Nejeden fanúšik nefalšovaného hororu musel vyskočiť od radosti, keď sa medzi nami objavila zmienka o to, že Česi sa vrhli do výroby pokračovania slávnej značky. Po americkom nepodarku mali dať do série svieži vánok a podľa všetkého sa nemalo nič pokaziť. A pokazilo sa.
Už odklady od pôvodného dátumu vydania hry vraveli, že nie je všetko v úplnom kostolnom poriadku. Ani spolupráca medzi Vatra Games a vydavateľstvom Konami nebola na tom najlepšie. Všetko, čo vývojári vymysleli, sa muselo schváliť a s najväčšou pravdepodobnosťou bolo zamietnuté. Lebo sviežich nápadov je v hre asi ako šafranu.
Hlavným neduhom celej hry je jej technické spracovanie. Downpour vyzerá celkom podarene, aj keď ani zďaleka to nie je prenádherná nádhernosť. Kde však zlyháva, je počet fps, čiže počet snímkov za sekundu. Je to jedna z mála hier, ktorá si na PS3 užíva to, že sa ľudovo povedané seká. Boj s nadprirodzenými „bubulákmi“ je neprirodzený, spomalený a tým pádom otravný. Nedeje sa to stále, ale aj občasný zásek dokáže človeka vyviesť z radostného hrania.
Pritom to zo začiatku vôbec na katastrofu nevyzerá. Postupné nabaľovanie atmosféry a hlavne štart vo väzení patrí k úplným vrcholom hry. Pretože, človek očakáva, že sa už niečo stane. Však je to Sillent Hill a nie simulátor väzníc. Ale v skratke sa toho ešte celkom dlho nič nestane a už keď natrafíte na niečo nepríjemné, trvá to buď chvíľku, alebo proste a jednoducho, to s vami nič nespraví. Holt, hra si nedokáže udržať atmosféru, ktorú dokázali hlavne prví tri diely zo série. Druhý a tretí mimochodom tiež nedávno vyšli v HD verzií a nepochybujeme o tom, že je to výhodnejšia a predovšetkým lákavejšia kúpa.
Pritom podľa šablóny Silent Hill je to spravené dobre. Hádanky sú na miestach, kde byť majú, a aj keď už sa nenesú v duchu čím logickejšia náročnejšie tým lepšie, neprekážajú a čo sa nich týka, tak hra si stojí celkom obstojne. Na jednom mieste musíte spojazdniť výťah, na druhom nájsť časť nejakého mechanizmu, či zariadiť aby vodovodné trúbky boli zapojené správne. Nepopierame ale, že hádankám chýba nejaký ten nápad a výnimočnosť.
Chybičkou na kráse je aj bojovanie s nadprirodzenými. Je to nuda. Môžete s radosťou uchopiť do ruky zbraň na blízko, streliť mu do hlavy a podobne, taktiež je dobre si svietiť na cestu, ale nebáli sme sa. Boj trpí rutinou, akú sme už v hrách dlho nevideli. Stále sme dúfali, že sa hra nejakým spôsobom rozbehne, ale práve naopak. Stále ale musíme pripomínať, že podľa akejsi šablóny, ako ma vyzerať Silent Hill, sa Downpour drží dobre. Dokonca by sme toto radi povedali, že je to na lepšej úrovni ako diel predchádzajúci. Ale ten bol tiež poriadne mizerný.
Lokality Silent Hillu, či území navôkol sú spracované taktiež bez väčšej fantázie. V základe však fungujú a dokonca sme sa radi pozerali po krajine a preskúmavali každý kút. Downpour sa dá na tomto mieste, ale aj na inom porovnať s Alanom Wakeom. Tam sem chválili hlavne to prostredie, prekreslenie grafiky a všetko čo s tým súvisí. Tu oproti tomu smutne pozeráme na premárnené šance.
Vedľajšie úlohy v meste menom Tichý Kopec sú tou svetlejšou výnimkou, keďže príbeh ako taký je klišé jedno za druhým. Nevadí vám teda, že sa nevenujete tomu hlavnému, ale riešite logickejšie bežné problémy. Denník, či mapa vám toho povedia relatívne málo, takže v tomto bode musíte trošku zapojiť mozog. Pripomíname trošku. Krok od toho je ten príbeh, ktorý sa začína v spomínanom väzení. Vy v koži väzňa Murphyho Pendletona pri presune z väzenia uniknete vďaka autonehode neďaleko Silent Hillu a už tam sa začnú diať veci pre bežné ľudské oko nevídané. Čo potom ďalej si ľahko domyslíte.
Hlavnou devízou sú rôzne morálne rozhodnutia. Či necháte niekoho nažive, alebo či nie. Niekedy aj keď sa pokúsite niekoho zachrániť, vo výsledku je to žiaľ zbytočné. Každopádne je to jeden z tých svetlejších prvkov celej hry. Medzi pozitíva patrí jednoznačne aj ozvučenie a hudba, ktorá ako jedna z mála rada navodí takú atmosféru, akú má správny horor mať. A vďaka nej aj občas má. Radi to hovoríme a opakujeme, že hudba je jeden zo základov správnej nielen hry. Vyskúšajte si Amnesiu bez reprákov. Strach a hrôza. Týmito vetami sme ale chceli naznačiť jediné. Ak ste nehrali ani jeden diel Silent Hillu, Alana Wakea ste preskočili dvojitým výskokom, Downpour si kľudne vyskúšajte - ak vás však neodradí hrôzostrašné technické spracovanie. My budeme časom na zaprášenú krabičku s názvom hry pozerať už len z diaľky. A to je škoda. Snáď nabudúce využijú budúci autori doplna a Konami pochopí, že keď nechcú svoj zdroj peňazí zabiť, musia zvoliť pozitívnejší prístup.
