Nielen v Japonsku, ale dnes už aj u nás nesmierne populárna séria Yakuza, sa počas svojej dlhej existencie dočkala niekoľkých originálnych odbočiek, z čoho ja osobne vždy s radosťou vyťahujem dnes už dva roky starý detektívny triler s názvom Judgment. Štúdio Ryu Ga Gotoku sa toho času rozhodlo prerozprávať nám príbeh o zlomenom právnikovi žijúcom v presvedčení vlastného zlyhania. Takayuki Yagami, hlavný hrdina, sa tak aj po boku milovníkov akčných adventúr nakoniec odrazí od dna vlastnej letargie a za asistencie verného priateľa a bývalého člena zločineckého klanu Tojo sa stáva súkromným očkom. Ústredná dvojica pôsobí v tokijskej štvrti Kamurocho, s čím sa pochopiteľne priamo spája aj ona premisa smerom k spomínanej sérii Yakuza (fakticky tu zažívate kartografický prepis už veľakrát videných lokácií známeho veľkomesta). Keďže spoločnosť SEGA evidentne videla potenciál v investícii do priameho pokračovania a jeden milión predaných kópií prvej časti im stačilo na to, aby sa veci dali do pohybu, aktuálne máme na trhu druhý diel s názvom Lost Judgment, na ktorý sa spoločne pozrieme prostredníctvom našej tradičnej textovej recenzie.
Hlavný hrdina Takayukiho Yagamiho, ďalej už len Yagami, sa aj so svojím obchodným partnerom menom Masaharu Kaito snažia zarobiť si na živobytie prostredníctvom podradných prípadov, aby im v zmysle gradácie nakoniec skončila v rukách obrovská a plne medializovaná kauza. Dejovo sa presúvame na koniec aktuálneho roku, kde sa na území jokohamskej štvrti Isezaki Ijincho nájde zohavené telo. Ako už asi tušíte, vyšetrovanie v tomto prípade naberie poriadne komplikovaný spád a ešte než Yagami stihne objasniť prípad stratenej spodnej bielizne, už ho čaká skutočná detektívna práca. Celé vyšetrovanie tentokrát prebieha v mestách Kamurocho / Ijincho a na rozdiel od prvej časti môžeme v tomto prípade hovoriť o oveľa prepracovanejšej dramaturgii s premyslenými zápletkami a mnou vždy milovaného efektu valiacej sa snehovej gule. Podobne koncipované videohry totižto môžu byť po technickej stránke akokoľvek oslnivé, avšak ak nedokážu diváka strhnúť pomocou naratívnej časti, stratia svoje čaro už behom prvých hodín hrania. Daný efekt našťastie u Lost Judgment dozaista nehrozí, keďže scenáristom sa podarilo naprojektovať komplexnú sieť kriminalistických liniek, ktorými vás doslova opantajú a nepustia skôr, než zaznie záverečný "gong". Ak už spomínam celkovú dĺžku, tak hlavná dejová linka vám zaberie niečo málo cez 20 hodín a ak by ste chceli splniť všetky postranné misie a vyskúšať každú jednu minihru v inak členitom pôdoryse mapy, vynásobte si to číslovkou dva.
Vyššie sa pýtam sám seba; či z gameplay obsahu ubudlo akcie. V tomto smere by sa však skôr hodila menšia špecifikácia a objasnenie, než len nejaké holé konštatovanie. Áno, v zmysle klasických akčných bojov na štýl série Yakuza (Lost Judgment beží na identickom engine) sa môžeme rozprávať o úbytku klasických súbojov. Vývojári však zámerne prinášajú oveľa väčší tlak na prácu detektíva, a preto vás čaká zmes sledovaní s pozvoľným tempom pri dokumentácii (fotenie, nahrávanie, zachytávanie zvukov). Avšak aby to celé neupadlo len do takto koncipovanej rutiny, okrem tradičných bojov, kde sa Yagami môže chopiť akýchkoľvek predmetov v okolí a otestovať ich pevnosť na hlavách drzých mafiánov a nespratných školákov, na vás čaká hromada zábavného spestrenia. Či už sa budeme rozprávať o adrenalínových jazdách na motorizovanej technike, bizarných tanečných kreáciách s cieľom uzemniť prekvapených zločincov, či len obyčajnej jazde na skateboarde. Z obsahu je cítiť snahu o veľký posun smerom od prvej časti a z toho vychádza aj istá vyzretosť a miestami oveľa dospelejšia atmosféra. Samozrejme, že aj napriek takýmto slovám ostáva japonská hra aj naďalej japonskou a akékoľvek nám dobre známe stereotypy spojené s krajinou vychádzajúceho slnka sú tu logicky prítomné. Ten, kto by očakával nejakú príbehovú súdržnosť s minulým dielom, bude asi jemne sklamaný, keďže v tomto smere nie sú obe hry nijako významne previazané. Ostávajú len ústredné postavy a oveľa lepšie pojatý scenár.
