Ja sám už vlastne ani neviem, aj z dôvodu svojho pokročilého veku, úplne zadefinovať pojem retro v súvislosti s videohernou históriou. Dnes už totižto do retro škatule môžete pokojne strčiť aj prvý Xbox a nikto vás za to nebude môcť haniť. No v prípade, že éterom zaznie značka Atari, asi sa nenájde nikto z tých, čo by ju v momente chceli spodobniť s moderným ponímaním interaktívnej zábavy. Je iste pravdou, že Atari ako také stále na scéne figuruje, avšak ich portfólio sa sústredí v drvivej väčšine prípadov na recyklovanie trezorových a čisto starších arkád a ich prenášanie napríklad do mobilného prostredia. Akokoľvek sa z historického pohľadu Atari dá v zmysle produkcie hardvéru označiť za akéhosi padlého hegemóna, aj v roku 2024 si od nich viete kúpiť nejakú tú vynovenú retro mašinku. Mne sa v tejto súvislosti dostalo do redakcie nedávno reinkarnované Atari 2600, ktoré si s prívlastkom Plus skúša nájsť cestu do srdiečka rýdzich pamätníkov. Poďme si o tejto zmenšenej ikone povedať teraz pár slovíčok.
Atari jednoducho zobralo koncept systému 2600, ktorý v roku 1982 doslova dominoval na západnom trhu, kde sa predbiehal s už dnes rovnako zabudnutou konkurenciou ako Intellivision, a prerobilo ho do o niečo kompaktnejšej, so zachovaním detailov stále vernej podoby. Asi je vám aj bez môjho usmerňovania jasné, že sa tu cieli čisto na už vyššie spomínaných pamätníkov. To je jednoducho fakt. Treba však dodať, že ak sa staviate do pozície nadšenca pre videohernú kultúru a éra Atari vám z nejakého dôvodu unikla (nemusí tam nutne spadať vek), Atari vám dnes aj takto koncipovaným hardvérom umožňuje nasať atmosféru začiatkov formovania domácich herných zariadení, s nesmiernou pridanou hodnotnou. Verzia Plus, rovnako ako predloha, je totižto vybavená dobovým vstupom pre klasické ROM kazety, ktorý podporuje pôvodné médiá z Atari 2600 alebo 7800. Treba však dodať, že nejde tak úplne o stopercentnú podporu a z toho obrovského množstva starých retro titulov sa istú časť softvéru nepodarilo na najnovšej verzii Atari 2600 spustiť.
Nová 2600+ sa na našom trhu predáva za necelých 120 eur a v balení vám, okrem na detaily vernej mašinky a jedného klasického pákového gamepadu, pristane aj kazeta obsahujúca desať titulov. Ide o arkády ako Adventure, Combat, Dodge 'Em, Haunted House, Maze Craze, Missile Command, Realsports Volleyball, Video Pinball a Yars' Revenge. Komu by tento lakmusový papierik na vlastnú chuť hrať ešte dnes vyložene staré automatové hry nestačil, môže si priplatiť za zopár ďalších kaziet a dokonca zakúpiť aj balíček s duom paddle ovládačov. Práve paddle gamepad sa počas recenzovania Atari 2600+ stal v mojich očiach tou vôbec najlepšou voľbou, špeciálne na určitý druh arkád, keďže strojcovia dobre nastavili odpor rotujúcich koliesok. Aj deti v mojom okolí okamžite našli zaľúbenie v tej jednoduchosti pohybu, ktorú paddle ovládač ponúka. A ako je na tom samotná konzola? Jej proporcie sa zmenšili, celková váha oproti starej verzii rovnako klesla, avšak ja, ako pamätník, som sa pri dotyku tej štvorice autentických hliníkových páčok na prednom výklopnom paneli dokázal lusknutím prsta vrátiť do detstva a spomínať so slzou na krajíčku.
