Zámorská spoločnosť Panic vo vás po prečítaní jej názvu asi automaticky nevyvolá žiadne notoricky známe asociácie, napriek tomu, že predmetná firma je na scéne už takmer tri dekády a má na konte zástup celosvetovo úspešných projektov. Ich sláva sa začala budovať ešte koncom deväťdesiatych rokov, kedy predstavili FPT klienta Transmit. Ten sa stal na dlhý čas ich prémiovou softvérovou značkou, ktorú neskôr doplnili prehrávačom médií Audion a nástrojom na vývoj webových aplikácií Coda. Toho času sa Panic o vývoj videohier nezaujímal a sústredil sa výhradne na uvedený segment vyložene užitočných programov. Ako sa však doba turbulentne menila a interaktívna kultúra začala naplno prenikať do biznis plánov aj pôvodne inak zameraných ideí, zo značky Panic sa stal v roku 2016 vydavateľ herného softvéru. Ich prvotinou bol indie hit Firewatch, nasledovaný ďalším fenoménom nezávislej scény, Untitled Goose Game. Dodnes má Panic na svedomí, čoby vydavateľ, existenciu hromady ďalších zaujímavých značiek. Dalo by sa povedať, že práve toto pričuchnutie si k jednoduchým a na vývoj nenáročným arkádam, ktoré sú samozrejme vybavené zábavnou gameplay pointou, vnukol skúsenému vedeniu firmy Panic nápad, vytvoriť unikátny herný handheld, aký sme tu ešte nemali. Panic vypracoval koncepčnú ideu prvého prototypu, následne ju konzultoval so švédskym výrobcom hudobnej elektroniky Teenage Engineering, aby verejnosť v roku 2019 spoločne ovalili niečím, čo navonok vyzeralo skôr ako aprílový žart. Playdate, vrecková herná mašinka s čiernobielym displejom bez podsvietenia, na ktorej bežia jednoduché hry, primárne ovládané malou mechanickou kľukou. Zdá sa vám to ako bizarný nápad? Tento bizarný nápad sa od spustenia predaja v zámorí stal obrovským hitom, napriek tomu, že cenovka atakovala bazárový nákup Nintenda Switch. V momente, kedy výrobca spustil možnosť oficiálneho nákupu danej konzoly aj na území Českej a Slovenskej republiky, bolo jasné, že skôr či neskôr zazvoní kuriér aj pred našou redakciou, aby nám pod dvere zasunul až podozrivo žltý balíček.
Patent na unikátnosť dovedenú do komerčného úspechu má v rámci herných prenosných konzol predovšetkým Nintendo. Ja osobne som mal to šťastie vyrastať po boku ich ikonických handheldov a až na pár bizarných kusov zábavnej elektroniky, ktoré nikdy neopustili hranice Japonska, som ich všetky reálne vlastnil a dlhodobo využíval. Ak by som však dnes mal v tejto súvislosti namieriť ten pomyselný reflektor pozornosti aj na inú firmu než je „Big N“, neváhal by som ani sekundu. Playdate, čoby hardvérová prvotina od Panic, vyzerá ako Game Boy zo seriálu Rick a Morty, ktorý sa zásahom magického lúča pretransformoval z pôvodne obyčajného žltého papierika prilepeného na chladničke a popísaného nákupným zoznamom plného sacharidov. Pri rozmeroch 76 × 74 × 9 mm a váhe 86 g sa rozprávame o malej roztomilej tabuľke čokolády, ktorú si môžete strčiť do akéhokoľvek vrecka a vyraziť na cesty. Hlavnou dominantou industriálne ladeného dizajnu je dozaista monochromatický nepodsvietený LCD displej s rozlíšením 400 x 240, nasledovaný skladacou mechanickou kľukou a kovovými skrutkami v rohoch plastového šasi. Keď sa na Playdate pozeráte spredu, máte pocit, že ide o nejakú retro kalkulačku, ale no napriek tomu v tom vidíte kus hravej moderny, ba si dovolím tvrdiť, že aj kúsok umenia. Okrem kľuky umiestnenej na pravej hrane sa na ovládanie hier používa osemsmerový D-pad a dve akčné tlačidlá. Na spodnej strane je potom umiestnený USB-C vstup pre nabíjanie batérie (výdrž je rámcovaná na osem hodín) a rovnako tak aj audio konektor pre slúchadlá. Povrch do jasnej žltej odetého tela má matnú textúru a naopak tlačidlá sú z hladkého plastu. Samotná páka nie je primárnym spôsobom ako ovládať všetky hry, každopádne, mnohí vývojári ju pri tvorbe svojho softvéru zapájajú výraznejšie do akcie, než ich kolegovia. Tým sa interakcia v prostredí jednoduchých arkád celkovým zážitkom napríklad výrazne odlišuje od hrania na mobilnom telefóne - o hrách samotných však ešte bude reč neskôr.
