Život je plný restov, či už vo fyzickej forme alebo tej duševnej, každopádne dlžíme často viac, než dokážeme splatiť a aj v mojom prípade sa sem tam objaví práca, na akú som zabudol a ktorú som opomenul. V prípade minuloročného hitu Medvědi vs Mimina, ktorý majú na svedomí autori populárnej stolovej zábavy o vybuchujúcich mačkách, sa však môžem čiastočne vyhovoriť na chaos spojený s toho času začínajúcou pandémiou. Spoločnosť Blackfire mi ešte počas minuloročných Vianoc poslala jedno poriadne chlpaté balenie prekvapenia a ja som ho omylom založil tak nešťastne, že zhodou okolností sa táto hra nakoniec v sekcii našich testov neobjavila. Nebol v tom úmysel, to ani náhodou, ale skôr chaos zo sťahovania mojej kancelárie do nových priestorov. Ja osobne však resty nemám rád, a tak som sa rozhodol, že aj keď to bude s takzvaným efektom viac než ročného posunu, tento dlh splatím, a to tak, ako sa patrí.
Elan Lee, strojca párty hier ako Exploding Kittens a Bum Bum Burrito, nás aj po boku kolegu menom Matthew Inman opäť pozýva na jednu instantnú akciu plnú kariet a priestoru pre zákernú taktiku. Tentokrát sa spracováva téma akejsi kombinácie malých detí s bizarnými príšerami, ale paradoxne práve tie príšerky majú oveľa sympatickejšie podaný výzor než čerstvo narodené batoľatá. Deti z tejto spoločenskej hry sú opakom ňuňuňu efektu, na aký sme u nich zvyknutí, a skôr reprezentujú návyky štyridsaťročného alkoholika, čo sa o svoj zovňajšok stará menej než holandská kráľovská rodina (vtip z Red Dwarf, na ktorý neplatí žiadna prípadná žaloba). Medvědi vs Mimina prichádzajú na stôl, či akúkoľvek hernú plochu, v skutočne jedinečnom balení. Ako keby niekto zobral parochňu Dušanovi Grúňovi a zabalil ju do dierkovanej pančuchy. Je to roztomilé a navyše z pohľadu PR efektu rozhodne aj účinné. Po rozbalení tohto zaujímavého príčesku na vás vypadne hromada kariet, manuál doplnený o najčastejšie otázky, ale hlavne pekná látková plocha s grafickou úpravou pre lepšiu orientáciu pri príprave jednotlivých partií.
Medvědi vs Mimina sú určené pre dvoch až piatich účastníkov (ideálne nad desať rokov), ktorých motivácia spočíva v osobnom boji proti armáde batoliat rozdelených do troch tried (zem, voda, vzduch). Každý tu ide sám za seba a každému je k ruke trojica balíčkov kariet predstavujúcich arzenál vhodný nielen na boj proti deckám, ale aj proti ostatným účastníkom partie. Jedná sa o rôzne časti zvierat doplnené o strelné a sečné zbrane, čo samo o sebe neznie nijako zaujímavo, ale akonáhle na stole skombinujete rybiu hlavu s kukuričnou plackou a vylepšíte to krabím klepetom a americkým armádnym samopalom, razom sa vám kútiky úst začnú pozvoľna zdvíhať smerom hore. Hráči sa medzi sebou striedajú a ich cieľom je vykonať určitý počet akcií (záleží od počtu hráčov, čím viac ich je, o to menej akcií majú k dispozícii) tak, aby na stole budovali dostatočne silných protivníkov pre samotné batoľatá. Ich počet sa totižto každým odohraným kolom mení a zaútočiť môžu buď na popud jedného z účastníkov partie, alebo na základe špecifickej karty potiahnutej z balíčkov.
V okruhu rodiny a kamarátov som skúšal všetky dostupné varianty, avšak vôbec najzábavnejšou a takticky najkomplexnejšou sa ukázala byť hra v maximálnom počte osadenstva. V pätici sa síce na rad dostanete oveľa neskôr než pri hre vo dvojici, avšak je tu jednak väčší priestor pre taktizovanie a využívanie kariet súperov vo svoj prospech, ale hlavne v zákerné počínanie. Akonáhle si pri ťahaní karty hodíte do ruky nejaké to mimino, automaticky ho musíte uložiť do patričnej sekcie batoliat a ťahať znova. Hráč tak má prehľad o približnej sile jednotlivých armád spomínaných deciek a keďže všetky na stole poskladané príšerky mu dávajú rovnako istú výhodu predpokladu, môže vyprovokovať útok batoliat v momente, kedy sú jeho súperi takzvane v sladkej nevedomosti. Cieľom je totižto získať čo najviac kariet agresívnych deciek a tie je možné dostať len po úspešnom súboji s nimi. Priestor na manévre a provokovanie sa mi osobne u Medvědi vs Mimina pozdáva asi najviac, aj keď je nutné podotknúť, že tu funguje enormný efekt náhody.
Tak, ako efektne podané je celkové balenie tejto instantnej spoločenskej hry, sa rovnako javí aj spracovanie jednotlivých kariet (sú vyhotovené z materiálu vhodného aj na drsnejšie zaobchádzanie). Humor a banálne pravidlá, tieto dva argumenty môžu dozaista zaujať príležitostných hráčov, ktorých nebaví hodiny študovať manuál hrubý ako telefónny zoznam a chcú sa baviť okamžite. Skutočnosť, že Elan Lee je z časti aj videoherný vývojár sa v prípade tohto jeho produktu dá automaticky využiť a prirovnať ho k indie arkáde s efektným multiplayer konceptom. Celé to však funguje hlavne v okruhu dobre naladenej spoločnosti, ktorá si môže užiť niekoľko partií po sebe a nehľadať v tom hlbší význam. Akonáhle si však každý jeden hráč vytvorí akýsi návyk na dookola sa opakujúcu taktiku, zábava sa lusknutím prsta začne potápať v predvídateľnej a čoraz viac nudnej koláži tých istých situácií. Je preto nesmierne dôležité, kedy a kde túto chlpatú krabičku plnú kariet vytiahnete.
Za poskytnutí hry k recenzi děkujeme Blackfire