Pred nedávnom sa stala udalosť, ktorá ma donútila zamyslieť sa nad súčasnou hernou komunitou a nad tým, ako sa ku sebe jednotlivý hráči chovajú. Že sa ku sebe chovajú ako prasatá to vieme, v tomto článku sa ale zameriame na problém, ktorý je vo videohernom priemysle najrozšírenejší - nazvem to jednoducho platformizmus. V tomto jave dochádza v podstate k tomu, čo normálny človek v aplikácií na spoločnosť nazýva rasizmom.

Prečo rasizmus? Je to absolútne jednoduché a dáva to zmysel. Za rasistu je označovaný človek, ktorý nenávidí inú rasu a odmieta akceptovať jej existenciu. Tento princíp sa dá v jednoduchosti aplikovať aj na hráčov postihnutých platformizmom a ich neschopnosťou prijať inú platformu, mimo tej, ktorú sami vlastnia.

Priznávam, a to bez mučenia, sám som do tohto tábora patril a nie som na to veľmi hrdý. Poďme sa ale zamyslieť nad tým, ako je možné, že človek, ktorý miluje videohry, tak ako ja, stane touto obludou?

Bolo – nebolo, bol malý Daniel Serafín, ktorý videohrám pričuchol úplnou náhodou v rokoch 1996 – 1998. Rád som si kupoval časopisy, ako je ABC, prípadne Káčer Donald. V tomto krásnom období detstva moje oči v novinovom stánku zazreli časopis LEVEL. A bolo dokonané... Zrodil sa ďalší hráč.

Časopisy sa množili a množili ale bohužiaľ herné skúsenosti neprichádzali. V časopisoch začali dokonca bývať aj plné hry zdarma a vo mne sa hromadila chuť hrať. Bohužiaľ som nepatril do zrovna zámožnej rodiny a vlastnil som len počítač s disketovou mechanikou a mizerným výkonom. Sklamanie a stupňujúci pocit frustrácie ma sprevádzal pri každom pohľade do časopisu. Hry sa hromadili až do doby, pokiaľ si kamarátovi rodičia nekúpili počítač, ak si matne spomínam myslím, že sa jednalo o počítač Pentium 166 (netuším). V ten moment po Vianociach sme si sadli k naleštenej mašine za približne 50 tisíc slovenských korún a plný nadšenia sme do CD-romky vrazili hru Montezuma´s Return. Herné orgie mohli začať.

Samozrejme, že som pred tým na vlastnom počítači hral tituly ako WarCraft, Doom, Wolfenstein, Quadrax alebo Lemmings. V skratke – hral som všetko čo mi umožnil hardware. Občas sa stalo, že som domov doniesol titul, ako napríklad Dune, ktorý som síce nainštaloval ale s hraním to bolo už horšie. Tak plynul čas a moja frustrácia s počítačov bola čoraz väčšia a väčšia.

Jednu krásnu sobotu som sa s rodičmi vydal do domácich potrieb (áno, domácich potrieb). V tomto obchode by asi človek márne hľadal hry ale napriek tomu, že som to nečakal, návšteva tohto obchodu mi zmenila život. Pri čakaní v rade, pokiaľ sa uvoľní pokladňa, som zazrel niečo neuveriteľné. Malé plastové krabičky s veľmi zaujímavými obrázkami. Za výkladným sklom sa týčili krabičky s nápismi – Diablo, GTA a Tomb Raider. Všetky tieto hry som samozrejme poznával ale čo bol ten šialený čierno-biely nápis? P-L-A-Y-S-T-A-T-I-O-N? Hmm, zaujímavé.

Tak som sa dozvedel o existencií konzolí. Aktuálne boli na trhu dve konzole, ktoré medzi sebou súperili a každá bola z môjho pohľadu jednoducho dokonalá. Nehovorím samozrejme o ničom inom ako o konzolách Playstation a Nintendo 64.

Prišli Vianoce, rodičia zošediveli z mojej vytrvalosti a mňa čakali jedny z najkrajších Vianoc v živote. Pod stromčekom som si našiel konzolu Playstation a od tohto dátumu sa datuje moja konzolová závislosť. Počítače šli mimo mňa a všetko ostatné okrem Playstationa bol takzvaný shit. Aby som to ďalej zbytočne nepreťahoval, takto to so mnou pokračovalo ďalej... Playstation 2, Xbox – shit, Playstation 3, Xbox 360 – shit, Playstation 4, Xbox One – shit. Zámerne nespomínam PC platformu, pretože na strednej škole som prepadol titulu World of Warcraft a boli to krásne chvíľky, každopádne časom som sa vrátil k mojej milovanej a vrátil sa k označeniu PC - shit...