Podstata úspešného kusu hardvéru, nech už ide o zábavný priemysel, či úžitkovú elektroniku určenú na upratovanie domácnosti, stojí a padá na dostatočnej miere pozitívneho používateľského komfortu. Uvediem exaktný príklad. Môžete mať v rukách akokoľvek výkonný kus prenosného herného PC a púšťať si na ňom Cyberpunk 2077 v plných detailoch, keď radosť z neho vám behom hodinky skazí bolesť rúk zo zle spracovaného dizajnu zariadenia samotného. Playdate v tomto smere trochu naráža na problém súvisiaci s jeho proporciami. Ak ho zoberie do rúk niekto, kto nemá vyložene štandardnú veľkosť dlaní, môžu sa u neho objaviť rôzne nepríjemné fyzické pocity. Aj keď musím jedným dychom dodať, že sa to nedá kategorizovať nejako plošne - časť hier doteraz vytvorených pre tento atypický handheld totižto dokážete ovládať len samotnou pákou a časť z nich zase výlučne bežným spôsobom. Každopádne, stredne veľké až menšie ruky sa rozmerom Playdate prispôsobia oveľa lepšie, než takzvané „lopaty na sneh“. Mechanická páka má skladací mechanizmus a ak ju nepoužívate, dokážete ju jednoducho zasunúť do bočnej strany, čo je rozhodne praktické. Playdate som aktívne testoval viac než mesiac a prešiel na ňom drvivú väčšinu dostupného softvéru (vydavateľ nám poskytol novinársky účet a sprístupnil tak všetky terajšie, ale vlastne aj budúce videohry určené pre svoju žltú mašinku). Za celý ten čas som si, ja osobne, nielen že dokázal zvyknúť na systém interakcie pomocou páky alebo prípadne klasickej schémy, ale navyše som našiel mnoho spôsobov, ako niektoré konkrétne projekty ovládať len pomocou jednej ruky. Aj v tomto smere je Playdate vďaka svojmu dizajnu niečím o kúsok unikátnejším. Zariadenie som nosil v samostatne predávanom puzdre (jeho cena je cca 30 dolárov), ktorého kúpu rozhodne odporúčam, keďže vám primárne chráni obrazovku pred poškriabaním. Bez mučenia však v tejto súvislosti musím priznať, že najzásadnejším problémom v zmysle komfortu je rozhodne absencia akéhokoľvek podsvietenia. Síce bolo pekné zaspomínať na časy prvého Game Boy Advance, kedy bolo úplne bežné žmúriť na obrazovku ako krt, zatiaľ čo ste skúšali poraziť bossa v Castlevania: Aria of Sorrow, ale aby som sa v roku 2024, s handheldom za stovky eur snažil jeho nakláňaním zachytiť aspoň trocha vyhovujúce podmienky, to už je cez hranu aj na mňa.
