Filozofické pozadie komerčne známych komiksov, kde dobro prakticky vždy prevalcuje to, čo je v daných príbehoch ostentatívne vyobrazené ako zlo, poznáme samozrejme všetci - apropo keď už spomínam komerciu, je to len pár dní, čo som v jenom Londýnskom obchode s komiksami narazil na indie zošit popisujúci sexuálny vzťah medzi Super Mariom a jeho úhlavným nepriateľom Bowserom, čo vo mne vyvolalo viac otázok než španielsky manuál od videa. Bohatosť komiksových svetov však nemalou mierou bujnie aj v prostredí interaktívnej zábavy a nech už je reč o licencii DC alebo Marvel, na trhu si hráči a súčasne milovníci bublín s textami dnes môžu nájsť pre seba to pravé komiksové. Ak by ste po mne chceli nejaký môj osobný preferenčný zoznam najlepších videohier vytvorených podľa akejkoľvek komiksovej licencie, práve Marvel by sa potácal na jeho chvoste. Cez to všetko som sa rozhodol, že sa pustím do testovania druhej časti série Marvel's Spider-Man od Insomniac Games, ktorá vám, milovníkom dnes už päť rokov starej jednotky, zaklope na peňaženky už za pár dní.
Ako určite viete, tak prvý diel vydaný ešte na PlayStation 4 bol neskôr doplnený o príbeh Milesa Moralesa a bez tejto symbiózy nesúcej súčasne odkaz nástupu novej generácie PlayStation konzol, by dnes nemohla vzniknúť ani regulárna dvojka. Jej príbeh sa začína presne deväť mesiacov po udalostiach známych z animovaného filmu Miles Morales, kde Peter Parker naďalej smúti za stratou svojej milovanej tety May a jeho najbližšou spriaznenou dušou je pochopiteľne pôvabná Mary Jane. Veľký návrat, predovšetkým voči prvému dielu kde bol prítomný len prostredníctvom zvukových nahrávok, zažíva reálne Harry Osborn. Ten, okrem toho, že pozná skutočnú identitu Spider-Mana, tak súčasne musí bojovať so zákernou a údajne nevyliečiteľnou chorobou. Priateľstvo osvieteného multimilionára a skutočného superhrdinu, ktoré nie je nijako limitované zásadnými tajomstvami, umožnilo vývojárom pomerne pekne využiť všetky tie technické hračičky nesúce logo Oscorpu. Zatiaľ čo Peter teda chodí ruka v ruke s Harrym a dáva pozor na jeho krehké zdravie, na druhej strane New Yorku operuje druhý Spider-Man, už spomínaný Miles Morales. Miles má tesne pred maturitou a tak sú jeho problémy zdanlivo banálnejšie než tie, aké zažíva jeho pavúčí kolega, každopádne, nemôžem mu uprieť kredit za neutíchajúcu snahu ochraňovať svoju milovanú mamu a komunitu ako takú. Nebol by to však hrdina z dielne Marvelu, ak by v sebe predsa len nenosil nejakú tú výraznejšiu traumu a tá spočíva v snahe Milesa nájsť vraha svojho otca.
Teraz, keď už máte akú takú predstavu o ukotvení prvej časti príbehu hry Marvel's Spider-Man 2, prejdem pozvoľna k úvodnému dejovému zvratu. Do New Yorku vtrhne Kraven alias Turok z Wishu aj so svojou kohortou aby stiahol z kože Lizarda, niekdajšieho kamaráta Petera a teda aj samotného Spider-Mana. Kulisou im je obrovské mesto plné nevinných civilistov, ktorých hrdinovia so symbolom pavúka na dresoch musia pochopiteľne ochrániť. Autorom sa naskytla možnosť ponúknuť prepínanie medzi dvoma hlavnými postavami v reálnom čase, čo je vôbec prvou zásadnou novinkou tejto série, ktorá vo mne vyvolala spomienky na piate GTA. Tak či onak, prepínať medzi Peterom a Milesom môžete len mimo hlavných príbehových misií. Oceňujem však, že sa Insomniac pohral s plynulosťou danej novinky a vytvoril niekoľko sprievodných animácií a situácií, ktoré samotné skoky hore dole po mape slušne dopĺňajú - po čase sa to však samozrejme začne opakovať. V hrách v rámci sandbox konceptu je nesmierne dôležité aby atraktivita interakcie nepoľavila ani v prípade, že sa hráčom nechce okamžite prebehnúť hlavnou dejovou linkou. Pre Spider-Mana, mimo chytania zločincov a nápravy dopadov prírodných katastrof, znamenajú obrovské plus možnosti fotografovania rôznych budov, pamiatok alebo konkrétnych situácií. Sám som sa nikdy nepovažoval za nejakého znalca celej tejto IP, avšak, ale aj ja som počas tých viac než dvadsiatich hodín hrania dokázal nájsť hromadu odkazov na komiksovú kultúru ako takú a neraz som sa pristihol pri tom, že sa vlastne teším čo nájdem nabudúce.
