Osobne som vôbec nečakal, že sa herec Keanu Reeves niekedy dokáže vymaniť z škatuľky menom "Vyvolený, čo sledoval králičie uši", každopádne tento sympatický herec to dokázal a pomocou rýdzo akčného a nekompromisného hrdinu Johna Wicka, mimochodom s notnou dávkou antihrdinstva, si opäť vydobyl novú pozícii vo svetovej kinematografii. Aj v tomto smere bolo teda len otázkou času, kedy sa nejaký ten videoherný producent rozhodne kultu o babe Yage pripraviť aj interaktívnu formu. Stalo sa a krátko po premiére tretej časti predlohy začíname herným prequelom v akýchsi nezávislých vodách, keďže projektu John Wick Hex venovala pozornosť britská spoločnosť Bithell Games, ktorej portfólio doteraz vydaných značiek číta rýdzo indie svet.

Podtitulom Hex sa vlastne ešte pred spustením prvého levelu tejto ťahovej akcie vysvetľuje celá pointa hrateľnosti. John Wick, tak ako je hrdinom z filmov, ktorý musí každý svoj krok vopred dôkladne zvážiť a v prípade nepredvídateľnej situácie konať nemilosrdne a útočne, je aj vo svojom úvodnom hernom spracovaní (nebojte, dobre viem, že už pred týmto projektom vzniklo jedno VR dobrodružstvo, avšak to bolo po stránke komplexnosti úplne v inej sfére) stále tým rozvážnym profesionálom. Hru vám teda najlepšie opíšem stručným spodobnením na stolovú variantu akéhosi trenažéru nájomného vraha, ktorý sa z pohľadu izometrickej kamery snaží prepracovať z bodu A do bodu B. Aby to však bola aspoň nejaká sranda, do cesty sa mu v rozlične dávkovanej porcii stavajú rovnako odhodlaní zabijaci s pestrou paletou východného prízvuku. Všetci majú saká ako na pohrebe kráľovnej a fajčia jednu od druhej.

Niekoľko mesiacov pred samotným vydaním takticky ladeného Johna Wicka sa autori neustále tešili pozornosti kritikov. Počas rôznych akcií im kolegovia na dvere pripínali rozličné ocenenia a tak nejako to vo mne vzbudzovalo čoraz väčšiu dôveru. A aj keď som sám tento rok ich prezentáciu nemal možnosť vyskúšať na vlastnej koži, veril som vo vysokú komplexnosť, minimálne teda po stránke taktiky. O to väčšie sklamanie na mňa doľahlo už po niekoľkých úspešne prejdených úrovniach. Hex je v zmysle plánovania postupu dozaista po remeselnej stránke slušnou koncepciou, problém však nastáva pri bližšom skúmaní samotných sprievodných prvkov. Začínate v tmavých kútoch ulíc, barov a iných prostredí typických pre filmovú predlohu, cez ktoré vediete Johna ako šachovú figúrku vpred. Miesto mrkvy zavesenej na špagáte máte časový rámec maximálneho dosahu jeho krokov a akékoľvek prekážky likvidujete nemilosrdne v dvoch rovinách. Zabitím alebo spomalením.

Tak, ako u hore spomenutej a v celosvetovo známej hre Superhot, aj u Johna Wicka sa nemyslí na nejaké to vracanie späť. Pokiaľ spravíte viac zlých krokov, celý postup je zničený a je nutné začať pekne od začiatku. Táto šachová analógia má však jeden zásadný problém. Autorom sa nepodarilo vytvoriť dostatočný počet možností ako správne reagovať na kritické situácie, čím svoju hru odsúdili pod sekciu "pokus omyl". O to viac vám tento fakt začne udierať do očí v momente, kedy vyčistíte miestnosť od protivníkov a krátko na to sa vám v tej istej izbe z ničoho nič a bezdôvodne zjavia noví zabijaci. John má síce talent hádzať po nich prázdne zásobníky, lámať im väzy, kopať do rozkrokov a mrzačiť telá na milión spôsobov, avšak tento aspekt vyzerá zábavne, len ak ide na plynulej linke akčného filmu. V hre Hex ste však obmedzovaní časovo limitovaným ťahom, a to vo výsledku vytvára bizarné situácie, ktoré ani náhodou nebudujú dojem účelnosti, skôr naopak.

Projekt má svoje svetlé momenty, ale tie sú viazané na nevyváženú náročnosť a jednoduchosť, ktorá strieda naopak komplikované postupy likvidácie veľkých bossov. Sú tu úrovne, ktorými preletíte ako sračky cez tráviace ústrojenstvo kačky, avšak tie nepredstavujú motiváciu a ide skôr o efektné podtrhnutie pointy samotnej predlohy. Potom vás však vyzvú na elimináciu silného šéfa, a to za pomoci bojového umenia a z blízka. Tu je potom krásne vidieť akási rozpoltenosť hrateľnosti, kde hlavný hrdina poletuje okolo svojho cieľa ako utrhnutý plagát a z rýdzo taktickej hry je zrazu free komédia určená pre mobilné zariadenia. To má priamu linku aj na odmenu v podobe akčného vyobrazenia postupu, akéhosi sumáru prepracovaného do grafiky známej komiks art hry XIII. V prípade ak sa vám podarí úspešne dokončiť misiu, systém vám váš postup prednesie z pohľadu akčného filmu a máte tak šancu vidieť, pekne z blízka, všetky efektné eliminácie prekážok. Rovnako tak ale vidíte aj všetky nedostatky, kedy ste v postupe vykonali chyby a animácia hry na ne nebola uspôsobená.

Tlačí sa mi na jazyk niečo o polovičatej práci. Fakt, že prejsť úrovňou u koncepčne taktickej hry, akou sa John Wick Hex nazýva, bez toho, aby vás niekto nevidel, je v zásade vec nemožná, je toho dôkazom. Keď už vychádzam z premisy o filmovom hrdinovi, ktorý vás zabije skôr než si stihnete uvedomiť, že ste mŕtvy, sa jeho herná adaptácia nedá považovať za dokonalé navodenie tejto predstavy. John dokáže vo svojom ťahu len jednu vec, čo je dostatočné v zmysle kontaktu s jedným súperom, avšak akonáhle sa proti vám postaví viac vrahov, začína sa estráda plná kotrmelcov a trápnych animácií. Tie pri pohľade z hora, a teda v gameplay forme, sú ako tak skryté, avšak hra vás za odmenu chytí po skončení úrovne doslova za krk a nechá vás sledovať akúsi degradáciu atmosféry. To, čo by jej malo ísť najlepšie, teda prepojenie taktických možností s vizuálnym aspektom, tu zlyháva na celej čiare a to je z môjho pohľadu zásadný problém. Vo finále si preto stojím za polovičatosťou, ktorá by možno tak razantne nebila do očí, ak by sme sa rozprávali o hre pre mobilné telefóny.

Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Good Shepherd Entertainment