Nezávislá spoločnosť Cloak and Dagger Games aktuálne vydáva už svoju v poradí štvrtú videohru a opäť ide o klasickú point-and-click adventúru v pixel-artovom podaní, ktorú by si fanúšikovia daného žánru nemali nechať ujsť. S projektom The Excavation of Hob's Barrow som žil necelé tri dni v kuse a tu sú moje súhrnné dojmy pretavené do tradičnej textovej podoby.

Všetci vyrastáme v tieni svojich rodičov. Niekto z neho časom dokáže vybočiť a určiť si svoj vlastný osud, avšak väčšina z nás, rodovo prekliatych, nevedomky alebo cielene, kráča v stopách svojich stvoriteľov. V prípade mladej starožitníčky a milovníčky archeológie menom Thomasina Batemanová sa rozprávame o jasnom a vlastne aj cielenom nasledovaní svojho milovaného otca. Ten ju už od ranného veku viedol cestou poznania histórie a pátrania po jej pôvodných koreňoch s patričným racionalistickým nadhľadom, čím sám priživil pointu prvej vety tohto odstavca. Úvod adventúry The Excavation of Hob's Barrow zastihne Thomasinu v čase kedy sama pripravuje svoju knihu o anglických mohylách a akonáhle jej v poštovej schránke skončí dopis pozývajúci ju do zapadnutej dedinky Bewlay, kde sa má jedna taká zabudnutá mohyla nachádzať, ústredná hrdinka neváha ani sekundu a sadá na prvý vlak.

Neviem či ste sa niekedy reálne zaujímali o anglický folklór ako taký, každopádne ten je plný temných a mrazivých motívov, na základe čoho bol vytvorený aj scenár The Excavation of Hob's Barrow. Viktoriánska doba je už sama o sebe výborným základným kameňom pri stavbe akejkoľvek interaktívnej koncepcie, ale keď si do tohto koktailu ešte primiešate hororovú tému silne opretú o uveriteľné postavy so zaujímavým osobným príbehom, vybehne vám z toho niečo vyložene obdivuhodné a rovnako aj jedinečné. Thomasina Batemanová prichádza na anglický vidiek s túžbou naplniť svoj osud avšak už od prvého momentu zisťuje, že obyvatelia mestečka Bewlay nie len že niečo skrývajú, ale súčasne ju samotnú vnímajú ako hrozbu. Mnou testované dielo by sa dalo rozdeliť do dvoch samostatných celkov, kde prvá časť zastrešuje proces spoznávania tamojšieho prostredia a skúmania osobitých osudov obyvateľov Bewlay a naopak druhá pojednáva o archeologickom výskume ako takom.

Oba vyššie uvádzané celky do seba zapadajú úplne prirodzene a jeden bez druhého by pochopiteľne nemohli existovať. Ďalším dôležitým pilierom, ak dám bokom špecifickú a krásne dýchajúcu atmosféru diela samotného, sú rozumne poskladané hádanky riešiteľné rýdzo inteligentnou cestou. Aj keď sa teraz budem asi trocha opakovať, tak v prípade mnohých point-and-click projektov sa často autori pri vývoji nevedia ubrániť chuti začať kombinovať hrušky s jablkami a v záujme vytvorenia akéhosi náročného vákua, vložia do svojej hry rýdzo nezmyselné kombinácie predmetov, len aby navýšili počet hodín potrebných na ich prejdenie. Spoločnosť Cloak and Dagger Games však v prípade svojej štvrtej hry prišla s inteligentne poskladanou schémou hádaniek, ktoré bolo priam radostné skúšať vyriešiť. Puzzle ako také zapadali do pointy celej hry a nepôsobili ako päsť na oko, čo býva práve prípad vyššie opisovanej konkurencie. Náročnosť samotných hádaniek je vyložene strednej úrovne a až tesne v závere sa objaví pár ťažších puzzle, ktoré však budete schopný rozmotať vďaka ich logickému pozadiu.

Tých nosných pilierov, ktoré neochvejne podoprú aj moje finálne percentá čo do hodnotenia, je tu ešte viacej. Samostatnou kapitolou sa stáva audiovizuálna prezentácia, operujúca s decentným pixelart efektom, ktorý celkovo krásne zapadá do folk-horor pozadia v rámci viktoriánskej doby. Druhou silnou časťou je pochopiteľne rovnako špecifický zvuk miešajúci pokojné linky klasických tém s náhlym prechodom do temných a účelovo preexponovaných pazvukov. The Excavation of Hob's Barrow som recenzoval prostredníctvom Steam Decku, kde hra fungovala bez akýchkoľvek technických problémov a dokonca už v základe bola prispôsobená aj na túto formu interakcie (aj keď vám Steam v náhľade cez jeho handheld predmetnú adventúru neodobrí zeleným znakom kompatibility, toto varovanie môžete úplne ignorovať. Celkové prejdenie mi trvalo necelých desať hodín a hlavným dôvodom prečo nejdem s hodnotením až na maximálnu hranicu je fakt, že by som si jednoducho želal druhý part ešte o pár hodín predĺžiť. Aj cez túto skutočnosť je však testovaná novinka vyložene povinnosťou a to nie len pre milovníkov starých point-and-click hier, ale rovnako tak aj ukážkovou formou dôležitosti vývoja týchto hier v súčasnom období. Ide o klenot aký si s radosťou zaradím do zbierky.

Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Wadjet Eye Games