Od vydania prvej časti, teraz už môžeme pokojne hovoriť o sérii, tejto ťahovej RPG značky ubehli už takmer štyri celé roky. Ak náš web bedlivo sledujete a pýšite sa tvrdením, že vám ani jedna dôležitá recenzia nemôže ujsť medzi prstami, určite dobre viete, že test na prvý diel Monster Hunter Stories dopadol u nás viac ako dobre. Sám som hru ohodnotil nadpriemerne dobrou známkou a to aj napriek skutočnosti, že toho času vyšla na výkonnostne slabší handheld Nintendo 3DS (neskôr prišlo aj na porty pre mobilné zariadenia). Dnes, keď je trh zaplavený hybridnou platformou Switch a 3DS dávno hnije v hrobe zabudnutia, sa Capcom a jeho "príbehy od rieky plnej lovcov monštier" vracia na scénu a prináša nám opäť vstupenku do populárneho univerza Monster Hunter, kde však akcia ustupuje taktike.
Aby som ostal fakticky presný, tak Monster Hunter Stories 2: Wings of Ruin sa ako ťahová RPG nedostáva von čoby výhradná exkluzivita na Switch, tak ako tomu bolo v prípade jednotky, keďže tentokrát vychádza súčasne aj na stolné počítače. Máme tu preto o to väčší záber čo do cieľovej skupiny potenciálnych zákazníkov, akým ikonických svet Monster Hunter učaroval už dávnejšie a aký sa u Monster Hunter: World nemohli nabažiť celej tej dozaista jedinečnej atmosféry. Stories od vás, na rozdiel od regulárnych častí, ale nebude chcieť poctivý dril a rovnako vás nepostaví pred extrémne vysokú náročnosť. Táto RPG adventúra kombinovaná s dobrodružným objavovaním rozľahlých máp je totižto výhybkou určenou na pohodový relax, a to všetko bez prehnaného rozčuľovania sa. Opäť sa všetko krúti okolo povolania jazdca, ktorého úlohou je likvidácia príšer tam, kde sa premnožili, to všetko v záujme obnovenia prírodnej rovnováhy a akejsi symbiózy medzi ľuďmi a monštrami. Ako už asi tušíte, tým jazdcom sa stáva hlavný hrdina/hrdinka (to už záleží na vás a vašej chuti pohrať sa s editorom postáv), čiže vy ako úplný začiatočník, čo sa musí presekať z úplného dna až na vrchol.
Kto by sa teraz chcel spýtať, či je nutné hrať prvú časť, aby ste boli schopní dostatočne pochopiť tú druhú, tak pre neho mám jasnú odpoveď; nie! Pokračovanie sa odohráva len pár rokov po hlavných udalostiach v jednotke a aj keď z tohto dôvodu môžete očakávať nástup mnohých známych NPC postáv z predchádzajúcej hry, ako aj zopár indícií na jej naratívny part, nejde o nič zásadné, čo by vám malo v hlave vytvárať nejaký chaos. Dejová linka dvojky sa snaží všetky dôležité informácie vysvetliť už v úvode a čo je podstatné, darí sa jej to bez akýchkoľvek problémov. Samotný príbeh je totižto úplne novou kapitolou v sérii a vedel by fungovať aj bez existencie udalostí z prvého Monster Hunter Stories. Tu by som rád prízvukoval a podčiarkol kvalitu scenáru u dvojky, ktorá mi aj cez jemne infantilný grafický art vsugerovala niekoľko dospelých úvah a myšlienok. Svet Monster Hunter je ostatne plný dosť citlivých otázok a z tejto skutočnosti sa nesnaží vymaniť ani jeho na oko jednoduchšia odnož, ba naopak. Príbehy zo sveta MH odkrývajú nové možnosti naratívneho partu a v mojich očiach celú značku osviežujú úplne novým a doteraz nevídaným spôsobom. Vôbec som na niečo také nebol pripravený a o to viac ma to preto prekvapilo.
Ako uvádzam vyššie, Stories 2 je opäť ťahovou JRPG značkou, kde sa po boku ľudských, ale aj zvieracích, kolegov snažíte zlikvidovať, respektíve zastrašiť, všetky monštrá, čo sa vám počas vášho dobrodružstva postavia do cesty (hranica medzi domestikovaným a divokým tvorom je skutočne tenká) . Veľkým a dôležitým aspektom sa súčasne stáva prehľadávanie dungeonov a špeciálne hniezd s ešte nevyliahnutými vajíčkami, ktoré si tak ako v jednotke nosíte domov v nádeji, že sa vám tam vyliahne nejaký vzácny druh monštra. Čím viac vajec "vysedíte", o to väčšia pestrosť pri skladaní celého vášho tímu. Monštrá tu, ak nerátam boj, fungujú ako samostatné doplnky do hlavného žánru, keďže disponujú unikátnymi schopnosťami, aké vás dostanú na zdanlivo nedostupné miesta. Tamto monštrum vie vysoko skákať, tamto zase plávať a iné dokáže behať rýchlo ako blesk - prepínanie medzi nimi je úplne jednoduché, aj keď si ich so sebou logicky nemôžete vziať viac než len päť. Váš hrdina má svoju základňu, prímorskú dedinku, z ktorej vyráža na plnenie hlavných či postranných misií a celé podhubie motivácie má rozhodne oveľa pestrejší presah než tomu bolo v prípade prvej časti v sérii.
