Nie je to ani celý rok, čo som sa vám prihováral prostredníctvom recenzie na hernú simuláciu športu, aký sa v našich končinách aj naďalej považuje za silno exotický. Baseball a jeho interaktívna podoba šíriaca sa éterom pod označením MLB The Show sa však neprestane vydávať len preto, že niekde v Československu o ňom nemajú fakticky žiadne povedomie a aj preto tu máme skok z číslovky dvadsať jedna na MLB The Show 22. Vydanie, čiastočne aj pod Sony Interactive Entertainment, je znova súčasťou kompletnej ponuky herných konzol, a to vrátane Xbox strojov či Switchu, avšak nám v nasledujúcom texte pôjde výhradne o verziu pre PlayStation 5, ktorú sme mali možnosť vďaka lokálnej podpore SONY patrične otestovať. Ak som takto pred necelým rokom písal o tom, že pravidlá baseballu a jeho komplexnosť som si potreboval poriadne vštepiť a spomínaný ročník 21 mi k tomu patrične pomohol, počas recenzovania nového ročníka sa automaticky spustila svalová pamäť a mohol som sa tak sústrediť už výhradne len na porovnávanie a samozrejme aj hru samotnú. To, čo počujete, je zvuk pálky odrazenej od koženej topánky tesne nad bielym vápnom a to, čo bude nasledovať, je jeho metaforické pretavenie do klapania spínačov na klávesnici. Ideme na vec.
Nebudem tu chodiť okolo méty so zvesenou hlavou a poviem to narovinu. MLB The Show odkazujúce na aktuálny kalendárny rok prichádza na scénu s minimom zmien, ktoré nezainteresovaný konzument nemá ako reálne spozorovať. Všetok vizuálny, ako aj obsahový, zážitok ostáva takmer totožný a jediné, s čím autori zo štúdia San Diego skutočne hýbali, je predovšetkým fyzika loptičky a jej správanie sa počas letu vzduchom. Aktuálny gameplay by ste preto sotva rozoznali od toho minuloročného a aj keď sa v rámci jednotlivých režimov zapracovalo na obsahovom navýšení, odvážim si tvrdiť, že tam, kde si to nezainteresovaný jedinec vôbec nevšimne, to naopak znalca skôr nahnevá - skalní fanúšikovia sú totižto vždy najnáročnejší v tom, že očakávajú adekvátny obsah tam, kde musia opätovne vyhodiť nemalé peniaze za konceptuálne ten istý produkt (nazývajme to pokojne FIFA efekt, ak chcete). MLB The Show jednoducho stagnuje alebo prinajmenšom sa hýbe vpred po milimetrových úsekoch. Aby ste mňa nechápali zle, mne ako stálemu laikovi v rámci celého podhubia amerického baseballu by bohato stačilo sa nasledujúcich desať rokov zamestnávať len pri hraní ročníka 21 a užívať si už len ten audiovizuálny koncert z praskania dreva a spŕšky antuky, avšak ako recenzent musím na testovaný softvér nazerať z pohľadu oboch táborov a je úplne jedno, či istá časť fanúšikov herného baseballu považuje MLB The Show za vybrúsený diamant, na akom už nie je potrebné niečo meniť, alebo naopak.
Ako ste už pochopili z odstavca vyššie, tak po stránke hrateľnosti je predmetná séria stále nesmierne atraktívnym materiálom, aký vás jednoducho pohltí a len tak nepustí. Vývojári na procese odpaľovania ako takého nemenili fakticky vôbec nič, avšak zásahom do správania sa loptičky aktuálne prinášajú oveľa väčšiu škálu metodiky v rámci letu toho bieleho koženého čuda (povedané rečou Európana). Zapracovalo sa aj na Pinpoint Pitchingu (to je to, čo voláme nadhadzovanie, laicky povedané), a to smerom k oveľa väčšiemu tlaku na realitu - pre mňa osobne to znamenalo zase trocha problémov, lebo som si zvykol na istý postup z MLB The Show 21 a teraz som tu zrazu mal niečo nové. Ale presne to je to čaro, aké môže tento konkrétny šport ponúknuť. Stačí vám len malá neistota a dráha loptičky odstrelená tam, kde ste to pôvodne nechceli, spôsobí obrovské množstvo hektických situácií, aké sa reálne síce dajú ešte zvrátiť vo váš prospech, avšak je nutné dostať všetky postupy pod kožu a naučiť sa ich takticky správne vyhodnotiť. Väčší tlak na simuláciu automaticky pridáva na stupni náročnosti a aj preto som počas hrania väčšinou nedokázal úplne presne zopakovať tie natrénované procesy z minulej časti série, čo však beriem ako pozitívum. A čo tu máme ďalej v rámci noviniek? Autori zapracovali na vylepšení animácií pri interakcii s loptičkou, čím už tak pôsobivú vizuálnu stránku dotlačili do oveľa reálnejšej formy.