Marvel's Spider-Man 2 je akčnou adventúrou, v ktorej sa však viac uprednostňuje akcia než čokoľvek iné. Bojovanie je samozrejme opäť postavené na striedaní útokov a obrany, kde sa jedným okom snažíte sledovať okolie a interagovať s ním s cieľom odstaviť silnejších súperov a druhým dávate pozor, aby vás niekto neprekvapil zo zálohy. Tlieskam vývojárom za nárast nových možností boja a vôbec najviac potlesku si zaslúžia za skutočný parry systém. Vďaka tomu už pri hromadných bitkách nie je nutné dookola uskakovať a skúšať tak pre seba získať aspoň trocha času, keďže efektnejšie je najprv si počkať na útok súpera a až pomocou jeho zablokovania následne odštartovať oveľa ničivejšiu vlnu akcie. Ak mi na predchádzajúcej časti niečo vyložene vadilo, tak to bol práve ten chaos v boji a prehnaný tlak na čo najrýchlejšie zakončenia 1 vs 1, čo sa po novom podarilo eliminovať. Obaja hrdinovia navyše v boji môžu využívať svoje špeciálne prednosti, kde Peter dokáže aktivovať nie len svoj železný skelet, ale aj výhody symbionta - na stupnici jedna až desať, je práve symbiont tým najlepším, čo nový Spider-Man dokáže v rámci akcie ponúknuť. Samotné spúšťanie sa po pavučine medzi mrakodrapmi je síce efektné a ak sa vyžívate vo vytváraní akrobatických zostáv, určite si pohyb po meste budete užívať tak ako nikdy, avšak mne práve tento aspekt pohybu v hrách o Spider-Manovi neprišiel nikdy extra atraktívny. Áno, je to z mojej strany trocha nefér, avšak celý ten koncept neviditeľného lana ukotveného vo vesmíre, pomocou ktorého sa viete dostať takmer kamkoľvek, mi jednoducho nikdy nevoňal. O to viac som rád, že obaja ústredný hrdinovia môžu využívať aj ďalšie formy zrýchleného presunu, kam spadá napríklad plachtenie.
Spomínam si ešte dnes na prvé videoherné pokusy o 3D spracovanie pavúčieho muža a musím sa smiať nad tým priepastným rozdielom medzi minulosťou a súčasnosťou. Cez to všetko mám stále problém uveriť všetkým náhodným NPC postavám potulujúcim sa po meste v Marvel's Spider-Man 2, že sú skutočne tam - ako keby ste strčili baterky do bábik z plastelíny, ktorých šablónovitá bielosť zubov by vypálila očnú sietnicu aj Supermanovi. Čo sa však týka zvyšku, tak testovaná hra vykazuje jasné črty plnohodnotnej AAA exkluzivity vytvorenej pre výkonnú mašinu a kto si potrpí na detailnú grafiku s minimom technických zakopnutí (nie, že by som zopár neobjavil, ale tie budú, ak už sa nestalo, skôr či neskôr odstránené) a intuitívnou ovládacou schémou, dostane presne to, začo si zaplatí. Marvel's Spider-Man 2 má perfektne zvládnutú audiovizuálnu stránku kde ani v rámci nastavenia vyššieho rozlíšenia nedochádza k trhaniu obrazu alebo iným nechceným technickým prešľapom. Osobne som si obľúbil práve 4K s nižším stupňom snímkovania, ktoré v rámci OLED panelu vyniklo zo všetkého najviac.
Ďalší Spider-Man od Insomniacu nijako nestráca na atraktivite, ba si dovolím tvrdiť, že vďaka implementácii symbionta a skĺbeniu viacerých hrateľných postáv, je tentokrát dvojka oveľa vyššie než jednotka, či spomínané rozšírenie. Cez to všetko sa tu nájde pár nudných pasáží pojednávajúcich predovšetkým o hrateľnosťou nezáživných výjavoch z minulosti, čo by ale skalných fanúšikov rozhodne nemalo odrádzať.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Sony Czech.
