Verím, že si ešte aj v tejto uponáhľanej dobe plnej zákazov, rúšok a zápachu dezinfekcie dokážete spomenúť na koniec roku 2018, kedy sme pre vás pripravili test toho času čerstvo vydanej ťahovej RPG Mutant Year Zero: Road to Eden. Na prvý pohľad jedinečný art tejto post-apokalyptickej vízie, kde sa do čela hrdinskej bunky postavila zmutovaná kačica a rovnako postihnuté prasa bradavičnaté, so mnou pochopiteľne silno zamávalo. Taktické možnosti, všadeprítomný humor a vyšší stupeň náročnosti sa výrazne podpísal pod moju vysokú známku, ale aj nádej, že ak sa firma The Bearded Ladies do sveta TBS ešte niekedy vráti, vo mne nájdu poriadne hrubú vrstvu podpory a sympatií.
Mrzí ma však jedna zásadná vec a dúfam, že mi podobný tón odpustíte už takto v úvode. Cez to všetko ako kvalitný výsledok sa podarilo vyťažiť z hry Mutant Year Zero: Road to Eden, nikto nemohol nevidieť ten minimálny rozpočet, ktorý na celkový vývoj švédska firma The Bearded Ladies vlastne vynaložila. Preto som sám dúfal v skutočnosť, že akonáhle začnú vyvíjať nový spôsob ako opäť dokázať svetu svoj talent, budú mať v ruke oveľa väčšiu sumu peňazí. Výsledok? Corruption 2029 je fakticky identická záležitosť (rozpočtom rozhodne) ako Mutant Year Zero: Road to Eden, len s tým rozdielom, že jej pozadie spadá do futuristického sci-fi artu a príbeh vás bohužiaľ už ani náhodou nedokáže tak krásne rozosmiať, ako v prípade dialógov ústrednej dvojice rozprávajúcich zvierat. Poďme sa ale teraz spoločne pozrieť na ten zvyšok, ktorým sa toto sklamanie budem snažiť aj pred vami ako tak kompenzovať.
Príbeh sa, ako nám názov sám napovedá, krúti okolo roku 2029, čo fakticky môžeme brať ako reálne blízku budúcnosť. Tá je odetá do hávu dystopickej vízie západu, kde proti sebe vedú vojnu o moc spojenú s územím akési frakcie NAC (Nová americká rada) a UPA (Spojené národy Ameriky). Keďže je celá atmosféra dejovej linky tlačená do silného high tech podhubia, hráč si nemôže ani náhodou užívať osobitosť, akú mu predviedla minulá a v tomto texte už neraz glorifikovaná videohra od fúzatých dám. Kontrolujete totižto jednotku vojakov oblečených do akéhosi brnenia, ktoré ich osobnosť redukuje na hlas vychádzajúci z vysielačky a arzenál zbraní, fakticky sa na seba podobajú takmer ako vajce vajcu. Jediné, čo ich odlišuje, sú mená umiestnené v rohu obrazovky a vami špecifikovaný arzenál v zmysle vybavenia. Tak, ako teda bol Mutant Year Zero a jeho "cesta do Edenu" jedinečný po stránke atmosféry a artu, nás Corruption 2029 vracia do sterility formátu X-COM, z ktorého samozrejme pramení aj súhrnný zväzok gameplay mechaník.
Stále sedíte na dvoch rozumne vybalansovaných miskách váhy, kde jedna ponúka pustatinu zloženú z modernej technológie zasadenej do prírody a tá druhá, naopak, čistokrvnú taktiku z boja. Prechod medzi nimi je však maximálne plynulý a hráč skúma okolie (prevažne číta dokumenty alebo zbiera muníciu) až do momentu, než mu cestu neskríži nejaká živá prekážka. Tu potom podľa predpokladu nastupujú jemné stealth prvky, ktoré sú v prípade Corruption 2029 priamo viazané na technológiu čiastočnej neviditeľnosti. Plazíte sa teda s každým jedným vojakom zo svojej družiny do ideálnej pozície pre boj a ak vám to situácia a hlavne schéma mapy dovoľuje, skúšate prekážku zlikvidovať ešte skôr, než sa spustí alarm. Nanešťastie na nejaký alarm príde rad tak či onak, čím sa autori evidentne ani nechceli snažiť o ponúknutie možnosti kompletného vyčistenia bez nejakého odhalenia. Pre znalcov tohto konceptu je boj istou svalovou pamäťou a akonáhle si dôkladne uvedomia, čo všetko dokážu jednotlivé postavy s odlišnými prezývkami, všetky tie HUD indície o vzdialenosti a percentuálnej úspešnosti nakoniec prestanú vnímať.
Aby ste mi dobre rozumeli, so schémou boja v hre Corruption 2029 nemám žiadny problém, rovnako tak ako som nemal ani v Mutant Year Zero: Road to Eden. Obe tieto hry si v tejto kategórii môžu podať ruky a spokojne sa rozísť. S čím naopak problém mám, je už v tomto texte niekoľkokrát spomenutá sterilita prostredia a s ňou spojená degradácia atmosféry, ako aj nedostatočne prepracovaná kamera. Neskutočne mňa iritovala nemožnosť vzdialiť sa do väčšej výšky a prezrieť si tak pohyb súperov, ktorých vojaci pod mojím velením mali v zornom poli. Ďalším podivuhodným rozhodnutím autorov je totálna absencia nejakej vlastnej základne, kde by si hráč po drsnom dni strávenom uprostred vojnovej vravy mohol zájsť na pivo a nakúpiť novú voňavku do obrneného transportéru. Koncept dokonca neráta ani s postupným vývojom jednotlivých postáv a možnosťou ich neustáleho progresu. Akonáhle dokončíte misiu, idete rovno na ďalšiu (sú tu celkovo tri rozsiahle kapitoly a osemnástka menších či väčších misií), kde si zvolíte druh zbraní, sekundárneho vybavenia a bum! Akcia môže začať. Nič viac vám tu ponúknuté nie je a ak ste predchádzajúcu hru od Bearded Ladies len sotva považovali za komplexnú RPG (rozhodne to bol skôr kozmetický doplnok), tak v prípade Corruption 2029 sa táto charakteristika nesluší vôbec vyťahovať, keďže tu absentuje na celej čiare.
Z tej celkovej osemnástky misií sa len slabá polovička z nich dá označiť za špecificky odlišnú. Je to totižto skôr len fádna scéna za scénou, kde sa striedajú typické sci-fi obydlia so zničenou kultúrou konzumu a vôbec by som sa vám nečudoval, ak by ste nadobudli dojem, že celý dej sa odohráva na jednej jedinej mape. Dosť však bolo lynčovania. Nezávislá spoločnosť Bearded Ladies jednoducho zobrala úspešný základ zo svojej predchádzajúcej a po celom svete známej hry Mutant Year Zero: Road to Eden a za krátku dobu vývoja im z toho vypadlo obrovské DLC zasadené do atmosférou totálne odlišného prostredia. Corruption 2029 síce môže uspokojiť nováčikov v žánre TBS, avšak harcovníkom nemá vlastne čo ponúknuť, zvlášť ak sa im prieči nulová atmosféra, absencia akýchkoľvek RPG prvkov a nie práve zaujímavý príbeh. Uvidíme, či sa po páde časovej exkluzivity pre Epic Games Store pozrie tento projekt aj na konzoly tak, ako tomu bolo v minulom prípade.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti The Bearded Ladies
