Na pôvodnú verziu akčnej adventúrky Shadow Man si veľmi dobre spomínam. V čase jej vydania, čo bolo ešte v roku 1999, som mal vo vrecku čerstvo občiansky preukaz a okrem faktu, že som začína študovať na strednej škole, som pochopiteľne naďalej holdoval videohernej kultúre. Vďaka môjmu otcovi (česť jeho pamiatke) som často chodil za hranice do susedného Rakúska okukovať softvérové novinky v Metre a keďže mi v tej dobe doma sedela konzola Nintendo 64, logicky som jedného dňa zobral do rúk aj papierový prebal na projekt od dnes už neexistujúcej firmy Acclaim Entertainment. Samotný art na prebale hry bol neskutočne podmanivý a aj keď som logicky sotva vedel z neho vyvodiť, čo konkrétne môže byť obsah diela samotného, nezastavil som sa až do momentu, než pokladňa cinkla oným slastným tónom a moje ďakovanie celú cestu z Viedne až do Malaciek trhlo akýkoľvek okresný rekord. Dnes, po viac než dvoch dekádach, sa Shadow Man vracia na scénu v technickej obrode a je preto pochopiteľné, že sa toho chcem zúčastniť.
Produkcie tohto návratu sa zhostila americká spoločnosť Nightdive Studios, ktorá sa špecializuje na výrobu podobne koncipovaných ohliadnutí do minulosti, ale čo je zaujímavé, na rozdiel od bežnej praxe, kedy sa portuje takzvane jedna k jednej, sa v prípade Shadow Man Remastered rozprávame o značnej pridanej hodnote. Vývojári sa rozhodli do diela vrátiť celé tri úrovne, ktoré boli z pôvodnej verzie vystrihnuté, čím automaticky pozdvihli obočie mnohých skalných fanúšikov diela. Fakticky by malo ísť presne o tú verziu hry, akú pôvodní autori zamýšľali, čo je určite atraktívny fakt sám o sebe. Mimochodom, originálny Shadow Man sa okrem mnou vyššie spomínanej verzie na terajšie Nintendo 64 dostal samozrejme aj na počítače, prvý PlayStation a dokonca neúspešnú platformu SEGA Dreamcast. Hra ako taká bola založená na komiksoch Shadowman, ktoré debutovali sedem rokov pred jej vydaním a v našich končinách sú sotva tak populárne ako ich prvá videoherná adaptácia. Dejová linka aj preto nepatrila medzi skvost ani v tej dobe, aj keď sa v tomto smere jednalo o určite hodnotnejšiu vsuvku, než ponúkala dovtedy viac pretláčaná scéna klasických arkád.
Znalcom samotnej predlohy by som možno mohol teraz prísť na mušku, minimálne s trúfalým hodnotením scenára prameniaceho zo spomínaného komiksu, ale skutočnosť je taká, že pre úplných nováčikov sa výklad udalostí v hre samotnej premení na menší chaos a sotva dokážu doceniť inak zaujímavú zápletku, aká predchádzala vzniku hlavného hrdinu. Mike LeRoi, vybavený do hrudníka implantovanou maskou tieňov, je ekvivalentom vyvoleného bojovníka schopného postaviť sa proti temným silám. Tie sa snažia vo svete mŕtvych sústrediť svoju moc na spustenie skutočne apokalypsy a je to práve Mike, ako čerstvý Shadow Man, kto sa má postarať o zmarenie ich plánov. Jeho kroky smerujú priamo do bašty stupňujúceho sa zla na mape posiatej mŕtvymi. Ide o obrovskú spleť akýchsi zvrátených stavieb, kde sa černokňažníci predbiehajú v tom, kto vymyslí čo najzvrátenejší spôsob na vytvorenie neporaziteľnej armády mŕtvych. Tu už to celé môžeme pokojne uhrať takzvane dostratena, keďže príbeh sa v tomto prípade skutočne krčí pod útlakom klasickej hrateľnosti, aká by sa najlepšie dala spodobniť s akoukoľvek akčnou 3D plošinovkou z tej doby.
