Aj napriek faktu, že sa piata časť série Persona dostala na pulty obchodov ešte v minulom roku, jednalo sa len o japonský trh a teda tunajší milovníci tejto značky si museli až dodnes ohrýzať svoje už tak krátke nechty na rukách a nohách. Nervozita ale práve konečne skončila, spoločnosť Atlus dala zelenú na pomyselnom semafore a vďaka investícii nemeckého Deep Silver sa Persona 5 konečne dočkala publikácie na PlayStation 4 aj v našich končinách.
Pre to malé percento neznalých rád vysvetlím, čo sa vlastne skrýva za podivným názvom na prvý pohľad ešte podivnejšej značky. Persona má defacto na konte už šesť regulárnych dielov a je súčasťou oveľa komplexnejšieho univerza Shin Megami Tensei, ktoré tu s nami máva už od roku 1987. Práve prvý diel tejto odnože sa prezentoval ešte na úvodnej konzole od SONY, a to pred celými dvadsiatimi troma rokmi, čo je rovnako kus slušnej interaktívnej histórie. Značka však v tej dobe nedisponovala vôbec až tak veľkou kvalitou, akú začala generovať len nedávno a práve jej piata časť je definitívnym dôkazom úspešnej evolúcie zo sveta, ktorý už nepotrebuje na samostatnú existenciu. Nachystajte sa teda na dych vyrážajúci zážitok pod nekonvenčným Japan RPG spracovaním!
Koncept japonských RPG môže v niekom stále vyvolávať efekt kyslej tváre, ale ten kto odmala skôr inklinoval k animovanej tvorbe z východu, si jednoducho radšej sadne k poriadnej príbehom podporenej šialenosti, než aby naháňal dokonalý pixel v nudnej hre zo západu. Piata Persona je presný príklad prvej varianty, keďže ponúka neskutočne dlhý príbeh, ktorý vám len v základnej forme zaberie cez sto hodín čistého času (ak budete chcieť odkryť všetko naokolo, tak si nachystajte pár dní navyše) a čo je najdôležitejšie, po celú dobu sa vás nesnaží uspať ako počas konverzácie s profesionálnym dedinským idiotom. Je dôležité spomenúť, že dej sa naplno začne formovať až šesť-sedem hodín od štartu, kedy divák konečne začne chápať, o čom to vlastne celé je. Koho by práve úvod razantne odradil od ďalšieho skúšania, vedzte, že by sa tým pripravil o jedinečný zážitok a hru, ktorá sa vymyká všetkým zavedeným trendom. Už len preto je nutné, aby ste pár hodín vydržali, než si Persona správne namieša karty a hrateľnosť naberie to správne tempo. Nebudete ľutovať.
Dej sa začne valiť do vašej hlavy s príchodom hlavného hrdinu (opäť si ho môžete pomenovať ako len chcete) do obrovského Tokya, a to konkrétne z dôvodu núteného nástupu na školu Shujin. Tak ako je však táto IP fenomenálne komplexná, sa príbeh behom sekundy začne otáčať do akejsi retrospektívy a razom sa ocitnete v policajnej cele počas výsluchu. Ste obvinený z vedenia gangu zvaného "Phantom Thieves of Hearts" bojujúceho proti zlu a nespravodlivosti a rozhodne máte čo vysvetľovať. Pestrosť dialógov, ako aj spracovanie desiatok originálnych charakterov, len podtrhne vášeň pre sledovanie každého písmenka, ktoré sa objaví na obrazovke na efektne farebnom podklade (ak teraz trošku tápete, o čom to tu točím, tak stačí hodiť očko na jeden z obrázkov nižšie a pochopíte).
Budete teda prežívať zábavný kontrast medzi životom klasického vysokoškolského študenta a bojovníka schopného prebehnúť cez dungeon plný démonov a do večierky spať vo svojej podkrovnej izbe. Tu je veľmi dôležité si uvedomiť, že aj keď hra ako taká ponúka obrovskú porciu času, na jej plné preskúmanie to chce nestrácať samotný čas a každý deň vyplniť nejakým programom. Nech už do toho zhrniete vytváranie vzťahov alebo akciu a boj všeobecne. Ten ako taký je zase razený do klasických ťahových mantinelov a akonáhle vám postup cez úzke koridory interiérov zatarasí náhodný súper, prenesiete sa do arény a začne notoricky známy súboj taktiky. Stratégia je postavená na používaní špeciálnych schopností vlastného démona pre členov vášho gangu a rovnako na voľbe klasických útokov sečnou či strelnou zbraňou. Vývojári teda opäť vsadili na desiatkami rokov preverený základ, ktorý krásne obalili do štýlovej animácie a pestrej grafiky. Pokiaľ sa chcete spýtať na povahy vašich kolegov v boji, tak vás určite poteším ich rôznorodosťou. Dostane sa vám šance skamarátiť s výbušnou hlavou, čarovnou mačkou či neodolateľnou zvodkyňou, ktorej stačí len jeden pohľad a ste beznádejne zamilovaný.
