Videoherná scéna si za dlhú dobu svojej existencie prešla mnohými fázami a z uhrovitého klišé plného predsudkov dnes interaktívnu kultúru vnímane v uveriteľných a reálnych umeleckých kontúrach. Či už sa pozrieme na AAA scénu alebo zavítame do nekonečných hlbín indie studnice nápadov, v oboch týchto vedrách, ako aj niekde medzi nimi, sa skrýva výrazné množstvo originality, aká však nanešťastie nemá vždy šancu vyplávať na povrch. Niekomu stačí na prerazenie jeden status na Twitteri a inému sa nepošťastí ani keď sústavne bombarduje sociálne siete. Tak či onak, aj náš server je tu od toho aby ukazoval prstom na to najoriginálnejšie čo videoherná scéna v súčasnosti ponúka a preto by som vám rád dnes predstavil dielo Moons of Darsalon, od vývojára čo si nechá hovoriť Dr. Kucho.
Príbeh osamoteného vývojára so zaujímavým menom Dr. Kucho, v rámci hernej produkcie, začal v roku 2013 vydaním zaujímavej pocty kultovej sérii Ghosts'n Goblins z éry automatov (toho času išlo o arkádu Ghosts'n Djs), aby následne o sedem rokov neskôr prišiel s pixelart arkádou Pilots of Darsalon, ktorá položila základný kameň pre jeho najväčšie a súčasné dielo Moons of Darsalon - práve poslednej menovanej hre sa teraz budeme stručne venovať. Ešte než však vôbec začnem, asi vám dlhujem jedno vysvetlenie. Špeciálne milovníkom elektronickej House hudby, by meno Dr. Kucho malo niečo hovoriť, keďže tento španiel sa za svoju dlhú kariéru v hudbe dokázal dostať výrazne do povedomia danej scény a to aj mimo vlastnej krajiny a jeho najväčším hitom sa stala skladba Can't Stop Playing z roku 2005, ktorú nahral s Gregorom Saltom. A ako mu to ide vo svete hier? Moons of Darsalon je fakticky ďalšou zásadnou poctou pre mnohé slávnejšie IP z minulosti a ak by som túto zaujímavú 2D plošinovku mal pre vás nejako súhrnne charakterizovať, tak ide o mix diel ako Lemmings, Pikmin či Earthworm Jim. Ak vám dané hry niečo hovoria, práve ste narazili na potencionálny poklad, o to viac, ak máte doma Steam Deck.
Nie snáď, že by Moons of Darsalon nebolo možné spustiť na ničom inom, než na prvom handhelde od Valve, avšak, počas testovania som si voči predmetnej logickej arkáde postavenej na svojskom arte vybudoval oveľa bližší vzťah hlavne počas hrania cez Steam Deck a pekne zakutraný pod perinou v posteli. Sú jednoducho hry, ktorým to v podobných situáciách svedčí viac než iným a novinka od známeho španielskeho hudobníka je toho jasným dôkazom. Planéta Darsalon je plná astronautov, ktorým môžete veliť jednoduchým súhrnným príkazom a nech už takto kontrolujete malý počet z nich alebo obrovské zástupy, počúvajú vás na slovo v rámci pohybu v 2D priestore. Prečo Pikmin? Samotný dobrodruhovia reagujú rôznymi spôsobmi na podnety okolo seba a sú schopný interagovať s počasím, zmenou osvetlenia a samozrejme aj s poškodením. Prečo Lemmings? Ich stádovitý pohyb často pôsobí ako keby mali sotva jednu spoločnú mozgovú bunku a ak na nich nebudete dávať pozor, pokapú skôr než na salaši slanina (haha). Neskutočne mňa počas hrania bavilo čítať tie ich hlášky v podobe textových bublín, keďže si neustále na niečo sťažujú a s ničím nie sú nikdy spokojnou skupinkou.
Skupinka Darsolonov, ako som si ich ja osobne po čase pomenoval, je vo väčšom počte vlastne takou živou hmotou, ktorá okrem toho že je vtipná, tak súčasne slúži ako hybná sila na posúvanie predmetov a riešenie rôznych stredne náročných puzzle. Ovládanie na gamepade mi prišlo oveľa citlivejšie než pomocou myši, každopádne, interakcia je nastavená viac než citlivo a hráč pri zadávaní pokynov a pohybovaní celou masou Darsolonov musí dávať dobrý pozor, aby ich na základe slušne fungujúcej gravitácie a fyziky nepozhadzoval do priepastí. Všetky predmety majú svoju životnosť a koncept ráta aj s častou smrťou vašich zverencov - aj v tomto je Moons of Darsalon silne podobným so slávnou Nintendo sériou Pikmin. Zozačiatku máte k ruke len živú hmotu, ale postupne, ako sa náročnosť prekážok navyšuje, dostanete možnosť využiť lietajúce batohy, lunárne stroje, strelné zbrane a aj reálnych protivníkov. Pointa ostáva nemenná, dostať sa cez prekážky aspoň s časťou skupinky a to aj s kaskádovým nástupom náročnosti. Keď sa do obsahu diela poriadne zahryznete, behom dvoch troch kratších večerov ste na samotnom konci. Budete však mať v sebe akýsi pocit zadosť učinenia, že ste pomohli zástupu nie zrovna inteligentných astronautov, prežiť v nehostinnom prostredí.
Hrať Moons of Darsalon je ako kúpiť si jednosmernú letenku do čias kedy bolo štandardom hrania sa pred blikajúcou CRT obrazovkou. Ide o poctu mnohým legendárnym sériám, ale cez to všetko ju Dr. Kucho neznásilňuje a vnáša do nej svoje vlastné know-how. Máte chuť do niečoho takéhoto investovať dvadsať euro? Ja vám to maximálne odporúčam, zvlášť ak vo videohrách hľadáte originálnu a nie zrovna bežnú produkciu.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Dr. Kucho! Games
