Zdravím všetkých milovníkov videohier, ak ste staršieho ročníku, tak ako ja, rozhodne vám nerobí problém zaradiť hru Final Fantasy do rebríčku jednej z najlepších značiek videohernej histórie vôbec. Posledné roky mám však pocit, že táto IP stráca identitu a sama sa tak trochu hľadá, problém je, že zatiaľ sa aspoň podľa mňa nebola schopná znova nájsť aj keď sa o to všemožne pokúšala. Áno je tu samozrejme Final Fantasy Online, ktoré dosahuje zásadných úspechov a pomaly ale iste sa štverá na prvé miesto najhranejšieho MMO RPG s modelom predplatného ale mne ide skôr o single player záležitosti, takže opomeniem tento úspech a vrátim sa do sveta vlkov samotárov.
Square-Enix (ďalej len S-E) vie, aká je hodnota jeho pravdepodobne najpopulárnejšej značky a preto stále hľadá spôsoby, ako ju dostať na vrchol. Ostatne dnešný rok je tridsiatim piatim rokom tejto svetoznámej značky a rozhodne je čas vrátiť sériu tam, kam právom patrí. Koei Tecmo v spolupráci s Team Ninja sú pomerne známou dvojicou vo video hernom svete a preto S-E neváhalo a zverilo im menšiu odbočku z tohto notoricky omieľaného univerza. Samozrejme všetko muselo zostať pod kontrolou S-E, o tom napríklad svedčí fakt, že príbehovo sme sa vrátili na úplný začiatok a to do udalostí pôvodného Final Fantasy. Tento krok považujem práve za náznak toho, že S-E chce experimentovať v samotnej hrateľnosti ale už menej s príbehom, ktorý si pravdepodobne chcú vždy písať sami.
Myslím si, že práve tento fakt, dokáže spojiť nostalgiu so zvedavosťou. Osobne by som ale nevybral prvý diel, aj keď všeobecne sa jedná o príbeh, ktorý patrí k tým lepším. Za seba by som si dokázal predstaviť niečo podobné v univerze FF VII. Samozrejme výborné pokusy v minulosti boli napríklad prostredníctvom Crisis Core: Final Fantasy VII, ktoré vyšlo exkluzívne pre PlayStation Portable a to považujem, za jedno z najlepších FF, ktoré použilo takpvoediac netradičný súbojový systém (myslím oproti klasickému TBS).
V čom je teda Stranger of Paradise nové? Povedzme, že vývojári z Team Ninja využili všetky svoje skúsenosti z hier, ako sú Ninja Gaiden a Nioh a povedzme, že všetko krásne implementovali do sveta FF. Po prvých hodinách hrania som mal preto pocit, že hra je mixom Final Fantasy, Dark Souls a Nioh.
Predchádzajúci odstavec som zakončil pomerne ostrím tvrdením, že Stranger of Paradise je mixom Final Fantasy, Dark Souls a Nioh. Je to ale skutočne tak, musím totižto povedať, že prvé hodiny som mal v hlave reálne pocit, že hrám práve mix týchto hier. Z Final Fantasy máte k dispozícií príbeh, kúzla, monštrá a tak nejak všetko okolo čo vidíte a viete, že patrí do sveta Final Fantasy. Dark Souls? Tu je to hlavne samotný level dizajn. Nezbierate žiadne duše ani runy, nič takého ale každá úroveň je navrhnutá veľmi podobne, ako tomu býva v hrách práve z tejto série. Zámerne som v tomto bode nezmienil Nioh, aj keď by samozrejme z tohto popisu vyhovoval ale, ako dobre vieme, tak samotný Nioh je pomerne zásadne inšpirovaný práve sériou Dark Souls, takže som dal predovšetkým prednosť staršiemu a žánrovo originálnejšiemu titulu. Inšpirácia projektom Nioh tu je asi najviac do očí bijúca, pretože v niektorých momentoch som mal pocit, že sa na Nioh vlastne dívam. Ako som už napovedal, tak v tomto smere ide hlavne o vizuálnu stránku hry, UI a tak nejak všetko okolo. Nenechajte sa však touto trojitou kombináciou zmiasť, keďže samotný gameplay nemá nič moc spoločné s Final Fantasy. Ak by som mal popísať gameplay alebo skôr bojový systém, ktorý tvorí tak 90% samotnej hrateľnosti, tak by som asi nakombinoval hry Ninja Gaiden a pôvodný Final Fantasy V, čo na prvý pohľad asi nedáva moc zmysel ale pokúsim sa vysvetliť svoje tvrdenie.
Bojový systém je navrhnutý veľmi svižne, všetko čo vidíte na obrazovke sa hýbe obrovskou rýchlosťou a to bez ohľadu na to, či držíte obrovský obojručný meč, alebo máte v rukách dve dýky. Všetko je to s absolútnym dešpektom k fyzike. To nás ale nemusí trápiť, ide koniec koncov o akčné RPG v japonskom štýle, takže na tieto fakty sme tak nejak zvyknutí. Proste šviháte obrovskou zbraňou akoby sa nechumelilo a všetko okolo vás umiera, teda aspoň na samotnom začiatku.
