Tak som sa vrátil aj ja do roku 1998 a znovu som sa zakúsol do úžasného zážitku akým prvý Half-Life jednoznačne je. Aby neprišlo k mýlke, nehral som úplne pôvodnú verziu, ale čerstvo vyšlú pochúťku priamo z pekárne od fanúšikov. Remake v Source engine sa piekol niekoľko rokov a tí, čo verili, že vôbec niekedy vyjde, sa báli. Však ako dopadol Duke Nukem Forever a tú hru robilo profesionálne štúdio (ehm, ehm...). Už na úvod môžem povedať jednoznačné hurá, jupí! Keby som to nepovedal, tak sa udusím... Hrať Black Mesu je kokteil dobrých spomienok zmiešaný tým najlepším, čo autori mohli ponúknuť. Nejedná sa totiž iba o Half-Life na inom engine.

Jedným dychom musím povedať, že hra vyzerá krásne ako Half-Life 2, čo je tá dobrá správa. Dobrou správou takisto môže byť, že vyzerá vo veľkom množstve ohľadov lepšie ako spomínaný Duke Nukem Forever. Všetky NPCčka vyzerajú tak ako v druhom diele, teda, že majú mimické prejavy, gestikulujú a keď vám niečo rozprávajú, je to dôležité. Avšak, nerozpráva sa v tej hre veľa. To musíte vedieť, lebo kto nehral pôvodný Half-Life, ten akoby nebol. Je zaujímavosťou, že vďaka novému enginu a snahe autorov je v Black Mesa, stále čo objavovať. Hoci aj keby ste hrali pôvodnú hru len nedávno, všimli by ste si, že na mnohých miestach boli pridaný nepriatelia, alebo dokonca logické hádanky. Poväčšine tie, ktoré využívajú fyzický model daného enginu. Takže, nie len grafickou zmenou živý je remake. Tým by sa mali riadiť predovšetkým veľké vydavateľské domy, ktoré v poslednom čase chrlia jeden HD remake za druhým. Pričom treba povedať, že robia nič moc zaujímavú prácu. O ziskoch vydavateľstva samozrejme nevravím, to je iná.

Black Mesa mi do konca trvala prejsť približne desať hodín, čo spôsobilo moje časté zasekávanie sa na hádankách, tiež som už zlenivel pri všetkých tých Call of Duty polo-filmoch. Posledná časť, ako ste sa možno už dočítali, je zatiaľ vynechaná, takže prechádzanie sa po planéte Xen zatiaľ čaká na dorobenie, čo môže nejaký čas trvať. Aj tak som však rád, že titul Black Mesa, aj vďaka službe Steam Greenlight vôbec vyšiel. Zadarmo si tak môžeme zahrať úžasnú hru a v určitom zmysle sa vrátiť v čase a pripomenúť si, že by mohlo takéto čosi vyjsť aj v dnešných dňoch a vôbec nikomu by to nevadilo. Half-life bol revolučný a je revolučný ešte aj dnes. Valve, potlesk mimochodom.

Keď sa mi do rúk dostal mód Black Mesa, uvedomil som si, že je úplne dobré, že vyšiel práve teraz. Druhá epizóda Half-life 2 už prišla poriadnych pár rokov dozadu a aktuálna čakanie na nový diel s Gordonom Freemenom už trvá príliš dlho. Istota, že hra s hlavným hrdinom vyjde tu je. Valve predsa neklame, či áno? Tak či tak, Black Mesa je ukážkou toho, že Half-Life má obrovské meno medzi bežnými ľuďmi. Mód si stiahli ľudia čo bežne počítačové hry už nehrajú, takže nie je tu len prvoplánové tvrdenie, že by si nový titul s takýmto menom zahrali, je tu aj dôkaz. Takže minimálne svetielko zisku pre Valve sa začína poriadne zvýrazňovať, z čoho budeme ťažiť, dúfajme, aj my hráči.

Hranie módu samozrejme prináša aj pár nepríjemností. Napríklad ma štvú dlhé loadingy, ktoré sa samozrejme dajú zniesť, ale aj tak sa objavujú hlavne z úvodu hry príliš často. Takisto potrápi trošku nedoriešené skákanie na krabice. Dokým v pôvodnom Half-Life stačilo stlačiť SPACE, tu musíte spolupracovať aj s CTRL a oproti pôvodnej hre oveľa častejšie. Tým som asi vyčerpal tie hlavné chyby. Tých bolo! Spokojný som bol naopak s nepriateľskými NPC, ktoré nabrali na mozgovej kôre. Veru tak, majú presnejšie reakcie, viac sa skrývajú za prekážky a podobne. Hlášky majú asi rovnaké, pričom najčastejšie budete počuť meno Gordon Freeman z poriadnych "chraplákov". Prestrelky sú o to zábavnejšie, že sa s nimi šetrý, nie sú na každom rohu a keď už sa aj začnú objavovať častejšie, nastane zlom a zase ich je menej, alebo budete na poriadne dlhý čas iba z páčidlom. Tých 14 nábojov do obyčajného Glocku nerátam. Takto to bolo aj pôvodne a ukázalo sa do budúcnosti, bolo to tak správne.

Baví ma totiž v FPS, keď sa zvoľní tempo, je treba porozmýšľať nad nejakou jednoduchšou hádankou, ako sa dostať ďalej. Takisto som nehorázne spokojný, keď sa s rozvahou rozmiestňujú hororové prvky, či pasáže. Čiže sa občas stane, že sa v Half-life (prípadene v Black Mesa) zľaknete. Kombinácia zdravej kombinácie vrámci FPS, teda z Half-life urobilo titul, ktorý si urobil do hernej histórie poriadny ničím nerušený zárez.

Ako hráč, autorom remaku Black Mesa veľmi ďakujem. Stiahnuť si ho môžete tu.