Playdate je jednoducho vrecková herná mašinka určená do krásneho počasia a akonáhle padne šero, asi je lepšie ju strčiť na nabíjačku a nechať odpočívať. Od prvého vydania, ktoré prebehlo pred dvomi rokmi, sa knižnica dostupných videohier v rámci oficiálneho obchodu nafúkla do obrovitánskych rozmerov. Dôvodom je možnosť vytvárať softvér pre Playdate pomocou otvoreného vývojového nástroja (SDK), ktorý je jednak bez akýchkoľvek poplatkov a dá sa v ňom orientovať aj z pozície laika. Nechcem teraz vyslovene povedať, že aj úplný amatér dokáže cez noc vytvoriť ultimátnu arkádu, na ktorej následne zbohatne, každopádne, mal som možnosť si SDK orientačne prezrieť, preto daný softvér hodnotím ako užívateľsky prívetivý a výrazne motivujúci. Ostatne, pri utváraní idey hardvéru Playdate, išlo jeho autorom doslova o to, aby poskytli svoju platformu pre nezávislých a komerčným trhom opomínaných tvorcov. So zakúpením konzoly si súčasne kupujete štartovný balíček 24 hier vydávaných na týždennej báze (kto nechce čakať, až sa mu zase odomkne nová dvojica, môže si ich pokojne nechať odomknúť všetky súčasne), ktoré v rámci prvej sezóny vytvorili z väčšej časti diskriminovaní kreatívci. Dnes, kedy je popularita Playdate celosvetovo zase o kus väčšia, nájdete v katalógu koncepčne rôznorodé projekty a dokonca aj porty známych arkád z iných platforiem. Cenovky sa pohybujú od jedného dolára vyššie a akonáhle si majiteľ handheldu vytvorí svoj profil, môže jednoduchým spôsobom skúšať demo verzie. Následne, ak mu projekt vyhovuje, zaplatiť plnú sumu. Páčilo sa mi, že správa systému konzoly funguje perfektne priamo cez ňu, ale rovnako tak dobre aj cez webové rozhranie výrobcu. Playdate netreba vnímať ako čistokrvný herný stroj, ale skôr príležitostný doplnok. Beriete si ho na cesty s vidinou, že akonáhle sa začnete niekde nudiť, napríklad na letisku alebo v kaviarni, môžete ho vytiahnuť a na pár desiatok minút sa zabaviť pri tej vašej ideálnej šálke interaktívneho čaju. Ja osobne som si z jeho enormnej ponuky videohier obľúbil desiatky značiek so širokým žánrovým rozptylom. Vizuálne uhrančivé adventúry, komplexné RPG, logické arkády, klasické plošinovky, športové hry, hudobné projekty. Garantujem vám, že budete mať z čoho vyberať.
Interakcia pákou má nesmierne čaro a v mnohých hrách je, ruka v ruke s dobre nastaveným zvukom na pozadí, výrazným akcelerátorom zábavnosti (o audio stránku sa stará mono reproduktor s dostatočnou úrovňou hlasitosti). Z jej opakovaného mechanického pohybu viete aj navonok bežnú minihru premeniť na niečo viac - ja sám som si v hlave počas testovania Playdate vytvoril niekoľko pracovných nápadov, ako by sa páka dala využiť pri hrách, len si tak ešte nájsť čas a priviesť tieto nápady k životu. Musím preto aj touto cestou zatlieskať autorom tej nemalej časti hier, ktoré sa na Playdate objavili a kde som len s úžasom pozoroval, aké neskutočné vizuálne orgie môžu byť vytvorené pre tak výkonnostne chabý stroj (CPU – 168 MHz Cortex M7, 16 MB RAM). Každopádne, akonáhle už nebudete mať chuť hrať sa, stačí systém uviesť do stavu spánku a na displeji sa zobrazí ikona hodín – vybrať sa dá z niekoľkých šablón časového znázornenia a v prípade využívania konzoly vyložene len v stave spánku, vám jej batéria vydrží štrnásť dní v kuse. V zozname hier sa v čase písania tohto textu nachádzalo dokonca už aj niekoľko praktických aplikácií, kam spadajú napríklad kalendáre s možnosťou plánovania - keďže však Playdate nemá dotykovú obrazovku, zadávanie textov na ňom je dosť krkolomné. Rovnako tak, pochopiteľne, existuje aj možnosť neoficiálneho zasahovania do interného softvéru a asi vás neprekvapím informáciou, že na Playdate si dnes, samozrejme po patričnom zásahu, dokážete zahrať ikonickú FPS DOOM - ostatne, interný flash disk má kapacitu 4 GB, čo pri priemernej veľkosti hier rátanej v desiatkach megabitov ponecháva dostatok priestoru pre nákup obrovského množstva zábavy.
Je mi úplne jasné, že obhajovať cenovku Playdate proti výkonnostne násobne silnejším mašinám ako je napríklad Xbox Series S, je misia nemožná - áno, cenovo ide, vrátane doručenia do nášho regiónu, o totožné zariadenia. Avšak každý z vás, komu sa idea a filozofia tohto netradičného vreckového zariadenia zapáčila už na prvé počutie, asi jasne tuší, do čoho tu vráža svoje financie. Playdate treba vnímať ako unikátnu vstupenku medzi kreatívne zmýšľajúcich vývojárov originálneho softvéru, pre ktorých je herný mainstream prehnane byrokratický, či dokonca diskriminujúci. A čo je na tom celom najlepšie, na pozvánke môže byť napísané priamo vaše meno, čoby budúcich potencionálnych autorov jedinečnej videohry, akú svet nevidel. Hry, ktorá dokáže obletieť neustále rastúcu „žltú komunitu“ skôr než zatočíte kľukou.
Za poskytnutie produktu na recenziu ďakujeme spoločnosti Playdate