Čo je na tomto bojovom systéme iné? To je práve ten prvok z Final Fantasy V, ktorý vám umožní po stlačení jedného tlačidla prehodiť vašu špecializáciu. Predstavte si, že nepriateľa dávkujete presnými ranami z obojručného meča, no a v jeden moment po stlačení trojuholníka sa zmeníte na mocného mága a dodatočne nepriateľa zasypete ohnivými kúzlami. Alebo iné kombo; obojručný meč bojovníka, ktorým nepriateľa unavíte, veľmi rýchlym úskokom za pomoci tlačítka x preskočíte za jeho chrbát a prepnete svoju špecializáciu, s ktorou využívate dve dýky a vaše útoky sú rýchlejšie ako vietor. Je to smrteľná kombinácia a hlavne zábavná. Čo je na tomto súbojovom systéme absolútne najlepšie, že si vlastne po celú dobu vytvárate viacero profesií. To je v niektorých konkurenčných hrách absolútne nemysliteľné a musíte voľbu učiniť na začiatku hry a málokedy ju máte možnosť meniť. Toto nie je prípad Stranger of Paradise.
Každá profesia má vlastný strom skúseností a ku každej profesií je samozrejme potrebná aj špeciálna výbava. Toto všetko hra krásne rozdeľuje v inventári tak, aby výsledok bol prehľadný a vždy ste našli to, čo k jednotlivým profesiám patrí. Samozrejme v niektorých okamihoch je uvedené prepínanie profesií trošku absurdné ale keď sa od tohto faktu oprostíte, tak si hru začnete užívať.
Povedzme si ešte niečo o svete, príbehu a štylizácií. Je nutné zmieniť fakt, že Stranger of Paradise nie je typickou Final Fantasy hrou. Ako ste už pochopili tak určite nie len kvôli samotnej hrateľnosti ale aj tým, ako je príbeh podaný hráčom. Hlavné postavy nechodia ďaleko po sprosté slovo takže slovíčka ako f**k sú bežnou súčasťou konverzácie. Krv a odseknuté končatiny a iné nie až tak príjemné výjavy sú vo svete Final Fantasy pomerne veľkou novinkou ale pravdepodobne by sme si mali zvykať. Pripravované Final Fantasy XVI plánuje ísť podobným smerom a proste vám dávkovať kýble krvi vo veľkom. Kde sú tie časy princezien, kráľov a kúzelníkov.
Ako som už naznačil tak prežijete príbeh prvého Final Fantasy a po boku vašich štyroch pardálov sa pokúsite zastaviť hlavného antagonistu Chaosa. Na bojisku môžete mať aktívne vždy troch bojovníkov. Vy a dve UI riadené postavy, samozrejme sa im staráte o výbavu a následne levelovanie ich stromov skúseností, ak by vás nebavilo hrať s UI máte k dispozícií co-op mód, ktorým môžete tieto dve postavy nahradiť s vašimi kamarátmi a môžete celú hru dohrať spolu, čo je moc fajn a hlavne pri vyšších obtiažnostiach a bossoch túto možnosť oceníte.
Trochu ma zamrzelo, že svet nie je podaný formou open-worldu, čo na jednu stranu pre niekoho môže byť veľmi pozitívna správa ale ja osobne by som uvítal aspoň formu nejakého semi open-worldu. Takto máte k dispozícií veľkú mapu, na ktorej si vyberáte jednotlivé lokácie, ktoré sú následne dizajnované koridorovou formou ale na druhú stranu musím poznamenať, že sú dizajnované precízne a ako som už spomínal, všetko ide formou dizajnu hier formátu Dark Souls. K Final Fantasy mi proste viac sedí nejaká forma otvorenejšieho prístupu, však to poznáte; auto, lietadlo, vzducholoď ale to už by som chcel asi moc.
Stojí! Nejedná sa o žiadnu revolúciu žánru ani o nič extra výnimočné, je to jednoducho akčné RPG, ktoré vám ponúkne výborný bojový systém, perfektne prepracovaný systém profesií, známi príbeh braný z nového pohľadu a množstvo hodín zábavy. Komu vyhovoval Nioh a má bližšie k japonskej štylizácií hier tak si k hodnotení môže prihodiť ešte nejaký ten bodík naviac. Pre ostatných váhavcov možno odporučím počkať na miernu zľavu a potom neváhať keďže s hrou si určite užijete množstvo zábavy. To čo by mohlo aktuálne hre uškodiť je fakt, že tu nemáme zrovna uhorkovú sezónu. Čo tým myslím? Množstvo hráčov ešte sedí pevne pri Elden Ringu, pri novom Horizonu alebo novom GTčku a práve z týchto dôvodov si nemyslím, že nové FF je dostatočne lákavým produktom a nemyslím si, že bude bodovať v aktuálnych rebríčkoch. Svoje publikum si ale nájde neskôr a bude to určite zaslúžené.
Za poskytnutí hry děkujeme společnosti Cenega
