Dnes sa pri názvoch ako Resident Evil či Silent Hill dookola opakujú frázy o akýchsi "otcoch zakladateľoch žánru survival hororu", avšak opakovane sa zabúda na jeden dôležitý dielik tohto oveľa hrubšieho stavebného kameňa. V roku 1992 totižto svetlo sveta uzrela jedna z mála podarených herných inšpirácií spisovateľom menom H.P. Lovecraft, projekt Alone in the Dark. Temný príbeh prepojený s osudom dvojice plne hrateľných postáv vás toho času zatiahol do vily v americkom štáte Louisiana, aby preveril vaše schopnosti logického uvažovania a súčasne odolnosť voči monštrám, umne skrytým v slepých uhloch statickej kamery. Dnes, viac než tri dekády od vydania originálu, prichádza na scénu remake z dielne THQ Nordic, o ktorom vám konečne môžem povedať viac.

O vývoj sa postarala spoločnosť Pieces Interactive (Magicka 2), ktorá dostala jasne zadanú úlohu; nezísť z cesty kvalít predlohy a skúsiť sa technickým spracovaním priblížiť v posledných rokoch populárnym remakom hier ako Resident Evil 2 a Resident Evil 3. Keďže im však finančne nepodkuroval Capcom, už teraz vás uvedeným prímerom nechcem navnadiť na niečo, čo vo finále nedostanete. Grafická stránka projektu Alone in the Dark je totižto ďaleko za spomenutými návratmi v rámci sveta Resident Evil, ale cez to všetko si myslím, že tá neopísateľná strohosť a v istom ohľade lacná patina, hre vlastne svedčí. Poďme však na vec pekne metodicky a začnime už naznačeným príbehom. Močiari v Louisiane z roku 1992 zapáchajú rovnako tak aj v súčasnom kalendárnom roku. Ústrednou dvojicou je tak isto šarmantná Emily Hartwood (tvár a hlas jej prepožičala herečka Jodie Comer) a tiež súkromný vyšetrovateľ Edward Carnby (jeho si do parády naopak vzal hviezdny David Harbour). Zmena voči originálu spočíva v ich spoločnom príchode do vily Dercento, ktorá je (a to je novinka) tentokrát ústavom pre mentálne nevyrovnaných pacientov. Emily si najíma Edwarda, aby jej pomohol prešetriť záhadné zmiznutie jej strýka Jeremyho, ktorý v pôvodnej hre naopak už v úvode zomiera.

Zmena statickej kamery na TPS kontúry vývojárom automaticky hodila pod nohy niekoľko komplikácií. Razom potrebovali obrátiť pointu v rámci akcie, kde už nebolo možné rátať s prekvapeniami v podobe príšer skrývajúcich sa v slepom uhle miestností vily a súčasne im otvorila prázdnu vilu plnú hluchých miest. Musím povedať, že chlapci a dievčatá v Pieces Interactive sa s touto úlohou vysporiadali statočne a dom, spoločne aj s jeho záhradou a pivnicou, zasypali rôznymi novými postavami a hádankami - rôzne osudy postáv však nepôsobia ako päsť na oko a krásne prepájajú atmosféru pôvodnej hry s týmto moderne nemoderným návratom. V istom smere som si pri hraní nového Alone in the Dark zaspomínal na Silent Hill 2 a rôzne osudy zastrčené do knihy plnej niečoho, čo človek považuje za opar nad temnými dušami nás všetkých. Ale to už je zase moje vnímanie atmosféry ako takej. Opäť si hráč už v úvode vyberá za koho chce toto sotva sedem hodinové dobrodružstvo absolvovať a keďže záver v sebe nesie hneď niekoľko otáznikov, akonáhle doznejú titulky, už máte chuť prepnúť z Jodie na Edwarda, alebo naopak. Príbeh bol dozaista silným pilierom mojej motivácie hnať finálne percentá čo najvyššie a ak máte radi istú surovosť žánru survival hororov z deväťdesiatych rokov, scenár v tomto podaní si zamilujete rýchlosťou letiacej guľky.

Originál z roku 1992 sa odohrával výhradne vo vile a jej priľahlom okolí. Remake však naopak, a to pomocou cestovania časovými dimenziami, otvára oveľa širšiu paletu cieľových destinácií. Vývojárov musím zase chváliť, keďže tento aspekt pojali svedomito a medzi miestami až archaické preliezanie starodávneho domu s nekonečným zástupom dverí a miestností, vložili atraktívne spestrenia. Razom sa tak môžete dostať do temných ulíc opusteného mesta, do mokradín blízko naftových polí, jaskýň vybavených okultným nábytkom a tak ďalej a tak podobne. Všetko je to však za odmenu, keďže Alone in the Dark v roku 2024 bude v očiach istej časti hráčskej verejnosti nemoderným dielom plným prehnane náročných hádaniek. Čo je pre niekoho problém je pre iného svätým grálom a ja som si vysoký stupeň náročnosti puzzle v tejto hre jednoducho užíval. Indície skryté v pozbieraných dokumentoch, číselné kódy roztrúsené medzi riadkami slov a mnoho ďalších hádaniek, ktoré rozhodne vyžadujú sa zastaviť a trocha popremýšľať. Už chápem, prečo strojca pôvodnej série, Frédérick Raynal, odobril vydanie tohto návratu, keďže v zmysle atmosféry a spracovania gameplay mechaník ide o cielenú poklonu jeho práci.

Akcia s kamerou cez rameno kde má ťarbavý pohyb postáv simulovať ich zraniteľnosť vo svete nečakane sa vynárajúcich démonov je tu alfou a omegou všetkých adrenalínových situácií. Dvojica ústredných postáv môže využívať sečné zbrane s polčasom rozpadu nastaveným podľa voľby náročnosti alebo siahnuť po strelných zbraniach, kde počet munície podlieha identickej voľbe vás, v tomto ohľade logicky rôznorodých hráčov. Akokoľvek sa mi likvidovanie vizuálne krásne odpudivých démonov páčilo, po pár hodinách sa z toho všetkého stáva skôr nutná rutina plná stereotypných momentiek, ktoré by som osobne počtom pokojne zredukoval na polovicu bez toho, aby to malo nejaký zásadný dopad na inak hutnú atmosféru. Práve chaoticky sa správajúca kamera v stiesnených lokáciách v kombinácii s prehnaným tlakom na počet démonov spôsobila skresanie výšky konečnej známky. Cez to všetko som presvedčený o tom, že prvý remake Alone in the Dark je akousi ratolesťou položenou priamo k nohám nás, milovníkom všetkých tých Residentov, Silentov, Parasitov a neviem čoho ešte. Odporúčam sa do hry ponoriť v nočných hodinách, nebudete to ľutovať.

Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti THQ Nordic