O basketbalovej simulácii od 2K sme si čo to písali ešte koncom minulého roka, kedy sa na scéne zjavil next-gen update do ročníka 2021 a jeden by si myslel, že nám 2K dá trochu času zabudnúť na to nie práve presvedčivé fiasko okolo mikrotransakcií a bude aspoň rok ešte hrať takzvane do autu. Kolesá biznisu, a zvlášť ak ide o licencie viazané na NBA, sa však evidentne musia krútiť ďalej, a preto aktuálne prichádza plnohodnotný nový ročník a naň sme sa v našej redakcii pozreli vďaka plnej verzii pre konzolu PlayStation 5 - výkonnostne sa preto tlačíme takpovediac k samému stropu, čo však v súvislosti s výslednou kvalitou nemusí nič znamenať.
Ešte než zaznie úvodný hvizd nášho testu, musím znovu prízvukovať, že basketbal som v interaktívnej forme opustil už nesmierne dávno a posledné roky návratov na palubovky boli preto pre mňa istým zjavením a znovu objavovaním možností hrať tento šport z pohodlia kresla. To, čo mne osobne prekážalo na vyššie spomínanom ročníku 2021, sa samozrejme objavuje aj v priamom pokračovaní - mikrotransakcie a lákanie dodatočných investícií len preto, aby ste si naplnili peňaženku 2K mincami a nakupovali progres, ako aj doplnky, to všetko tu začne ešte skôr, než sa hra samotná vlastne spustí. Je to otravné a iritujúce? Rozhodne, zvlášť ak si uvedomíte, koľko vás základná hra stála a ako výrazne interná mena presakuje cez väčšinu režimov v nej. Asi si budeme musieť definitívne zvyknúť na fakt, že športové videohry už nikdy nebudú koncipované bez týchto otravných barličiek, minimálne pokým ich produkujú firmy ako EA, či práve v našom prípade 2K. Zásadným problémom u basketbalu, tohto nového basketbalu, je fakt, že hra vám za úspechy poskytuje len hŕstku mincí a ak by ste si chceli zakúpiť skutočne niečo vzácne a významné, bez dodatočnej investície to nie je možné. A to považujem za zásadný problém, ktorým som patrične osolil chodník z výsledných percent testu samotného.
Teraz, keď sme si naliali čistého vína, je určite čas posunúť sa k opisu hrateľnosti. V tomto ohľade a bez akéhokoľvek zaváhania môžem NBA 2K22 definovať ako suverénne prepracovaný simulátor športu zvaného basketbal. Vývojári citeľne kládli obrovský dôraz na realizmus a popritom nezabúdali naplniť aj žiadosť na vizuálne porno. Akonáhle dostanete všetko takzvane do ruky a uvedomíte si, že to, čo sa na obrazovke deje, je skutočný basketbal a vy ste jeho súčasťou, stane sa boj o každý bod veľkou zábavou, ale súčasne aj výzvou. Treba však preklenúť a prekonať ten pocit, že v skutočnosti sledujete tisícku animácií v pohybe a aj keď o nich máte možnosť rozhodovať, samozrejme nie vždy sa cítite súčasťou deja samotného. Ťažko sa opisuje a o to horšie špecifikuje onen pocit zo streľby a taktických krokov v poli bez toho, aby ste si to nevyskúšali na vlastnej koži. Ďalšou prekážkou sa môže stať nekonečná séria reklamných vsuviek, ktoré síce korešpondujú s realitou NBA dneška, ale súčasne trocha kazia vyššie uvedené zážitky z in-game prezentácie. V praxi to tak vyzerá nasledovne; váš tím sa snaží o vyrazenie súperovej lopty, čo však končí autom a reklamnou pauzou, v ktorej divák sleduje roztlieskavačky poskakujúce po naleštenej palubovke. Následne sa kamera opäť vracia k čiare, aby ste prevzali loptu v snahe dotlačiť ju do koša - prichádza faul a bum, reklama na pánske plienky schopné zachrániť aj ten najhorší stupeň inkontinencie. A takto je to stále dookola.
Mimo basketbalu tu máme režim zvaný MyPlayer, kde sa hráč prechádza po virtuálnej nákupnej štvrti plnej obchodov so svetoznámymi značkami spojenými so športovým odvetvím a ako asi už tušíte, za všetko je nutné platiť len in-game menou, čiže reálnymi peniazmi. Zaujímavé je, že pohyb je tu možné realizovať aj pomocou skateboardu, ktorý má však na rozdiel od basketbalového enginu mizerný jazdný systém. Práve tento modus, okrem tých už notoricky známych z minulých ročníkov, mňa pochopiteľne zaujímal aj na základe snahy prepracovať sa z neznámeho športovca až na samotný vrchol NBA. O to viac som ostal v šoku, že režim a koncept sa snaží vás skôr od hrania na palubovke odrádzať a neustále vás bombarduje menej zaujímavými interakciami napojenými na vizuál športovca - hádajte, prečo to asi tak robí? A toto je ďalším problémom hry samotnej, ktorej herný základ nemám prečo haniť, keďže po stránke športu ako takého všetko funguje na výbornú. Od priam matematicky presného simulovania letiacej lopty cez dokonale spotené telá plne licencovaných a často aj extravagantných športovcov a športovkýň, z tohto všetkého som bol viac či menej nadšený. Avšak akonáhle sa do toho začala miešať všetka tá vlna balastu a zbytočností, atmosféra z hrania ako takého rapídne upadla rovno na pusu. Ak si porovnáme NBA 2K22 s posledným ročníkom futbalovej série FIFA, dozaista tam nájdeme veľa súvislostí, avšak v prípade futbalu sú tie mikrotransakcie aspoň upratané pod minimum herných režimov, kdežto u basketbalu doslova prerastajú celým obsahom ako nepríjemná rakovina.
Dostali sme sa k záveru recenzie na basketbalovú simuláciu, ktorej však evidentne prekáža byť v istom smere simuláciou. Po stránke hrania priamo v zápasoch a vernosti štatistík nemám dielu čo vyčítať, nehovoriac o neuveriteľne nádhernej grafike, ktorá má k realite tak blízko, až cítiť jej pot. Avšak všetko ostatné, čo na vás v hre vyskočí, je jedno nechutné a s ohľadom na cenovku základnej verzie až sprosté žobranie o drobné.
Za poskytnutí hry děkujeme společnosti Cenega