Ono sa to nesmierne ťažko opisuje vo forme textu a viac pochopenia by ste asi nadobudli pri názornej a zdĺhavej videoukážke, avšak jednou z tých menších noviniek je aj zlepšený proces vyhodnocovania akýchsi štatistických zlyhaní na základe súpisiek a taktického aspektu točenia jednotlivých hráčov. A tu by sme v rámci významnejších zásahov do ingame formy mohli vlastne skončiť, keďže všetko ostatné je už vyložene audiovizuálnej povahy. Nebudem vám sem dávať súpis pridaných nápisov a aktualizovaných reklám, to pre nás žijúcich mimo tohto pompézneho športového kolotoču nemá vôbec výpovednú hodnotu a radšej spomeniem výmenu hlavného komentátorského dua. Znalci budú určite poznať meno Matt Vasgersian, keďže jeho hlas bol súčasťou celej hernej série MLB The Show už od roku 2006. Aktuálne ho však nahradil Joe Sciambi, známa tvár z ESPN a televízneho programu Chicago Cubs. K ruke mu je bývalý profesionálny baseballový hráč Chris Singleton a musím povedať, že chémia medzi nimi, minimálne na základe toho, čo som v rámci tých fráz dokázal vypozorovať a hlavne pochopiť, funguje pomerne slušne. Ich komentovanie nenarúša dej na ihrisku, aj keď čím dlhšie MLB The Show 22 točíte, o to skôr sa isté vety začnú až nápadne opakovať, čo je však v rámci športových simulácií asi rovnako stále bežný fakt, aký sa nedá úplne eliminovať. Z toho, čo som mal možnosť si prečítať na zahraničných fórach, sa v tejto súvislosti môžu vyskytnúť aj chybné pomenovania čísiel hráčov a iné štatistické odchýlky, avšak pre neznalých je to vec pramálo podstatná.
Jednotlivé modusy sú v rámci počtu totožné s minulým ročníkom, aj keď v istej miere došlo aj na ich obsahové úpravy. Odteraz už má hráč oveľa väčšiu ponuku skrátených sezón v prípade, ak by nechcel absolvovať celý ten kolotoč a čo je dôležitejšie, ani v tomto scenári sa nezabúda na taktické divadlo s podpisovaním zmlúv a prestupov. Režim kariéry zvaný aj ako Road to the Show ostal totožný s tým minulým, čo všetkých tých skalných môže jemne nahnevať, zvlášť ak nie sú zvedaví na omáčku okolo ihriska (rozhovory, štatistiky, vízie a predpovede pre vami vybudovaného športovca). Tak či onak mať možnosť dostať sa z najnižšej baseballovej ligy až medzi super špičku má čo to do seba a ak máte radi tento druh športového vyžitia, určite si Road to the Show zamilujete. Pre mňa vôbec najneatraktívnejšie podaným modusom ostáva Diamond Dynasty, čo je akási kombinácia zbierania kartičiek so športovcami prepojená s ich reálnym využívaním priamo na ihrisku. Pravidlami ide o akýsi pokus premeniť simuláciu na minihru, čím sa degraduje jej potenciál v širšom taktickom ponímaní. Po novom si môžete tento modus okoreniť kooperáciou určenou celkovo až pre troch hráčov súčasne (2 vs 2 alebo 3 vs 3).
Prepracovali sme na samotný záver recenzie ďalšieho ročníka baseballovej simulácie MLB The Show, ktorá aj cez snahu vylepšiť isté aspekty svojho obsahu vykazuje skôr efekt krútenia sa na mieste. Po stránke hrateľnosti však dielu ako takému nemám čo vytknúť, avšak verná časť fanúšikov v tom môže vidieť problém, a to hlavne stále v nekompletnom update štatistík.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Sony Czech.