Vzťahy ako také ale nekončia len v rámci vášho spolku tajomných fantómov noci. Neustále budete s niekým diskutovať a stretávať odlišných ľudí, o ktorých môžete získať užitočné informácie alebo len impulz na kvalitný humor. Takzvaní dôverníci, na ktorých je postavený systém vedľajších misií, tvoria veľké percento vášho bádania a prehľadávania celého mesta. Aby ste získali všetky vzácne schopnosti pre svojich démonov, je nutné ťahať informácie práve od dôverníkov, čo zahŕňa aj dávanie darčekov. Ich vhodný výber však podlieha vašej pozornosti pri rozhovoroch, dá sa to teda označiť za umenie či alchýmiu. Už som v hrách tohto razenia zažil desiatky rozhovorov a pokus o asociáciu na vybudovanie nejakého úzkeho vzťahu, avšak väčšinou to bolo úplne naopak a niekedy som sa uchýlil až k rušeniu textov a preskočeniu videí. V prípade tejto hry sa však nič také nekoná. Rád som trávil čas s každou dôležitou osobnosťou v tomto zamotanom príbehu a či už sa jednalo o niečo dôležité v epickom deji alebo len obyčajné nakupovanie v stále živom Tokiu (zvlášť ulica Shibuya vás dostane), mal som hrejivý pocit u srdca a radosť z toho, ako trávim svoj voľný čas. Toto nedokáže docieliť len tak nejaká videohra ale v súčasnosti asi len Persona 5! Za toto rastú moje sympatie do nebeských výšin, čo konieckoncov uvidíme už o pár riadkov nižšie.
Už ste sa dozvedeli ako to je s bojom, avšak ešte by sa hodilo spomenúť aj navyšovanie levelu u jednotlivých postáv, a teda zbieranie EXP. To prebieha rovnako klasicky po úspešnom naplnení súboja, ktorého sa ale nemusia báť nováčikovia ako aj starí harcovníci. Atlus totižto nachystal celkovo päť stupňov náročnosti, medzi ktorými nájdete ten najtuhší ale aj úplne najjednoduchší, vďaka ktorému si môžete naplno vychutnať príbeh a zabudnúť na problematické postupy cez obrovských bossov. Motivácia je tu teda členitá. Na jednej strane vás pohltí úžasný príbeh a tep srdca celého Tokia a na tej druhej poteší rovnako dobre odvedená práca v bojovej schéme. Toto však nie je vôbec všetko, keďže k tomu ešte pripíšte pokojne aj epicky hravý hudobný podklad, ktorý vás donúti bežať na YouTube a hľadať svoje nové melódie do mobilov, či pesničky do auta. Ruka v ruke so zvukom ide aj dabing, ku ktorému nemám jednu jedinú výhradu, snáď len že je škoda jeho absencie u menej dôležitých dialógov.
Nová obsahovo kráľovská Persona je teda to najlepšie, čo táto IP kedy vôbec ponúkla (je to vtipné napísať, ale o roku 2017 to ponúka znova). Je vhodná ako pre nováčikov, ktorí sa vždy báli vstúpiť do neznámeho sveta vychádzajúceho slnka z dôvodu komplikovanosti, tak aj pre overených milovníkov na mieste prešľapujúceho konceptu. Bude vás zabávať plnenie banálnych úloh rovnako ako aj tých dôležitých, zbieranie skúseností vo štvorici priamo v súbojoch, chytanie chutných rýb a ich následná príprava, študovanie zaujímavých školských predmetov, hranie hier, sledovanie filmov, varenie kávy či čítanie kníh.
Jednoducho na vás čaká pestrá škála možností, ktorá z môjho pohľadu má len jednu jedinú malú vadu a tou je až prehnane tunelovo spracovaný pohyb po dungeonoch. Uvedomujem si, že nová Persona vyšla nielen na PS4 ale aj na staršiu generáciu v podobe PS3, čo tak trošku vývojárom zviazalo ruky, ale nič nebránilo Atlusu, aby nový diel svojej populárnej série nespravil striktne na next-gen. Aj preto nejdem do plného hodnotenia a tých pár percent si rád nechám na ďalší diel, ktorý už s prehľadom využije silu súčasnej generácie.
Za poskytnutí hry děkujeme společnosti Cenega
