Fenomén zmenšovania objektov a ľudí je v zmysle vizuálnej tvorby pomerne známy, ostatne sám Luc Besson so svojou predlohou Artur a Minimojovia, dokázal svojho času osloviť početné detské publikum. Tak ako podobná absurdnosť v rámci sci-fi a fantasy funguje pri filmovej a seriálovej tvorbe, rovnakou mierou tomu je aj pri interaktívnych dielach. Ak by sme to brali z nejakého filozofického pohľadu, tak bez nápadov použitých vo videohrách by nemalá časť dnešných producentov vo "VOD" nemala čo žrať. Ja vám pochopiteľne teraz nebudem vymenovávať všetky hry, kde sa cielené zmenšovanie čohokoľvek objavilo čoby nosná téma a spomeniem asi dobre známy a v nedávnej dobe vydaný survival projekt Grounded od Obsidianu. Deti zmenšené na veľkosť hmyzu v ňom objavujú strasti a slasti zadného dvora typického amerického domčeku. Zhodou okolností, v čase zrodenia Grounded sa súčasne na scéne objavila aj predbežná verzia akéhosi jeho indie klonu a to hra Smalland: Survival the Wilds. Práve o nej vám dnes poviem viac.
Akokoľvek teraz nechcem zhadzovať kvalitu spomínanej hry od Obsidianu, zoči voči Smallandu je Grounded skôr chudobným príbuzným. Nemám teraz na mysli audiovizuálnu prezentáciu, predsa len obe hry v tomto smere ponúkajú odlišný art a rovnako tak operujú s iným rozpočtom, avšak narážam na obsahovú stránku a možnosti ako také. Hrateľnosť Smalland: Survival the Wilds sa nesústredí len na pár základných survival skratiek, ale ide do väčšej hĺbky a ruka v ruke s obrovskou mapou, vsádza na skúmanie s tajomným presahom - nie je to len o záhrade za domom, ak to tak môžem povedať. Základom je široká škála nastavení, ktorá mení prístup samotných prežívajúcich. Môžete sa vybrať cestou nulovej podpory alebo si nechať čiastkovo pomáhať. Nechcete aby na vás okolitá fauna a flóra reagovala prehnane agresívne? Nie je problém. Nechcete stratiť nahromadené predmety po každom svojom skone? Nie je problém. Takýchto barličiek je možné využívať viacero a ušiť si tak pre vás ten ideálny gameplay bez otravných momentov, ktorý však v istom ohľade stále neprestáva byť výzvou.
Mapa obsahujúca rôzne zákutia reálií skutočného sveta vám vždy jasne naznačí, kde sa skrývajú potencionálne zaujímavé predmety a je na vás, kedy a ako sa k nim vyberiete. Skúmanie a pozvoľné preliezanie fauny a flóry je v prípade tejto hry jedinečným zážitkom a aj keď viete, že by ste sa nemali nechať zožrať, tak nejako celý ten proces podvedome vyhľadávate. Stretnutím obrovskej lienky sa síce riziku nevystavíte, ale akonáhle sa vám do cesty postaví napríklad taký typicky agresívny sršeň, môže to pre vás znamenať konečnú (stačí pár inkasovaných úderov a je po vás). Informácie hráč získava rozhovormi s inými zmenšeninami, alebo v rámci špeciálnych sôch. Veľkou výhodou je priestorovo a váhou neobmedzená veľkosť inventáru, čo znamená, že môžete doslova zbierať všetko čo sa vám pripletie pod tie vaše malé nohy. Prečo by ste to robili? Každá jedna haraburda je totižto materiál, ktorý sa v rámci kreatívnej časti režimu môže stať pevnou súčasťou vašich prístreškov, oblekov, zbraní a podobne. Nič však nemáte hneď a zadarmo. Autorom sa podarilo dodržať tak trocha potrebnú a pozvoľnú postupnosť, čo je ale u survival konceptu jasnou nutnosťou.
S rastom vašej úrovne a budovaním vlastného impéria automaticky príde aj nárast nebezpečenstva - súperi budú ostrejší a dokonca sa z času na čas objaví aj nejaký ten boss. Alfou a omegou je nepodceňovať vývoj zbraní a brnení, čo nás tak trocha razom dostáva do odbočky smerom ku žánru fantasy RPG. Na Smalland: Survival the Wilds som však osobne najviac miloval tú slobodu, síce krehkú a v istom ohľade seba deštruktívnu, ale stále slobodu. Hráč sa totižto môže dostať na akýkoľvek veľký strom na mape a uzurpovať si ho za svoj vlastný - stačí si tam postaviť menšiu pevnosť, s pompou vztýčiť vlajku a je vybavené. Akonáhle sa vám podarí si v tomto smere vybudovať doslova obrovské dediny, stačí sa pár kliknutím preniesť na server iného hráča a tam si spoločne vychutnávať strasti a slasti tohto survival dobrodružstva. Neviem ako sa to autorom podarilo, ale v ich hre som prvý pocit nejakej istoty nabral až po desiatkach hodín strávených poctivým vývojom a dovtedy som sa neustále strachoval, že mňa rozdrví podrážka nejakého mexického záhradníka. Atmosféra spojená s RPG možnosťami je jasným kľúčom k tomu, ako sa do Smallandu poriadne zamilovať.
Tak ako to býva aj v reálnom svete, v noci na vás v lesoch môže číhať úplne iná sorta predátorov a preto je dôležité si, špeciálne pri dlhom pochode terénom a s nemožnosťou sa vrátiť do bezpečia, rozložiť stan a prečkať radšej pri ohníku. Všetko sa trocha zlepší akonáhle si osedláte pomocníka na prepravu, či už lienku, lúčneho koníka alebo škorpióna. Apropo, keďže sa tu operuje s toľko opakovaným pojmom "survival" je nutné si opakovane zháňať potravu a vodu. Mimo tmy vás navyše môže prekvapiť aj extrémne nepríjemné počasie. Smalland: Survival the Wilds po vizuálnej stránke samozrejme nespadá do top kategórie a v mnohom pripomína skôr stále nedokončené dielo, ale na rozdiel od v úvode spomínanej konkurencie, ak to tak môžem nazvať, dokáže ponúknuť skutočne komplexnú zábavu aj s patričným efektom návyku. Každému z vás, čo milujete podobne koncipované survival videohry, môžem nenápadnú indie značku Smalland len a len odporúčať. Odpustíte jej časom, mimo chabého vizuálu, aj stereotypné súboje, absenciu rýchleho cestovania a nie zrovna očarujúce audio na pozadí.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Merge Games