Akokoľvek sa tu rozprávame o retro systéme, Atari pochopiteľne muselo zapracovať na jednoduchom prepojení s modernou zobrazovacou technikou. Výsledkom toho je USB-C vstup určený na zapojenie do elektrickej siete a HDMI na spárovanie s monitorom alebo veľkým televízorom. A tu mám jeden dosť zásadný problém, ktorým je nedostatočná dĺžka pribalenej kabeláže. Ide o extrémne krátke káble, s ktorými sa sotva dokážete vzdialiť od veľkých uhlopriečok, napriek tomu, že káble od ovládačov sú vlastne dlhé až až. Preto konzument, snažiaci sa Atari 2600+ pripojiť na veľkú TV a hrať z väčšej vzdialenosti, bude musieť siahnuť po vlastných kábloch. Čo je naopak plusom? Na zadnej hrane konzoly sú vstupy, do ktorých viete zapojiť okrem nových verzií paddle a pákových gamepadov aj tie pôvodné. Problémom taktiež môže byť, špeciálne pre úplných neznalcov systému Atari 2600, aj absencia akéhokoľvek návodu v balení. Jasné, máte tu štyri páčky, ktoré robia to, čo majú napísané priamo pri sebe, avšak napríklad spustenie hry označené frázou „Game Reset“ vo vás nemusí automaticky vyvolať pocit, že práve touto páčkou sa má hra samotná štartovať.
Spomenutá kolekcia štyroch chirurgicky vybrúsených prepínačov vám okrem možnosti spustenia hier samotných dáva aj funkciu prepnutia z formátu 4:3 do 16:9 (obraz tu je samozrejme čiastočne natiahnutý a nepôsobí vôbec prirodzeným dojmom), ďalej zmeny medzi farbou a čiernobielym obrazom a voľby v rámci herného režimu. Odpor páčok je zhodný s originálom, čiže nádherne tuhý, až máte pocit, že ten mechanizmus nebol na akýkoľvek pohyb vôbec pripravený. Ovládanie klasickou pákou počas testu nevykazovalo žiadnu formu oneskorenia a rovnako tak dobre sa mi jednotlivé hry ovládali cez ikonické paddle gamepady. Všetko v rámci interakcie vlastne bežalo bez akýchkoľvek problémov, čo vám možno vo svetle faktu, že sa na tom celom hrajú projekty z éry klasických automatov, môže znieť trochu bizarne, no má to svoje opodstatnenie. Spoločnosti Atari totižto nemá dnes vôbec dobré renomé v rámci produkcie hardvéru a ich predchádzajúce pokusy, ako napríklad konzola Atari VCS, dopadli vo všetkých smeroch katastrofálne. Z tohto dôvodu som preto rád, že pri výrobe novej verzie svojej legendy 2600 nenechali nič na náhodu a priniesli solídnu repliku hodnú pozornosti.
V závere sa už asi budem len opakovať. Každopádne, Atari produkciou vynovenej konzole 2600+ cieli primárne na terč plný nostalgie. Za predpokladu, že ste zažili predmetnú éru a vždy ste túžili si ju sem tam pripomenúť aj fyzickým vlastníctvom nejakej retro mašinky z danej doby, kúpou tejto konkrétnej urobíte správny krok. Rovnako tak dobrý krok to bude v momente, ak už napríklad doma máte hromadu kaziet určených pre Atari 2600 alebo 7800, pretože razom si ich viete preniesť na moderné televízory alebo monitory a ešte k tomu dokážete zapriahnuť aj pôvodné ovládače. Tretím, ale už menej pádnym argumentom, môže byť tá mnou už v úvode spomínaná snaha o edukáciu a pochopenie čara, aké hráči prežívali začiatkom osemdesiatych rokov, kedy sa interaktívna zábava plazila po zemi a ťahala za sebou plienku plnú vlastných problémov.
Za poskytnutí produktu na recenzi děkujeme společnosti Atari
