Vybrať maskota pre nórsku spoločnosť Funcom by pre mňa osobne bolo jednoduché ako facka. Ignoroval by som pri tom samozrejme ich inak pekné a umelecky pojaté logo a prešiel rovno k podobizni polonahého Arnolda Schwarzeneggera, ktorého naolejovaný a svalnatý korpus dokáže aj z heterosexuálneho muža vyprodukovať adepta vhodného na reklamu kaderníckeho salóna. Určite je vám jasné, že touto trápne nevtipnou fabuláciou sa snažím len podtrhnúť zrejmé vlastníctvo licencie komiksovej predlohy na značku Conan the Barbarian, z ktorej si Funcom vyrobil v celku slušne fungujúci biznis. Aktuálne je jeho súčasťou aj akási čiastočná RTS hra Conan Unconquered, ktorej vývoj zverili do rúk ostrieľaných veteránov z firmy Petroglyph.
Nemal som pred testovaním tejto netradičnej kombinácie sveta Conana so svetom taktickej stratégie nejaké veľké a prehnané očakávania, ostatne cenovka produktu a vopred avizovaná absencia akéhokoľvek príbehu naznačovali istú nenáročnosť. Výsledok obsahu mňa osobne však aj cez to všetko jemne prekvapil. Kto očakáva nejaké desiatky komplexne premyslených máp, kde každá jedna predstavuje neopakovateľný zážitok zrovnateľný s filmovou produkciou, si rovno môže nechať zájsť chuť. Petroglyph pripravil v zásade len päť automaticky generovaných úrovní, kde sa primárny cieľ točí okolo klasických princípov Tower Defense konceptu. Našťastie pre nich, a samozrejme aj pre nás, je však komplexnosť ekonomickej a akčnej stránky tejto hry medzi sebou tak úzko previazaná, že tých päť častí vám niekedy bude pripadať ako nekonečný román od Viktora Huga. Conan Unconquered totižto nie je ani náhodou nejakou jednoduchou mobilnou stratégiou na pár hodín, cez akú sa dá preletieť so zaviazanými očami a na chrbte splašenej chiméry.
Ona toľko opakovaná komplexnosť boja má priame napojenie na budovateľský aspekt hry. Čím dlhšie sa vaša armáda snaží odolávať čoraz silnejšiemu návalu krvilačných súperov, o to pevnejšie je nutné mať nielen múry, ale aj fungujúci systém byrokracie. Nič nezačne len u strohého vytvorenia malej kasárne, umiestnenia pár pascí a vystuženia múrov pomocou konského trusu. Akonáhle na vás vyletí zástup po zuby ozbrojených príšer, je nutné mať oporu ako v dobrom útoku, tak aj v schopných opravároch. A aby bolo čím opravovať, musí sa pochopiteľne na vašom konte lesknúť poriadne tučný kapitál a dostatok materiálov. Tento celok nosných pilierov je počas tvrdej bitky len tak súdržný ako každá jeho časť. Systém vám však v časovom prese našťastie umožňuje dať pauzu a strategicky a bez tlaku vybrať vhodnú taktiku ako ďalej. Zabudnite však na priebežné ukladanie aktuálnej pozície, na niečo také tu autori veľmi dobre mysleli a o to viac je ich dielo náročné. Rozbehnutie funkčnej armády a zásobovania si preto neraz vyžiada opakovanie danej úrovne.
Primárny cieľ je teda jasný. Za každú cenu udržať hradby okolo mesta v jednom celku a v prípade ich prelomenia sa postarať o elimináciu votrelcov. V úvodných kolách je tento scenár skutočne hračkou. Sám hrdina s minimom skúseností a bez nejakého investovania EXP bodov dokáže uzemniť aj početnú presilu. Akonáhle však piesočné hodiny začnú naberať na objeme, koncept si vyžiada svižné riešenie zástupu problémov. Začne to pomalým ničením kamenných stavieb, ktoré na moje prekvapenie môže položiť aj obyčajný oheň, a pokračuje to hladom po financiách. Spravovať armádu neznamená len platiť im žold, ale aj uspokojiť ich prázdne žalúdky, no a čím viac oštepov si naverbujete pod svoju vlajku o to väčšie porcie surovín sa vám začnú odrezávať z konta. O tomto stave vás počas akcie pekne a stručne informuje interaktívne okienko a akonáhle sa v ňom zelené čísla zafarbia do krvavo červenej, často už môže ísť o zárodok skutočnej prehry. V takýchto momentoch sa ukážu správni hrdinovia, a to nielen tí s mečom v ruke, ale aj tí s perom a kamennou tabuľkou.
Predpokladám, že som v texte vyššie dostatočne kládol dôraz na kvality akéhosi strategického prepojenia boja, obrany, ekonomiky a likvidácie následkov medzi jednotlivými útokmi. Kto nezvládne manažérske dozeranie nad uvedenými atribútmi, nemá šancu prejsť ani Conan Unconquered. O to horšie potom vyznievajú aj všetky tie nedostatky s projektom spojené. Začnem totálne hlúpou umelou inteligenciou vašich jednotiek, ktoré môžu pokojne stáť aj meter od súpera, ničiac vás majetok, ale pokiaľ im vyslovene nedáte priamy rozkaz, budú tam stáť, kým ich niekto nepovraždí. A to je len začiatok. Na opravárenské úkony tu nenájdete žiadnych vyložených špecialistov, a tak všetko musia vykonávať samotní vojaci. Nech už sa bavíme o rekonštrukcii múrov, čistení plných záchodov alebo hasenia požiarov. A teraz si predstavte nasledujúci scenár; ostáva len pár minút do príchodu novej vlny šialených nepriateľov, vo vašej hlavnej bráne je diera o veľkosti zadku latinoamerickej speváčky a vy musíte rozkaz po rozkaze rozdávať úplne banálne úlohy bande zdegenerovaných opičiakov.
Problémy s umelou inteligenciou z časti môže pokryť režim kooperácie, keďže aj tu platí, že vo dvojici sa to vždy lepšie tiahne. Avšak osobne si nemyslím, že spomínané negatíva boli vytvorené za cieľom socializácie hráčov po celom svete a vo výsledku ide skôr len o malú náplasť na veľký problém. Tak či onak som si tú päťku misií viacmenej užil a to aj vďaka krásnej hudobnej kulise a priemernej grafike (v tomto smere je dosť podivná snáď len animácia väčších objektov v pohybe). Conan Unconquered sa nedá pasovať za tradičnú RTS, ide skôr o akýsi kompromis medzi stratégiou a Tower Defense základom. Najväčšie pozitívum tkvie v detailne poprepájanom systéme akcie a ekonomiky, ktorý vám nenechá priestor na chyby a možno aj vďaka jeho náročnosti sa vám nakoniec nová hra zo sveta Conana zapáči.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Funcom