Jednotlivé úrovne sú rozdelené pevným koridorom a často je dosť problém sa zorientovať v inak zaujímavo vybudovanom level dizajne. Schopnosťou ústrednej postavy je interakcia pri súbojoch (pomocou špeciálnych zbraní ste schopní triafať aj vzdialené ciele), ako aj beh či skok. Všade okolo vás sa zhromažďujú rôzne formy poriadne nechutných protivníkov a vašou úlohou je samozrejme ich čo najskôr zlikvidovať a ak sa dá, vyhnúť sa ich projektilom. Shadow Man nebol vyložene náročnou hrou už v roku svojho vzniku, ale ak nie ste naučení na časté uhýbanie sa pred salvou magických striel, môže vám postupné zoznamovanie sa s hrateľnosťou robiť menšie problémy. Čím viac zlikvidovaných duší sa pripíše na vaše konto, o to väčšiu úroveň tieňov prekonáte a s tým sa spája prístup k novým oblastiam na mape. Všetko tu jednoducho ide ruka v ruke s motiváciou vytrvať a pokračovať vpred, čo prekvapivo funguje aj pri inak graficky nie práve oslnivej prezentácii. Štúdio Nightdive, okrem toho že pridalo nikdy nevydané úrovne; Summer Camp, Florida, Salvage Yard, Mojave Desert a Asylum Station 2, tak nezabudlo pripraviť aj hromadu ďalšieho obsahu.
Siahli fakticky na všetko okrem vlastného modelovania textúr. Máme tu možnosť prepínať medzi originálom a vysokým 4K rozlíšením s podporou až 240 Hz (zmenené boli dokonca aj cutscény). Vývojári obnovili nikdy nepoužívané animácie a pridali tri nové zbrane, ako aj sedmičku súperov. Z ich snahy vylepšiť umelú inteligenciu som bol najprv pomerne nadšený, ale akonáhle som hru začal testovať, sotva by som v tomto smere vedel odhaliť nejaký rapídny progres. Osobne by som preferoval zmenu neustáleho oživovania už raz zabitých démonov, čoho som sa ale nedočkal. S ovládaním som mal vôbec najväčší problém a zase sa potvrdilo, ako som za tie roky hrania prevažne moderných diel takzvane zatuhol a už sa mi nechce spomínať na všetky tie diela ako Castlevania 64 a podobne, kde som jednoducho musel prijať inak archaicky a zle definované schémy postupov a ovládania ako takého. Špeciálne som bol však potešený z audioprezentácie, ktorá síce nedoznala nových nahrávok, ale zato ju strojcovia dokázali modernizovať tak vkusne, až má človek pocit, že hrá skutočný horor pripravený na sugesciu len pomocou zvukových vĺn. Samozrejme, že pri nových a vyššie spomínaných leveloch sme sa dočkali hudby, ktorá v pôvodnej verzii nebola.
Bolo by toho oveľa viac, čo by sme mohli v tomto texte spoločne rozoberať. Každopádne vývojári z Nightdive Studios vo všeobecnosti krásne využili nikdy neprezentovaný obsah pôvodných autorov a podarilo sa im tak kult okolo tejto značky ešte viac podtrhnúť. Je však zbytočné, aby som vám tu dopodrobna opisoval oblasti, kde bola pridaná sotva dôležitá skratka alebo menšia interakcia. Pre vás je oveľa dôležité vedieť, že Shadow Man Remastered bol obohatený o tri obrovské úrovne a dostal nielen kopu nového itemu, ale hlavne technicky čistý náter, s akým ste schopní si hru užiť aj na svojich drahých monitoroch. Menej spokojný som osobne bol s ovládacou schémou, ako aj stále pretrvávajúcou neprehľadnosťou v priestore. To sú však veci, aké sa asi u takýchto retro návratov jednoducho musia očakávať a sotva ich niekto dokáže s úspechom premeniť na pozitívum. A viete, čo je vôbec najzaujímavejšie? Verzia, akú som ja testoval, dnes už nemusí byť tak úplne aktuálna, keďže majiteľ licencie chce načúvať svojim zákazníkom a do hry postupne pridávať ďalší obsah a redukovať akékoľvek technické nedostatky. Čo viac by si hra z roku 1999 mohla ešte želať, zvlášť ak je jej cenovka v remaster forme stanovená na smiešnu sumu pod hranicou dvadsiatich eur?
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Nightdive Studios
