So sériou Persona sa tunajšie vody stále nedokážu tak úplne stotožniť, ostatne jej rýdzo japonský základ sa nikdy potrebám konzumenta zo západu nebude účelovo prispôsobovať až v takej miere, aby značka samotná získala úplne iný ráz. Atlus, ako výhradný vlastník licencie na IP Persona, sa ale vďaka pomaly rastúcej celosvetovej popularite chce logicky dostať do čo najväčšieho počtu peňaženiek, a preto prichádza s ďalším spin-off spracovaním, ktoré je v prípade podtitulu Strikers napojené priamo na udalosti v piatej regulárnej časti. O jej kvalitách sme si toho už na našom webe napísali viac ako dosť, a tak verím, že aj cez spomínaný blok ohľadom produkcie tohto softvéru z krajiny vychádzajúceho slnka nebude pre vás nasledujúci text vyloženým krokom do neznáma.
Nová odbočka v sérii Persona, ktorú som nedávno testoval vo verzii na Nintendo Switch, prichádza ako produkt spolupráce medzi Atlusom a nemenej známou firmou Koei Tecmo. S ich rovnako dobre zavedeným univerzom Dynasty Warriors sa stretávame už od roku 1997 a zaujímavosťou je, že práve v poslednej dekáde je Dynasty Warriors čoraz častejšie zmiešavaný s inými rovnako populárnymi svetmi. Rýdza Hack-and-slash akcia, čiže frenetická sekačka proti stovkám a tisícom nepriateľov, je evidentne tou správnou pákou na prilákanie investorov aj mimo domácej pôdy, a tak nakoniec nie je žiadnym prekvapením, že aj Atlus zatúžil po fúzii s dielom vývojárov z Omega Force (autori série). Výsledkom je akčná RPG Persona 5 Strikers, ktorá jedným švihnutím dáždnika premenila čistokrvnú a ťahovú RPG na ekvivalent sekačky zrovnateľnej s Hyrule Warriors. Aby ste tomu rozumeli, ja osobne nemám proti podobným krížencom vôbec žiadne výhrady, ale pointou musí v tomto prípade ostať nastavená latka jednotlivých licencií, čo v súčte sérií ako Persona a Dynasty Warriors nenecháva zrovna priestor na polovičaté produkty.
Ešte než to celé rozbalíme ako krabicu čerstvo nariedenej vakcíny zo zámoria, poďme si ujasniť jeden zásadný fakt. Pojem spin-off je často zneužívaný na bagatelizovanie ohľadom uchopenia licencie a autorom to niekedy dáva až prehnane veľa priestoru na účelovú degradáciu kvality základnej pointy. U Persona 5 Strikers sa ale už od úvodu hrania jasne dá vyčítať smer, s akým vývojári k produkcii pristupovali a osobne si myslím, že tu ide skôr o akúsi obrovskú expanziu k základnej päťke než niečo ako rýdzu odbočku úplne do nikam. Veď už len hlavná dejová linka v prípade podtitulu Strikers začína päť mesiacov po udalostiach v piatej radovej časti. Sledujeme tu osudy notoricky známych charakterov série a členov Phantom Thieves of Hearts, ktorí sa rozhodnú vybrať na letnú dovolenku a pomocou známej aplikácie EMMA usporiadajú akýsi kempingový zájazd. Ešte než si však známa Morgana vybalí porciu svojich obľúbených sušených rybičiek, spomínaná aplikácia prenesie všetkých okolo nej do alternatívnej reality mesta Tokio, zvanej Jail.
Ako už asi tušíte, Jail nie je žiadny kemp s piesočnou plážou a slnečníkmi, ba naopak, ide o prostredie, kde je nutné prebojovať sa cez zástup nepriateľov, a to až k veľkému zlému bossovi na samotnom konci hry. Persona, ktorá neznesie porovnávanie, si nezaslúži byť titulovaná ako Persona. Táto veta mi osobne znela v hlave zakaždým, keď som si počas recenzovania projektu Strikers poriadne zhlboka zívol. Dejová linka sa síce v úvode snaží ako sa len dá a pracuje s pár neznámymi, minimálne ohľadom už uvedeného prechodu z dovolenky rovno do pekelného prostredia alternatívnej verzie Tokia, ale ako hodiny ubiehajú a inak banálna zápletka stráca svoje tajomstvá, súčasne mizne aj vaša chuť hrať ďalej. Scenár tohto spin-off diela podľa mojej mienky neznesie porovnanie s regulárnou časťou série a vykazuje nielen obrovské medzery v tempe, ale hlavne celkovú povrchnosť vo výpravnej časti. Sám som sa počas sklamania nad príbehom chcel upriamiť aspoň na hĺbku motivácie hlavných postáv, ale ani tu to autori nedokázali uchopiť za ten správny koniec a ich popud pokračovať vpred sa tak roztápa vo vedre povrchnosti a účelového humoru.
Štúdio Omega Force sa pochopiteľne postaralo o vierohodné prevedenie všetkých bojových trikov z regulárnej piatej časti rovno do tejto fúzie a nezabudli k tomu pribaliť patričné efekty a animácie. Ich schopnosť fúzovania značiek nemám prečo dehonestovať, ostatne už spomínaný Hyrule Warriors (kombinácia série The Legend of Zelda a Dynasty Warriors) bol po stránke spracovania bojov výborným príkladom ich kvalitnej práce. Nič sa v tomto duchu nemení ani u značky Persona. Každá postava má možnosť využívať rôzne silné útoky, ako aj siahnuť po obranných variáciách a ak už dôjde na frenetické čistenie arén, v tomto smere boj odsýpa a nenudí. Aby som však bol presný, nenudí až do momentu, kedy si osvojíte určité postupy a pod kožu sa vám vryje tá najideálnejšia séria trikov. Následne vás už nič nemotivuje skúšať iné kombinácie a držíte sa toho svojho overeného návodu tak, aby ste čo najskôr vyčistili pole od nepriateľov a išli ďalej. Persona 5 Strikers navyše v zmysle náročnosti nepredstavuje žiadnu veľkú výzvu a pokoriť onen tridsaťhodinový základný príbeh je rovnako jednoduché ako sa vysmrkať do rúška, zatiaľ čo vám za krk padajú snehové vločky.
Jednotlivé dungeon lokácie prebehnete bez výraznejších problémov a ak by sa aj náhodou nejakým nedopatrením stalo, že by ste v boji padli, automatické ukladanie pozícií vás okamžite prenesie pred posledný súboj. Tam, kde neexistuje vhodne nastavená náročnosť, sa zároveň vytráca chuť hrať sa s akýmkoľvek vývojom postáv alebo skúšať nové a nové techniky boja. Persona 5 Strikers síce vyzerá po grafickej stránke po väčšinu času viac ako pôsobivo - dokonca aj vo verzii na Nintendo Switch, avšak všetko je to ako slabá vrstva peknej farby na inak poriadne hrdzavom automobile. Toto auto nezájde ani na pumpu a skoná skôr než by ste si mysleli, čo je vo finále určite škoda, zvlášť ak drvivá väčšina hráčov, čo investujú do tohto diela, očakáva minimálne takú kvalitu ako radové časti série.
Za poskytnutí hry děkujeme společnosti Cenega