Obdobie, na ktoré sa dnes dívam spätne ma dnes pomerne mrzí, osobne si myslím, že som sa pripravil svojou zaslepenosťou a blbosťou o množstvo zábavy a zážitkov. Nehovorím, že nie je dobré mať svojho favorita ale striktne zavrhovať všetko čo nemá vašu obľúbenú značku znamená to, že ste proste prehrali a ubližujete len sami sebe.

Mám rád Playstation 4, hrám na ňom každý deň a nemenil by som. Nedávno som sa ale rozhodol, že do svojho repertoáru pridám aj konzolu Xbox One a niektoré tituly si zahrám aj na PC. Nie preto, že by som nevedel čo s časom ale preto, že je potrebné mať prehľad. Keď tento prehľad získate uvedomíte si, že neexistuje lepšia alebo horšia platforma. Zistíte len to, že každá vám má čo ponúknuť a má svoje čaro.

Samozrejme chápem, že každý hráč si nemôže do poličky vedľa seba postaviť všetky konzole a ešte k tomu výkonný herný počítač. Preto som sa rozhodol dať vám pár rád záverom v prípade, že sa neviete rozhodnúť. Predpokladám, že tieto slová sú aj tak k ničomu a vy už máte svoju platformu dávno vybranú, každopádne dajme tomuto komentáru takzvanú bodku.

Posledné snaženie Microsoftu naznačuje jediné – splynutie konzolového a počítačového hrania. Takže ak ste vyrástli na počítačových hrách a radi by ste skúsili konzolu, ktorá má k PC blízko, rozhodne vyskúšajte konzolu Xbox One. Slávna séria Halo, Gears of War a mnoho ďalších. Ak hľadáte parťáka pre vašu obývačku neváhajte a siahnite po tejto mašinke, ktorá vás určite nesklame.

Množstvo nezmyselných testov sa snaží všemocne dokázať, že konzola PS4 je jednoducho najlepšia. Číselne by sa dalo súhlasiť ale je to len vec priorít. PS 4 ponúka množstvo výborných exkluzívnych titulov a v prípade, že máte radi sociálne funkcie a radi zdieľate svoje zážitky jedným tlačítkom rozhodne odporúčam konzolu PS4.

Konzolka, ktorá nevykročila úplne tou najsprávnejšou nohou, napriek tomu ponúka neuveriteľnú zábavu a to nie len pre deti, ako sa vám mnohí ľudia snažia klamne natlačiť do hlavy. Hry od Nintenda sú síce spracované krásne farebne a na prvý pohľad by sa vám mohlo zdať že je to konzolka určená pre tých najmenších ale zdanie klame. Nintendo hry patria medzi najväčšie výzvy na videohernom trhu a to je proste fakt. No a ak máte radi Mária, Zeldu... nechápem prečo ešte konzolu nemáte doma.

Platforma, ktorú netreba predstavovať. Stále vládne trhu a pravdepodobne ešte dlho bude. Mnohí sa snažia tvrdiť, že PC, ako herná platforma tu za pár rokov nebude ale opak je pravdou. Bude. Stále najviac hráčov volí práve túto platformu. Klady sú rozhodne nižšia cena hier a kompatibilita. Veď na PC si zahráte aj tie najstaršie kúsky z vašej knižnice, bohužiaľ na konzolách len tie aktuálne.

K PC platforme som sa rozhodol napísať ešte druhý odstavec, ktorý bude venovaný e-sportu. Po návšteve akcie Intel Extreme Masters som presvedčený o tom, že akcia takýchto rozmerov nikdy nebude možná na konzolách a práve počítače budú vždy skloňované s e-sportom. O e-sporte, ako takom plánujem napísať ďalší komentár v súvislosti s problematikou žien v e-sporte a ich diskrimináciou.

Aký bol teda účel tohto komentáru? Osobne verím, že oslovím niekoho z vás, fanúšikov CzechGameru, a pri čítaní mojich slov si uvedomí, že nie je dôležité to, na čom hráme ale dôležité je to, že hráme a že sme všetci hráči. Musíme si uvedomiť, že ľudia čo nehrajú hry nás vidia jedného, ako druhého...