To, čo v tejto akčnej adventúre buduje tú správnu klímu, jej súčasne v istých bodoch aj trocha podráža nohy. Najviac je to cítiť pri prehnane roztiahnutých dialógoch, kde sa zdanlivo nekonečný text krúti okolo vopred známej skutočnosti a účastníkov tak mení na zbytočne rozprávajúce figúrky. Našťastie tu toho ale nie je až tak veľa, aby vám to celkový dojem z hlavnej dejovej linky nejako pokazilo, ale považoval som za nutné vám o tom čo to povedať. Veľkým pomocníkom je celková audiovizuálna stránka čerpajúca zo skúseností štúdia Ryu Ga Gotoku a nech už si vyberiete originálny japonský dabing, alebo necháte ústredné postavy hovoriť západným jazykom, obe varianty majú v sebe profesionálne vysokú úroveň, aká by sa nestratila ani u filmovej adaptácie. Hrateľnosť, akokoľvek ju chválim, má však dosť nevyspytateľné tempo. Dôvodom je fakt, že všetka interakcia v hre je vlastne zmesou akýchsi menších či väčších minihier a akonáhle ich rozhodíte medzi seriózne poskladanú kriminálku hodnú filmovej licencie, razom to nemusí pôsobiť úplne dobre. V tomto smere je dosť náročné vynášať nejaké definitívne hodnotenia, ale ja sám, milovník prvej a druhej časti tejto IP, som si niekoľkokrát musel položiť otázku; či bolo naozaj nutné tam dať to a ono. Lost Judgment vám jednoducho servíruje viac než len povrchnú simuláciu života v japonskom veľkomeste a s tým sa spájajú aj činnosti aké nám, hráčom z Európy, nemusia automaticky dvíhať kútiky úst. Interná mena má však využitie na mnohých frontoch a ak už nič iné, možnosť zahrať si retro arkády z čias konzol spoločností SEGA patrí medzi veľké pozitíva.
Vývojári sa snažia, čo im len možnosti enginu stačia, aby výsledné dielo nespadalo pod hlavičku spin-off série Yakuza, ale to za daných okolností nie je jednoducho možné. V tomto smere by zafungovalo len odrezanie sa od šialených bojových scén, kde si pomocou zbytočne prepracovaného RPG vývoja budujete pozíciu priam nadľudskej bytosti schopnej prehodiť skúter cez mrakodrap, čo sa samozrejme v tejto hre deje bežne. Za predpokladu, že by Lost Judgment tlačil oveľa viac na realitu a všetky spomínané veci by nechal za sebou, mali by sme na stole oveľa originálnejšie dielo, než tomu vo finále je. Akoby to celé mohlo fungovať ostatne krásne demonštrujú stealth prvky, kde má hráč možnosť lákať umelú inteligenciu na zmanipulované zvuky, avšak celé je to vďaka konceptu Yakuza už vopred nalinkované a bez možnosti vlastného neúspechu. Ak sa preto niekedy dočkáme tretej časti, určite by bolo vhodné odrezať sa od Yakuza pozadia a skúsiť inak nádherne prepracovaný scenár preniesť do serióznejšej hrateľnosti, či presnejšie povedané; temnejšej surovosti v akčných sekvenciách. Pre milovníkov pôvodnej hry je však dvojka aj cez moje menšie výhrady jasným dôvodom na kúpu a ak pôjdete do verzie pre PlayStation 5, čaká vás po technickej stránke dokonalý zážitok.
Za poskytnutí hry děkujeme společnosti Cenega
