Je tomu len pár mesiacov, čo som v rámci nášho spravodajstva písal novinku o zaujímavej španielskej akčnej RPG Hunt the Night a už vtedy, zatiaľ čo som do textu vsádzal veľavravné skratky ako 16Bit, Castlevania, SNES som tak nejak tušil, že si to nakoniec budem chcieť zahrať. No a z nadpisu aktuálnej recenzie ste asi vydedukovali, že ono chcenie sa premenilo na fakt. Za vývojom predmetnej pixelart značky stojí malé indie štúdio Moonlight Games, ktoré svoju lásku voči ére 16 bit konzol nijako neskrýva, ba naopak, vystavuje ju hrdo na obdiv. Výsledkom je zmes rôznych pocitov, ktoré vo vnútri mojej vlastnej hlavy fungovali ako spúšťače nezabudnuteľných spomienok.

Hnacím motorom tejto pocty retro produkcii čias dávno minulých je pochopiteľne audiovizuálna stránka, každopádne, Hunt The Night nie je len nejakou vykrádačkou vyššie spomínanej série Castlevania, ostatne, kopírovať dokonalosť by bolo už samo o sebe veľkou výzvou, a preto som bol potešený z toho, čo všetko vlastne predmetný projekt zvláda a to na výbornú. Popri už spomínanej pixelart grafike a krásne naladenom soundtracku (miestami to v tomto ohľade skutočne pripomínalo Alucarda v dňoch jeho najväčšej slávy) musím oceniť aj pekne nadimenzované ovládanie a vyšší stupeň náročnosti. Príbeh začína stručným opisom hlavnej hrdinky menom Vesper, ktorá sa snaží zo svojho kraja vyhnať všetku temnotu. Vesper je členka klanu Stalkerov, čo je zase skupinka ochrancov nevinných ľudí pred démonmi. Hlavná pointa je teda jasná; pozabíjať všetko zlé, čo sa okolo vás vynorí a využívať pri tom pestrú formu boja.

Autorom z Moonlight Games musím zatlieskať za cielenú snahu dodať na scénu svojím dielom poriadnu výzvu. Náročnosť Hunt The Night by sa dala spodobniť s posledné roky toľko milovanou produkciou japonského FromSoftu, keďže poraziť aj zdanlivo slabšieho protivníka si od vás vyžaduje maximálne sústredenie - nehovoriac o veľkých a komplikovaných bossoch. Vesper sa našťastie môže oprieť o rôzne formy zbraní pri ktorých pochopiteľne funguje odlišná taktika. Jej spoločným menovateľom je eliminácia už vyššie spomínanej temnoty a démonov. Mimo klasických sečných zbraní sa dostane aj na tie strelné, čím do procesu likvidácie vstúpi aj boj na diaľku. Medzi tie zaujímavejšie prvky interakcie patrí napríklad automatické dobíjanie munície počas plnenia úspešných combo ťahov. Hráč však neustále sleduje ľavý horný roh obrazovky, pretože sa tam nachádza ukazovateľ temnej energie odzrkadľujúcej fyzické možnosti hlavnej hrdinky.

Spomínaný kraj nesie meno Medhram a okrem toho, že ide v drvivej väčšine času o nehostinnú zem plnú tieňov a nutkavých myšlienok, je súčasne aj prešpikovaný hromadou skrytých pokladov. Vďaka týmto cennostiam máte chuť Vesper ťahať všade tam kam vás hranice z hora snímaného 2D sveta pustia a toto bol práve moment, kedy som si pri hraní Hunt The Night neraz spomenul na éru konzole Super Nintendo. Vývojári cielene skryli užitočné zbrane mimo hlavné chodníčky a akonáhle vás ich hra zhltne a nejaká tá smrť vás vôbec nebude odrádzať, budete priam slintať po tom aby ste preskúmali každý jeden centimeter mapy. Aj preto je možné hlavnú dejovú linku ukončiť behom necelých desať hodín, avšak, ak chcete získať všetky zbrane, nabrať dostatok EXP bodov na vylúpanie každého jedného semiačka s tou či onou prednosťou, reálne si k tým desiatim hodinám môžete prihodiť ešte ďalších šesť a to je už spoločne poriadna dávka zábavy, ktorá vás v zmysle peňazí nebude stáť ani dvadsať euro.

Je krásne poznať, keď sa nejaká indie hra nesnaží rýchlo zarobiť len aby jej strojcovia ospravedlnili svoju existenciu a pokračovali v produkcii ďalších polotovarov. Španielom z Moonlight Games musím pripísať kredity za snahu využiť kvalitu vyššie spomínaných predlôh čo najviac a nezabudnúť do toho pridať aj svoje nápady. Toho dôkazom je napríklad protiklad hlavnej hrdinky, akási jej temná sestra, ktorú počas hrania môžete využívať v špecifických situáciách - prevažne v boji s náročnými bossmi. Hunt The Night vie ponúknuť vysoký stupeň zadosťučinenia v momente, kedy sa vám podarí odhaliť slabiny protivníka a využiť ich aj správnym aplikovaním tej či onej schopnosti - toto je vec akú pôvodné 2D Castlevanie síce obsahovali, ale len v okrajovej forme. Hunt The Night ide však ešte ďalej. Nájdete v ňom dostatok postranných misií a loveckých odmien za konkrétnych démonov. Dokážete si zlepšovať jednotlivé zbrane a portály na uzdravovanie. Do cesty vám už po úvodnej misii začnú skákať zaujímavé environmentálne hádanky, ktoré mi neraz nedali spať a chcel som ich čo najskôr vyriešiť. Budete zbierať navonok haraburdie, ktoré má však neraz dôležitú funkciu pri interakcii v priestore. A tak ďalej a tak podobne. Hunt The Night je jednoducho projekt, aký som si zamiloval na prvú dobrú a odporúčam ho aj vám, či už prahnete po návrate do čias 16bit softvéru, alebo máte chuť na niečo čo bežne nehrávate.

Akokoľvek to tak z textu vyššie mohlo na vás zapôsobiť, tak Hunt The Night nie je pre svoju náročnosť ani náhodou dielom pre každého. Zomiera sa v nej ako na bežiacom páse avšak, za každým týmto skonom stojí čiastočné ponaučenie a fakt, že hráč presne vie prečo skonal a môže tak do budúcna prepracovať svoju taktiku. Ak ste považovali tie najnáročnejšie časti série Castlevania za strop, tak Hunt The Night pre vás bude veľkým sústom. Toto všetko môže pre niekoho byť jasným popudom na kúpu, ale rovnako tak aj jasnou stopkou. Do ktorej skupiny sa zaradíte?

Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Moonlight Games