Viete, ako najlepšie zistíte, že ste starý ako petržlen práve vytiahnutý z nedeľného vývaru? Keď si začnete prezerať dátumy vydania hier, aké dnes už spadajú do sekcie retro. Niečo podobné sa mi aktuálne stalo počas recenzovania novej verzie fotografickej arkády New Pokémon Snap, ktorej predchodcu som si užíval presne pred dvadsiatimi rokmi ako čerstvý stredoškolák. Je to paradox, avšak malé vreckové príšerky, čo je fakticky definícia Pokémonov, mňa osobne previedli nielen mojím detstvom - toho času na Game Boy strojoch, ale súčasne aj dospievaním. Fakt, že konzola Nintendo 64, kde sa prvý diel tejto teraz už samozrejme série objavil, toho v zmysle softvérovej ponuky zase príliš veľa nepredviedla (myslené počtom titulov), spôsoboval moju chuť skúšať všetko, čo sa len dá. A práve vďaka tomu som neodolal a skúsil navonok dosť bizarný nápad okolo fotografovania Pokémonov, ktorý Nintendo po boku štúdia Bandai Namco aktuálne zrecykloval, a to exkluzívne na Nintendo Switch. Poďme sa preto pozrieť na obsah hry a možno si tak trochu aj porovnať už spomínanú verziu z prelomu tisícročia s tou najnovšou.
Začnime tým najotravnejším, čo sa spája s celým nápadom stať sa vôbec nejakým fotografom pre vreckové príšerky v ich prirodzenom prostredí. Autori pôvodnej a novej verzie sa nás už v úvode druhej časti Snap snažia presvedčiť o tom, že vybudovanie kariéry fotografa Pokémonov je oveľa lepšie terno než samotný tréner, každopádne aj túto činnosť v danom univerze evidentne musí niekto vykonávať, a tak to tentokrát pripadlo aj na mňa. No a práve s uvedením hráča do celej problematiky sa okamžite dostaví nudný efekt okolo začlenenia do tímu nového profesora pre región Lental s menom Mirror. Tento, na rozdiel od legendárneho profesora Oaka, vyzerá ako prehnane milý a miestami až vtieravý akademik, čo mne osobne začal vadiť už tesne pred ukončením zbytočného tutorialu. Oak z prvej časti série bol prísny a nemal problém vás zvoziť za totálne pokazenú fotografiu, kde je na rozmazanom pozadí vidieť polovica "Pika" zadku, avšak profesor Mirror vás bude chváliť od začiatku až po koniec, aj keby ste mu dodali totálne nepoužiteľný materiál. Či je možné toto považovať za nejakú zásadnú chybu v hre, to už samozrejme nechám na vás, ale vedúci z regiónu Lental si moje sympatie rozhodne nezískal.
Tak, ako je nudný sám profesor, sú rovnako nudné všetky dialógy v hre samotnej. Nechcem však tvrdiť, že mimo Oaka sa v minulej verzii nebolo možné nechať uspať odklikávaním zbytočných textových okien, ale ako sa dalo očakávať, New verzia už tlačí viac na text a to plodí zbytočné zdržiavanie od podstatného. Podstatné stojí a padá na používaní moderného fotoaparátu so skenerom určeným na skúmanie fekálií (to sú tie bobky, čo padajú Pokémonom zo zadku) a rovnako tak odhaľovaní skrytých bonusov. Hlavný hrdina/hrdinka, zvolíte si ho/ju pomocou klasickej Avatar šablóny, sa posadí do samočinného vozíka a počas vopred danej jazdy musí zachytiť čo najviac zaujímavých situácií okolo seba. Je to niečo ako safari s Pokémonmi, ktoré skrýva stovky zaujímavých fantasy zvieratiek. Nie všetky druhy sa radi predvádzajú a aby ste tú plachejšiu časť dokázali dostať na svoj film, je nutné po nich hodiť nejaké lákadlo alebo skúšať vymeniť dennú scenériu za hlbokú noc. K dispozícii máte nekonečný počet jabĺk (veľká novinka) a rovnako tak trojnásobný počet úrovní na skúmanie, než tomu bolo v roku 1999. Samotné fotografovanie je spracované viac ako dobre, nech už by sme sa rozprávali o ovládaní pomocou pohybu alebo v klasickej forme, a rovnako tak ma potešila už uvedená voľba nočnej jazdy.