Najmenšie korekcie tu zasiahli práve do ťahového konceptu boja. Hráč pred každým útokom musí predpovedať taktiku svojho súpera a aby dosiahol čo najvyšší stupeň poškodenia na druhej strane barikády, je nutné si vybrať z troch kariet. Jednotlivé druhy súperov majú svoje preferované karty (sila, manévrovanie, rýchlosť) a čím viac sa s nimi budete stretávať, o to skôr sa vám ich taktika vryje do pamäte. Tento systém čiastočnej náhody sa pre vás neskôr stane rutinou, ale sám má oveľa viac vrstiev, než si budete po pár bojoch myslieť. Do arény nejdete nikdy v zložení 1vs1, a preto proti vám vždy stojí niekoľko slabších zástupcov daného druhu a vždy jeden najsilnejší. Poraziť práve toho alfa samca si vyžaduje čo najefektívnejšie skladanie útokov a časté prepínanie arzenálu. Tí najdrsnejší protivníci sa vás totižto snažia prekvapiť niečím nečakaným, čo si od vás vyžaduje neustálu pozornosť. Tak, ako tomu je v klasických dieloch série Monster Hunter, aj tu máte možnosť viesť útok na citlivé miesto na tele monštier tak, aby ste ho dostali v úvodzovkách na kolená a pustili sa do neho hlava nehlava. Boj sa po hodinách a hodinách opakovania môže zviesť na vlne rutiny a stereotypu, avšak je to daň za samotnú odbočku mimo pre niekoho klasický spôsob akčného ničenia súperov v MH.
Po každom úspešnom boji vám do bezodných vreciek pristane hromada užitočného materiálu. Ten môžete zobrať za svojím lokálnym kováčom a nechať si z daných surovín vyrobiť nové zbrane či obleky, alebo ho aplikovať do vylepšenia už vlastneného arzenálu lomeno vybavenia. Celý proces sa dá síce označiť za dosť instantný a zjednodušený, minimálne ak sa na dielo pozerám okom skalného fanúšika celej tejto stále nekončiacej ságy, avšak osobne v tom nevidím žiadny problém. Jazdec sa totižto môže sústrediť viac na skúmanie terénu a zber vajec s tým, že všetko menej dôležité prenechá akejsi poloautomatickej selekcii. Vôbec najzásadnejšou novinkou sa stáva kooperácia s ďalším jazdcom, ktorého útoky reguluje umelá inteligencia bez možného zásahu z vašej strany (pôvodne ste na všetko boli sami). Aj tento spolubojovník disponuje domestikovaným monštrom, a tak sa sily vášho tímu razom násobia, čo však neznamená, že celou hrou by ste mohli prejsť s prstom zarazeným v nose. Kooperácia je vo finále schopná splodiť naozaj krásne kombinácie útokov, či už pomocou pre celú sériu dobre známych zbraní, alebo priamo útočením zo strany spriatelených monštier.
Aj keď je podhubie okolo hlavného príbehu nesmierne atraktívne a zaujímavé, súčasne sa do popredia prediera dosť predvídateľný aspekt jednotlivých misií. Zadávatelia úloh si z vás spravia poslíčka, čo musí kmitať z bodu A do bodu B, len aby do dediny pritiahol ďalšie vajce. Zozačiatku vám to vlastne ani nepríde nejako únavné, veď sa s celým prostredím budete len zoznamovať, ale čím ďalej tým viac si začnete uvedomovať, že nastupuje nepríjemná rutina a zábava z postupu sa vytráca. Všetko to zachraňujú po dizajnovej stránke zaujímavo spracované dungeon lokácie, a to aj vďaka členitému terénu a dobre skrytým bonusom. Prejsť hlavnú dejovú linku vám zaberie okolo štyridsať hodín čistého času a to si k tomu ešte treba prirátať stovky postranných misií, časovo náročné šľachtenie, chuť vlastniť všetky obleky a zbrane a tak ďalej a tak podobne. Po prejdení základnej verzie sa môžete vybrať do online sveta a skúsiť kooperatívny režim v nových, pre singl režim, nepoznaných oblastiach. Vývojári sa dokonca rozhodli do hry integrovať aj tímové boje 2vs2, čo už ale samozrejme nemusí lákať úplne každého. Čo viac dodať? Monster Hunter Stories 2: Wings of Ruin je po grafickej stránke skutočne vydareným dielom (na PC, u Switchu je to o niečo horšie) a aj keď by som sa ja osobne snažil priniesť do jeho celku oveľa pestrejší soundtrack, aj táto časť sa dá prežiť tak ako ten občasný stereotyp z bojov a plnenia úloh.
Séria Monster Hunter dostáva ďalšie príjemné rozšírenie základnej myšlienky svojej dozaista epickej podstaty. Pripravte sa na morálnu dilemu, akej by ste v klasických častiach sotva mohli čeliť. Tu sa naopak utužuje priateľstvo medzi lovcom a loveným, čo má priamu súvislosť so zaujímavo podaným scenárom, ktorý by však potreboval odfiltrovať od čiastočnej predvídateľnosti. Cez to všetko ale nemám dôvod vám výsledné dielo neodporúčať, zvlášť ak máte radi ťahové súboje a inklinujete k hromadeniu vybavenia vyrobeného z obrovských monštier.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti ConQuest entertainment a.s.
