Bolo to už dávno čo som bol obyčajný taxikár čo žil zo dňa na deň. Vozil som ľudí, sem-tam som sa s nimi pozhováral a to bol celý môj nudný pracovný život. Jedného dňa sa to však začalo meniť. To som si tak opretý o auto poťahoval z cigarety a čakal na ďalšiu šichtu, keď v tom som už mal za úlohu od dvoch mafiánov Sama a Paulieho ujsť z miesta činu. To viete že mi ponúkali pre nich pracovať. Odmietol som, to sa rozumie. Avšak o týždeň behom bežného pracovného nasadenia ma prepadli ľudia, ktorým sa nepáčilo, že som predtým pomohol dvom mafiánom. Samozrejme, že to tiež neboli policajti. Nuž, čo som mal robiť, utiekol som do Salieriho baru. A to viete, čo už je za človeka. Odvtedy som bol na dlhú dobu až po osudný deň zapletený do bežných činností jednej z rodín.

V týchto dňoch vychádza konečne druhé pokračovanie Mafie, ktoré vo svete získava väčšinou pozitívne hodnotenia. V našich dojmoch z dema tiež figurovalo predovšetkým nadšenie. Ako je však v porovnaní s novým dielom dnes na tom prvý diel Mafie? Predsa len už to je nejaký ten piatok čo táto hra uzrela svetlo sveta.

Graficky sa v tej dobe hre nedalo nič vytknúť, dokonca keď v roku 2006 vyšiel titul The Godfather, podľa knihy a filmov rovnakého názvu, tak porovnávali grafickú podobu z Mafiou a v mnohých bodoch bola na tom práve Mafia lepšia. Aj v dnešnej dobe musíme pochváliť bez problémový engine, ktorý sa oproti konkurenčnému GTA nesprával ako pytlík plný bugov. Samozrejme, že sa ani tu chybám hra nevyhla. Najväčším plusom aj v dnešnej dobe môže byť celkom dobrý fyzikálny engine. Textúry, mimika tváre a pohyby ľudí sú už na tom o niečo horšie, ale v dôležitých filmových sekvenciách aj zabudnete na starobu hry a budete len hrať a žiť mafiánskym životom. Podľa jedného kamaráta je povinnosťou správneho fanúšika hrať Mafiu každý rok aspoň raz. Spravidla na Vianoce.

To čo je už ale väčším problémom kde vidíte aká je hra stará nekvalitná minimapa a interaktivita s prostredím. Takisto je hra aj náročnejšia ako moderné hry, ale to je myslím, že aj výhoda a pre hru plus. Najviac sa mi páči potrebné dodržiavanie predpisov, pokutovanie aj za prejdenie na červenú (teda nielen za prejdenie človeka ako v prípade GTA). Avšak toto platí pre skúsených hráčov len zozačiatku, neskôr už sa dá policajtom bez problémov utekať a to viete, že už vtedy nikto nebude dodržiavať predpisy.

Čo bolo v tej dobe, ale ešte aj dnešnej poriadny unikát je profesionálny český dabing, kde sa ukázali najme Petr Rýchly a Marek Vašut. Dabing sa síce v základe nevyrovná originálnym a profesionálnym veľkých zahraničných firiem, ale aj tak si Mafiu neviem predstaviť bez českého dabingu, s ktorého sršala ak vážnosť, tak humor a nemal som pri tom pocit, akoby dabéri vraveli do steny. Tak to bolo v prípade Zaklínača, ktorý som tiež síce mal s českým dabingom, ale nebolo to nič extra.

Keď so to spočítame a zarátame kvalitné zvuky a hudbu, ktorá mi vŕta v hlave a nie a nie sa jej zbaviť, tak nám vyjde, že nespraví chybu ten kto Mafiu nikdy nehral a zahrá si ju teraz. Náročnosť hry a jazdný model áut na ktorý si musíte chvíľu zvykať síce spôsoby pár vrások na čele, ale aspoň budete mať pocit, že ste prešli hru vlastnými silami. Myslím si, že tento pocit už sme v AAA hrách už dlho nemali. Alebo hej?

Komu vadila prílišná linearita príbehu v hlavnej kampani sa mohol vyblázniť v Jízde a v extrémnej Jízde. Ale to už máte ako iste prejdené tiež skrz naskrz. Je jasné, že najväčším ťahákom je práve kampaň a výborný príbeh, ktorý už v úvode načrtol sám hlavný hrdina Tommy Angelo. Kto vie ako skončil? Napoviem: „Pozdravuje Vás Don Salieri.“

Takže ak nechcete dopadnúť ako hlavný hrdina, tak nebuďte ako Tommy a pekne si prejdite pred hraním pokračovania aj prvú hru, aj keď ste ju pri dlhoročnom čakaní na dvojku určite hrali namiesto nových hier, ktoré asi tiež boli dobré ( The Saboteur, GTA 4, Just Cause 2 a iné). A aby som nezabudol dvojku si tiež zahrajte. Napríklad ja som už hral demo šesť krát a už moja peňaženka čaká na kúpu pokračovania. Ehm. počkajte si aj na prvé české recenzie. Iste vás dostanú do kolien.