Na odkrytie všetkých častí pomerne rozľahlej mapy som potreboval niečo málo cez deväť hodín "cvakania" spúšťou. Dosť zásadný je tu však moment opakovania tých istých trás, len aby ste mohli zachytiť konkrétny druh Pokémona v štyroch unikátnych pózach (fakticky ide o štvorhviezdičkové hodnotenie vašej práce). Zo začiatku vás to dozaista bude baviť, opakovať a hľadať ideálne zábery, avšak postupom času sa z toho stane dosť nezaujímavá rutina, zvlášť ak sa snažíte úpenlivo naplniť fotoalbum tým najlepším pre danú úroveň. Spestrenie však prichádza s postrannými úlohami, ktoré sú viac než len kvalitne spracované a nútia hráča sústrediť sa na originálne podnety v prírode, kde Pokémoni žijú. Bavilo ma plniť tieto čiastkové zadania a považujem ich, po animáciách samotných príšeriek, za to najzábavnejšie, čo v hre môžete zažiť, respektíve sledovať. A že v počte Pokémonov sa tu samozrejme zase trhá rekord, to vám asi nemusím vôbec hovoriť. Celkovo je do hry začlenených 214 kusov a každý jeden z nich prichádza s vlastnou rutinou čo do pohybu a fungovania v jednotlivých situáciách. Na konci každej jazdy môžete zvoliť automatickú selekciu, ktorá funguje úplne bez problémov a oddelí tie najslabšie fotky od tých najlepšie hodnotených, takže šetríte čas a môžete sa sústrediť na opakovanie trate.
Za predpokladu, že by vás jazdenie po jednej či dvoch tých istých linkách (existujú tu momenty vetvenia trasy, ale ide o minimálny odklon z dráhy) prestane baviť, môžete skúsiť skočiť do menu a prezrieť si svoje najlepšie fotografie. Pýtate sa, k čomu by vám to bolo? Autori do hry implementovali možnosť editácie snímkov, a to v dosť komplexnom ponímaní, keďže svoje úlovky môžete upravovať a pridávať im rôzne filtre s cieľom pochváliť sa neskôr svojej dozaista početnej sociálnej bubline. Nový Pokémon Snap ostáva stále tou relaxačnou zábavou, na akú som bol zvyknutý už u toho starého, avšak pridáva pár ťahákov navyše, nehovoriac o krásnom vizuále. Osobne ma však sklamala celá tá topornosť okolo celkovo zle podaného príbehu, nehovoriac o priam nesympatickom profesorovi z oblasti Lental. K tomu ešte prihodím uťahaný pohyb v menu a pár čiastočných problémov so snímkovaním v preplnených častiach exteriérov. Všetky tieto mínusy ale sotva dokážu odradiť skalných milovníkov celého toho inak čarovného sveta menom Pokémon. Práve pre nich je toto dielo určené a práve pri ňom si môžu spokojne prezrieť všetky príšerky a obdivovať ich v ich prirodzenom prostredí.
New Pokémon Snap sa stane povinnou výbavou každého majiteľa konzole Nintendo Switch, ktorého, tak ako kedysi mňa, priam fascinujú vreckové príšerky. Takýto jedinec bude chcieť mať fotografiu všetkých dvesto Pokémonov a dokáže hre ako takej odpustiť všetky mnou hore vymenované negatíva. Patríte medzi nich?
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti ConQuest entertainment a.s.
