôvodného Vive a Vive s prívlastkom Pro. V tomto smere sa HTC snažilo pochopiteľne prísť s niečím kvalitnejším v oblasti očí, a preto sa obrazovka presunula do populárnej Amoled kategórie. To automaticky zabezpečilo razantný progres v oblasti rozlíšenia a nejaké tie čierne slíže, ako to ja často volám, na hrane pixelov sú razom preč. Než som si domov vôbec dovliekol tento cenovo značne nákladný lístok do nekonečného univerza často zbytočných arkádových minihier, bol som silne zovretý svojskou kvalitou konkurenčného PlayStation VR. Samozrejme, že tu dnes nebudeme nejako porovnávať tieto dva, technologicky značne odlišné VR prístroje, ale aby moje slová dostali v kontexte ten správny výraz, určite párkrát PSVR spomeniem.

Prívlastok "Pro" si môžete domov zaobstarať ako vo verzii s káblom, tak aj úplne bez neho. Všetko sa ale odvíja od vášho rozpočtu a v prípade ak máte plnú kapsu, ako sa povie, ste teoreticky potencionálny adept na šialené využívanie značky HTC Vive Pro. Tento headset si totižto môžete naplno skúsiť aj v minimálne priestrannej izbičke, kde vám stačí duo snímačov, pár pohybových ovládačov a samotná helma. Ak však skutočne nemáte problém s financiami, je možné si prenajať halu o veľkosti futbalového štadiónu, nakúpiť čo najviac snímačov, pridať monitorovanie pohybu nôh a skúsiť natočiť remake epizódy Better Than Life zo seriálu Red Dwarf. Toto je naozaj dnes reálne možné a práve spoločnosť HTC je na niečo takéto technologicky vybavená. Vráťme sa však teraz späť do strednej vyššej vrstvy, kde si bežne dovolíme k dvom kopčekom jahodovej zmrzliny prikúpiť aj test na salmonelu. Preto som Vive Pro testoval v malej kancelárii, kde je často problém odlíšiť dvere od vchodu do brány pekelnej. Po tom, čo menší bager nahrnul obaly od čínskeho jedla do vestibulu a pišťanie prebudených krýs konečne prestalo, pustil som sa do inštalácie dua snímacích senzorov.

Po skúsenostiach s PSVR, kde len jednoducho položíte jednu kameru približne vašim smerom a modlíte sa, aby vám do jej cesty neskákala mačka, sa tu už hrá na oveľa dôležitejšom piesočku. Máte dve malé čierne skrinky, ktoré návod odporúča umiestniť do vopred stanovenej výšky v rohu miestnosti a ideálne tak, aby boli pevne prichytené rovno proti sebe. Musím plne oceniť komplexný videonávod na prevádzkovanie zariadenia, kde vás názornými animáciami systém navedie krok po kroku. Ale v mojom svete ani náhodou nie je nič ideálne a pri pohľade na bordel v okolí stola, kde hrdo trónilo PC, mňa prepadlo neblahé tušenie. Predtucha zložená zo scény, kde stojím na improvizovanom lešení z dvoch otočených stoličiek, jednej prázdnej plynovej bomby a jediný dôvod, prečo sa s rachotom nezrútim aj s vybrujúcim senzorom na zakalené akvárium, spočíva v použitej žuvačke s príchuťou maliny. Túto scénu, ako vystrihnutú z talianskej komédie s Paolom Villaggiom, nakoniec zahnala moja hrdinská dušička a spomínané senzory som aj po miernom boji zdarne umiestnil tak, aby všetkých päť zelených svetiel umožnilo otvorenie brány do sveta virtuálnej reality.

Za onou bránou sa nachádzala služba Viveport, čo je čiastočne platený klient pre združovanie stoviek VR projektov a ďalších aplikácií pre virtuálnu realitu. Za pár eur mesačne sa tak nemusíte starať o neustále sledovanie vývoja cien u starších hier a máte celé portfólio pekne na dlani. Samotného klienta je možné prezerať aj mimo VR sveta, ale to by ste sa už ochudobnili o jeho nápadité technické spracovanie. Tu bol v mojom prípade ten prvý veľký kontakt s ostrosťou zrovnateľnou s realitou. HTC Vive Pro je na rozdiel od PlayStation VR helmy po grafickej stránke logicky úplne inde, ale človek si to môže myslieť, alebo byť o tom suverénne presvedčený, avšak pokiaľ to nezažije doslova na vlastné oči, ťažko pochopí význam. Nebudeme sa tu samozrejme teraz púšťať do diskusie o dôležitosti exkluzívnych titulov, ktoré si inde než na PS4 nezahráte, keďže pár originálnych je aj na PSVR, a ostaneme skôr pri dojmoch ako takých. Tu musím Pro helmu oceniť aj v zmysle komfortu. Jemná pena okolo uzatvorenia očí pred okolitým svetlom je schopná pohltiť vlhkosť a zabrániť tak zahmlievaniu skiel, čo je u spomenutej konkurencie vôbec jeden z najväčších problémov. Rovnako pridávam palec hore za vstavané slúchadlá. Tie sú po stránke kvality hodne vysoko a do prvej verzie Vive sa ani nedostali. Mechanické uťahovanie zariadenia okolo hlavy si naopak berie príklad z PSVR, čo bolo pre mňa príjemným zistením a rovnako čiastočným ocenením dizajnérov zo SONY.

Pokiaľ by som sa ešte chcel zdržať u sekcie zapojenia, tak pre niekoho môže byť novinka v podobe zmeny HDMI vstupu na DisplayPort prekvapením, každopádne takto je jasné, že helmu primárne strkáte už do grafickej karty. Iný svet som však naplno zažil pri uchopení pohybových periférií. Ja, ako človek, čo prežil postupné vylepšovanie WiiMote ovládačov, aby nakoniec skončil u katastrofálne nespoľahlivých PlayStation Move (v zmysle technológií roku 2017/19), som musel u HTC zatajiť dych. Tu sa definitívne hrá úplne iná liga snímania, kde máte istotu totálne dokonalej trakcie, a teda aj presnosti ovládania. Pad sa dobre drží, jeho váha je ideálne nastavená do každej veľkosti dlane a rozloženie tlačidiel s funkciou snímania tlaku by si zaslúžilo rovnako klobúk z hlavy. Ten si tam však ešte nechám, keďže užívať si virtuálnu realitu bez VR helmy by bolo dosť nepraktické.

Dvadsať rokov stagnácie VR technológií v zmysle bežného využívania je dnes už minulosťou. Pokiaľ vyložene nemáte problém s vyššími cenami za zariadenia tohto formátu, HTC Vive Pro je jednou z najideálnejších foriem ako si domov doniesť nástroj na úžasné zážitky. Je však nutné mať poriadne výkonné PC, počítať s pretlakom hlúpych titulov a možno si konečne aj poupratovať izbu.

Za poskytnutí produktu na recenzi děkujeme společnosti HTC