V Európskom rebríčku najsledovanejších športových odvetví by ste dnes sotva hľadali niečo také ako americký futbal. Cez to všetko, že tento strategicky jedinečný a atleticky náročný kolektívny šport znamená v zámorí viac než akékoľvek náboženstvo, v očiach lokálneho fanúšika gumového puku a koženej lopty je to jednoducho stále mimo jeho záujmu. Možno aj preto sa istý Angličan Jervis Johnson, rozhodol vytvoriť akúsi paródiu na americký futbal a v roku 1986 ju vydať pod súhrnným názvom Blood Bowl - toho času išlo o stolovú hru, ktorá však neskôr prešla aj do svojej videohernej podoby a s rovnomenným pomenovaním. Dnes už na scéne nájdeme tri regulárne časti danej série a práve na ten tretí sa spoločne teraz pozrieme.
Aby sme si koncept IP Blood Bowl jasne zadefinovali a aby súčasne neprišlo k nejakej zlej interpretácii, tak predmetná séria sa od prvotného pokusu parodovať americký futbal, dostala až ku serióznej taktickej športovej zábave, ktorá si za tie roky našla po svete obrovské klany fanúšikov. Prečo klany? No, on to ten Jervis vymyslel veľmi lišiacky, keďže vďaka svojej práci pre Games Workschop využil licenciu na nekonečné fantasy Warhammer, aby ju skĺbil s pravidlami ragby a súčasne do toho ešte stihol zakomponovať niekoľko prvkov z "American football". Základom je samozrejme taktické posúvanie figúrok Warhammer po zelenom trávniku, avšak súčasne je tu obrovský dôraz kladený na humor s citom voči znalcom celého toho ork univerza. Nebudem vás tu už v úvode recenzie ťahať za nos. To v akom stave je súčasná verzia Blood Bowl 3 je skutočne na zaplakanie, avšak stále za tým všetkým vidím potenciál a verím, že časom to autori zo štúdia Cyanide všetko zvrátia a pôvodnú myšlienku dotiahnu tam kam si to aj zaslúži. Než som vôbec stihol nabrať dostatok znalostí o hre samotnej aby som vedel pripraviť recenziu, medzičasom vyšlo niekoľko opravných balíčkov, avšak hrubá časť technických problémov, ktoré BB3 sužujú aj naďalej, pretrváva.
Menu Blood Bowl 3 je rozdelené do dvoch zásadných modusov. Na jednej strane máme online režim a na tej druhej čisto offline časť - oba tieto modusy medzi sebou nezdieľajú žiadny progres a v momente, kedy vás prestane baviť hrať proti, nie zrovna oslnivej umelej inteligencii, začnete pochopiteľne túžiť po súbojoch s ostatnými nadšencami z celého sveta. A tu nastáva prvý zásadný problém. Spomínané štúdio Cyanide, z nejakého interného dôvodu, potrebuje vytvorenie špeciálneho účtu pre vás, ako hráča, ktorý využíva serveri tretích strán. Ja úplne chápem, prečo niekto pri prvom hraní Blood Bowl 3 začne neveriacky krútiť hlavou nad skutočnosťou, že bez vytvorenia onoho príslušného konta, mu nebude umožnené začať online režim. Autori by preto mali do budúcna myslieť na vytvorenie, čo najprístupnejšej schémy, inak si od seba odoženú aj to málo fanúšikov, čo im po tomto ich technickom fiasku (k tomu sa pochopiteľne ešte dostaneme) ostne. Keď už teda začnete slávnostne ťukať indície a vytvárať si onen profil, razom vám pod nohy začnú podať polená plné nečakaných error hlásení - na to aby som sa dostal ku relevantnému zakončeniu registrácie, som potreboval šialených dvanásť pokusov a jeden reštart konzole PlayStation 5.
Nebudem vám klamať, veď prečo by som niečo také robil, ale proces zakladania konta a jeho dohra v podobe nekonečných chýb a jedného zamrznutia, vo mne vyvolával chuť zobrať stovku klinec, vraziť si ho do ucha a poškriabať sa na mozgu. Keď už som teda definitívne vytvoril vstupenku do online sveta tohto krvavého športu, s radosťou som nabehol do multiplayer rozhrania a nestačil som sa čudovať. Druhá facka rovno do tváre! Označiť testovanú hru za preplnenú mikrotransakciami, by bolo nepresné, keďže tu si autori v tomto smere doslova uleteli do iného vesmíru a bez hanbi spoplatnili takmer úplne všetko nad rámec základných predmetov a doplnkov. Dal som si tú námahu, oprášil kalkulačku v telefóne a spočítal, čo by mňa asi stálo poskladanie priemerného tímu s nejakým tým lepším vybavením. Dámy a páni - sto euro by bolo ešte málo! A to by sa jednalo o tím, ktorý by voči iným hráčom nemal nijako zásadné zvýhodnenie, ale skôr by sa pohyboval v priemerných vodách. Poviete si; ale veď nikto mňa nenúti to platiť? Máte samozrejme pravdu, avšak akonáhle si so základným tímom skúsite vyhľadať protivníka, tak vás čaká tuhý boj o každý exp bod, keďže nech už je všetko v tejto športovej/strategickej hre akokoľvek drahé, sú ľudia, čo do toho nasypú tisíc euro len aby vám skomplikovali progres.
Na výber je dvanásť frakcií, ktoré si môžete obliekať do rôznych doplnkov za pomoci internej meny napojenej na reálne peniaze. Toto by samozrejme samo o sebe nebol žiadny problém, ostatne, vizuálne prispôsobenie nedáva v hre nikomu výhodu, avšak srandou je, že to ako tieto doplnky vyzerajú je ďalším problémom. Ide doslova o kozmetické hlúposti aké nemajú hodnotu ani toho jedného centa a v momente, čo by ich vývojári dali do hry zadarmo, aj tak by ste po nich nesiahli. Tu to radšej ukončime, pretože tak ako som sa rozčuľoval počas hrania a testovania Blood Bowl 3, rovnako mi stúpal tlak aj pri písaní daného textu. Poďme preto aspoň na moment k tomu pozitívnejšiemu. Celý koncept taktických možností, kde jednotlivé figúrky disponujú odlišnými schopnosťami, sa opiera o pravidlá predchádzajúcich dvoch hier, čiže v tomto smere tu nie je nič nové. Opäť ale ide o komplexný systém taktických prvkov, pomocou ktorých si viete obrúsiť svoj drive a variabilne ho zlepšovať dopĺňaním kádru. Toto všetko však funguje výhradne len v online svete, keďže bojovať proti hlúposti, ktorú Cyanide honosne nazval umelou inteligenciou, vás prestane baviť už po pár dokončených partiách. Čo na tom, že vizuálna stránka ako aj audio posúva sériu vpred, keď celá tá plejáda bugov to obratom posiela do kanála? Takto sa to jednoducho nerobí a fanúšikovia s niečím takýmto, čo sa sotva dá nazvať polotovarom, nemôžu byť ani trocha za dobre.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Playman
