Šestnásty radový diel série, akú netreba čo i len jemne vzdelaným hráčom predstavovať, prišiel na scénu pôvodne ešte koncom roku 2011, čo bolo zhruba v polovici životnosti komerčne úspešnej konzole Nintendo Wii. Pamätníci si určite dobre spomínajú, s akou vervou sa Big "N" pustilo do jej promovania, ostatne bola to práve táto akčná adventúra, vďaka ktorej sa pohybové ovládanie vo sfére hier posunulo všeobecne o niekoľko krokov vpred - narážam teraz na tú malú bielu krabičku zvanú MotionPlus. Reakcie kritiky v tej dobe, k čomu som ostatne v lokálnom ponímaní prispel jemne aj ja sám, boli viac ako nadšené (u tejto IP nič nezvyčajné), a tak sa vo svetle súčasnosti nemáme prečo hnevať na fakt, že prichádza HD obroda na Switch. Nový hardvér už síce v základe neťaží z motion prvkov, aj keď ich samozrejme obsahuje, ale jeho celosvetový dosah umožňuje dielo ako také dostať nielen do rúk pôvodných pamätníkov, ale aj tých skoršie narodených.
Prvou a vôbec najzásadnejšou zmenou oproti originálu sa stal zásah do technickej stránky. Zhodou okolností som len pred pár mesiacmi skúšal znova hrať pôvodnú verziu pomocou WiiU, a preto si dobre spomínam na jej rozmazaný grafický prejav. Akonáhle sa však spustila HD verzia, mal som pocit, ako keby mi niekto zobral okuliare a namočil ich do liehu. Link a jeho priatelia (spadajú tam aj tie krásne farebné lietajúce bociany) nabrali spoločne na ostrosti a celkový prejav sa presunul v čase o necelých desať rokov. Grafika je však vec, aká len sotva dokáže zachrániť obsahovo nevýrazné dielo, a preto ak tento článok v súčasnosti číta niekto z tých vyššie spomínaných Zelda panicov, určite ho bude zaujímať kvalita hrateľnosti ako takej. V tomto ohľade vývojári (zahŕňa to aj kooperáciu so skúsenou spoločnosťou Tantalus Media) cielili na čiastočné odbúranie prípadných nudných pasáži, a preto do hry pridali možnosť preskakovať filmové ukážky či dokonca zrýchľovať textové bubliny. Tento aspekt je dozaista cennou výhodou práve pre mladšie publikum, ktoré často nemá dosť času si čo i len učesať bujarú ofinu a keďže viem, že každý jeden diel série The Legend of Zelda disponuje pomalším rozjazdom, daná zmena môže pomôcť viac, než by sa mohlo zdať.
Šestnástym rodiskom neustále recyklovaného Linka je opäť lietajúci ostrov Skyloft. Jeho obyvatelia si nášho hrdinu viac či menej vážia, avšak až keď príde k patovej situácii a samotná pôvabná Zelda sa stratí z dohľadu, nároky kladené na jeho osobu razom narastú do nebeských výšin. Nedá sa nič robiť, šťastné detstvo a dospievanie v tieni starostlivých rodičov sa rozplynie ako para nad hrncom a ešte než si hráč stihne osvojiť základy ovládania, padá k zemi. Apropo, ak už spomínam ovládanie, určite je dobré uviesť, že aj vďaka verzii Switch Lite dostal tento návrat ovládaciu schému odrezanú od motion elementov. Hráč si jednoducho môže vybrať, či chce všetku interakciu vykonávať mávaním rúk, alebo to nechá na klasike (obe varianty fungujú pomerne slušne, aj keď bez zlatého Wii Motion zabaleného do prezervatívu sa v mojom prípade vytrácala tá atmosféra originálu). Rozprávať sa o komplexnosti príbehovej linky asi nemá cenu, keďže v tomto bode je Nintendo v zajatí vlastných potrieb premieľať jedno a to isté dookola - áno, aj preto nepovažujem Bread of the Wild práve za regulárny diel série. Každopádne aj tu sa nájde niekoľko príjemných spestrení, ktoré samotné univerzum rozširujú a vo finále tak hru ozvláštňujú. K tomu si treba automaticky pripojiť ono klasické dobývanie obsahovej formy, bez ktorej by Zelda nebola Zeldou.
Herná koncepcia je rozdelená tradične do dvoch hlavných častí. Na jednej strane máme dobre odladený, ale v očiach hernej moderny trocha zastaraný, boj priamo prepojený na legendami opradený meč a štít a na tej druhej naopak hádanky rozosiate na ploche niekoľkých dungeon lokácií. Obe cesty sú medzi sebou popretkávané jemnými skratkami a kto sa nechce zaoberať zbieraním bonusov s cieľom zabezpečiť si vyšší stupeň energie či magickej sily, môže skúsiť hardcore zážitok a preletieť príbehom ako bageta z pumpy cez tráviaci trakt vodiča kamiónu. Interakcia, premiérovo v sérii, stojí a padá na schopnosti nášho hrdinu vydržať s dychom - to je to dobre známe zelené koliesko, bez akého by sa podstata hitu Bread of the Wild rozpadla ako domček z karát. Postupnosť terénom v lineárnych častiach neveľkej mapy navyše stojí a padá práve na vašej chuti skúmať okolie a aj keď nie je vždy jasné, či sa práve snažíte vyriešiť niečo z hlavnej dejovej linky, alebo len smerujete k skrytému srdiečku, v oboch prípadoch je cítiť pach nezameniteľného know-how zvaného The Legend of Zelda. To slovo, aké mám teraz na jazyku, sa spája s genialitou herného dizajnu tejto značky, ktorá nás sprevádza už od roku 1986 a je krásne vedieť, že to celé dokáže s úspechom fungovať aj v súčasnosti. Kašlem na otvorený svet, ten nemusí byť ani náhodou zárukou kvality, ale Zelda vie, ako sme ostatne videli pred pár rokmi, operovať aj v ňom a to je úžasné.
Skyward Sword HD je defilé plné originálnych nápadov, čo je bez akýchkoľvek výhrad argumentom, prečo túto akčnú adventúru aj s pár jej retro muškami na pozadí zaradiť do svojej knižnice titulov na Switch. Aj keď sa z môjho pohľadu nejedná o najlepší diel celej série, toto je pochopiteľne subjektívny názor, jeho zábavná hrateľnosť prevalcuje zvyšok argumentov a ešte si pri tom stihne pospať v korune jasne zeleného stromu. Komplexnosť využívania postupne nadobudnutého itemu síce jemne trpí na prehnaný dôraz v zmysle chronológie, ale to je vec, akú môže skritizovať snáď len úplný nováčik a nie niekto, kto so značkou doslova vyrastal. Séria, bez akej si pojem "akčná adventúra" dnes nevieme predstaviť, predsa nemá v popise práce inovovať za každú cenu, len aby priniesla niečo nové. Pointa v objavovaní lietajúcich ostrovov pomocou plachtenia na chrbte operencov predsa funguje už sama o seba výborne, a to som v texte vyššie zámerne vynechal komplexnosť pri súbojoch s bossmi, aká priam núti taktizovať a hľadať aj tie najmenšie chyby v radoch originálnych protivníkov. Kto chce preto v súčasnosti ochutnať jedinečnú auru minulosti bez toho, aby mu z hnusnej grafiky vypadli oči do lona, nemá prečo ďalej váhať. Obsah tohto dobrodružstva totižto ponúka výzvu, s akou je radosť sa popasovať.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti ConQuest entertainment a.s.
