Akčné RPG takéhoto rázu sme tu už dlhšie nemali. Ak nerátame podradné kúsky, ktoré recenzenti obchádzali z diaľky. OK, Dark Souls 2 sa tu tiež zjavilo nedávno a dokonca bolo tak ako kritikmi, tak aj hráčmi veľmi dobre prijaté, ale to je svetlá výnimka a navyše náročná. Pre tých lenivejších je tu Bound by Flame a dokonca s krajšou grafickou stránkou a výnimočnými atribútmi.

Už podľa videí pred vydaním hry som tušil, že príbeh bude len obyčajná omáčka, ktorá tam musí z nejakého dôvodu byť. Hrdina do ktorého vstúpil náhodou démon sa musí rozhodovať nad pár činmi, zachrániť svet pred zlým mrazivým lordom a armádou nemŕtvych. V knižnej podobe by sa autor musel veľmi snažiť aby zaujal. Takto je to céčkový príbeh s pár dobre napísanými dialógmi a dvomi rozdielnymi koncami, ku ktorým prídete podľa toho ako sa rozhodujete počas hry. Tých volieb rozhodnutí je síce len pár, ale aj tak to otvára možnosť znovu hrania. Navyše hru dohráte za viac než dvadsať hodín, čo tiež poteší. Ak zoberieme fakt, že sa hra až na jednu kapitolu nestáva stereotypnou a stále ponúka niečo nové.

Kašľať na príbeh, keď čas strávite so zaujímavými spoločníkmi. Niektorí síce sú zaujímavý, ako napríklad prastarý živý kostlivec, ktorý ma aj zaujímavé hlášky. Ale príde mi to, že nevedia vymyslieť zaujímaavého normálneho človeka a tak sem šupnú absurdnú postavu. Ktorá síce hlavu hráča osvieži, ale nič viac. Ostatné NPC už také zaujímavé neboli a určite žiaden vzťah si s nimi nevybudujete. Dragon Age bol v tomto úžasný, ale tu to žiaľ nevyšlo. Parťáci sú tu navyše nie moc funkčný. Neovládate ich, len im môžete povedať akým štýlom majú bojovať. Väčšinou fungujú ako lapači nepriateľov. Čiže ak je na scéne veľa nepriateľov, tak slúžia dobre, ale všetko je na vás. Vy uberáte životnú čiaru protivníkovi, oni iba primálo.

Veľa nepriateľov na scéne znamená náročnosť a nutnosť sa učiť bojovať. V tomto momente sa s rutinnej hry stáva výnimka a tak povediac svetlo v tme. Musíte kombinovať tri rôzne herné štýly a používať lektvary na manu a liečenie. Pred súbojom je dobré sa pripraviť, čiže vyrobiť si lektvary, nakúpiť si ich. To sa týka aj šípov do kuše, ktorá je vašou terciálnou zbraňou, ktorá tiež veľmi účinna nie je. Najúčinejšia je pochopiteľne veľká zbraň, ktoru sa stáva obrovitánska sekera, prípadne veľký meč, podľa chuti. Na niektorých štváčov lepšie funguje dvojica dýk a vaša schopnosť sa rýchlo a takticky uhýbať. Keď je veľmi zle, na hernú plochu nastupuju démonické schopnosti vášho alter ega Vulcana.

Toho si inak môžete pomenovať pokojne Jožko Mrkva, ja som ho nazval mojim dlhoročným Aksa-Guam RPG menom. Medzi démonické schopnosti patrí ohnivý meč, ohnivá guľa, ohnivá vlna, alebo magická ochrana. Sám som používal dvojicu prvých dvoch schopností. Hrdinovi sa síce v očiach časom zjavila zmena a tak ma v závere hry čakalo nemilé prekvapenie. Všetkého moc škodí. Takže, síce je dobré používať schopnosti vášho zla vo vnútri, ale s rozvahou.

Predovšetkým je potreba s rozvahou bojovať a nevrhnúť sa len tak do nejakého súboja, lebo v najväčšej pravdepodobnosti to budete opakovať. Ani Bound and Flame, nie je hrou pre casual hráčov. Aj keď máte vylepšenú postavu, aj keď máte super zbrane, váš protivník je na tom podobne, alebo je ich viac. Dobré je, že protivníka sa naučíte poznávať a už budete vedieť, čo na ktorého platí.

Najväčším potešením sú súboje s bossmi, tých menších je v celej hre veľa, tých väčších pár, ale o to lepšie sa s nimi bojuje. Síce je šanca, že pri tom stratí človek sem tam nervy, ale buduje to ten správny chýbajúci adrenalín. Potom pocit víťazstva je úžasný. Akonáhle spoznáte nepriateľa, dajme tomu vášho vnútorného démona, tak to ide ľahšie, ale stále sa musíte snažiť. Súboje s bossmi obnášajú viacero fáz a nie každý je rovnaký. O tom to je, o variabilite protivníkov. Tento titul je o hrateľnosti o vašich naučených schopnostiach. O taktike, rozvahe a rozmýšľaní. Vylepšovanie postavy a výzbroj medzi to tiež patrí. Ale zas toľko volieb v tomto smere nie je.

Naväčším lákadlom je vyrábanie vecí. Čudné je keď si v inventári postavy za peniaze vyrobíte lepší kameň, alebo nakazenú krv, ale ok, funguje to. Následne si viete vyrobiť ak máte dané suroviny aj spomínané šípy, životy, manu, alebo aj výbušné pasce. Tie sú celkom dobrou strategickou zbraňou. Čim ďalej ste v hre, tým je menší problém mať množstvo elixírov a pomôcok. Najmä keď plníte nudné vedľajšie úlohy. Tie spočívajú tom, že zachráňte toho a tamtoho a ešte toho, hentoho. Nuuuuda.

Nuda nie je audio-vizuálna stránka. Takýto titul PS4 ako krv potrebovala a PC rozhodne tiež. Hudba, ktorá sa stane obľúbenou aj ako samostatným soundtrackom, pretože obsahuje príjemné ženské vokály, super svieže melódie a hlavne sa neopakuje a je stále niečím výnimočná. To znamená, že sa len tak neopočúva.

Grafická stránka hry je navyše veľmi, ale veľmi pekná a žmýka možnosti počítača naplno a to ešte nekolíše počet snímok za sekundu. Jediný problém u mňa bol nedostačujúco veľká pamäť RAM. Čiže 6 GB DDR 3 je také minimum na najvyššie grafické nastavenie. Ale grafika zvládala, titul vyzerá ozaj pekne! Objavili sa aj názory, že keby takto nádherne vyzeral Dark Souls 2, nebo by bolo modrejšie.

Dať príbehu šťavu, vylepšiť dialógy, zlepšiť variabilitu úloh a pridať zaujímavejšie vedľajšie, určite by to bolo lepšie. Naj RPG roku by sa ani vtedy asi nestala, ale nadpriemernou hrou rozhodne je. Má k tomu všetky potrebné predpoklady. Vaša peňaženka určite krvácať nebude a vaše oči plakať, ak si tento titul zakúpite, najmä na PS4 je viac než dobrou voľbou. Pretože čo sa týka PC, tak hapruje ovládanie s klávesnicou a myšou a teda je hlavné súboj s množstvom nepriateľov dosť sťažený. Škoda.