Len málo hier vám dokáže priniesť pohľad na svet kriminality z tej druhej strany. Jednak sa vývojárom nechce príliš zabŕdať do nebezpečných vôd plných organizácií za výchovu mládeže a pri dnešnej výške rozpočtov na vývoj video hernej zábavy sa každá chyba rovná pohrome, či už po stránke slabej predajnosti alebo hnevu investorov. No a medzi dobrom a zlom, ak sa tak dá definovať príbeh vo videohre, je ona šedá zóna, v ktorej našlo v minulosti priestor zopár mien tipu: Munhunt či nedávno toľko médiami prepieraný Hatred. V roku 2011 sa švédska začínajúca firma Overkill Software rozhodla vkročiť na scénu s hrou Payday: The Heist. Projekt šírený digitálnou cestou sa na starú generáciu konzol postaral o osvieženie z pohľadu originálnej kooperácie, kde ste sa mohli zhostiť partie zločincov a užívať si ich bežný deň. Hra mala prekvapivý úspech na oboch frontoch, teda jak na konzolách tak na stolných počítačoch, čím si o dva roky neskôr zabezpečila druhú časť a práve jej port pre PS4 a Xbox One, sa nám v týchto dňoch konečne dostal do rúk. Jeho celé pomenovanie znie Payday 2: Crimewave Edition a či prináša minimálne identickú zábavu než jeho predošlé verzie, tak na to si dáme odpoveď v nasledujúcej recenzii.

Dva roky po udalostiach z jednotky, sa naša skupinka organizovaných zločincov presúva do hlavného mesta krajiny neobmedzených možností a teda Washington, D.C. Opäť nie je nutné aby ste od tejto akčnej FPS záležitosti očakávali nejakú hlbokú príbehovú linku. Ona vlastne ani žiadna nie je, ak neberieme fakt, že sa snažíte dostať z nulového člena gangu do elity prestížnych zlodejov, ktorých chce mať na výplatnej listine každý mafián v USA. Presne v tomto duchu si hráč vyberá kontrakty náročné podľa vlastných nadobudnutých skúseností a po ich splnení dostáva odmenu v podobe financií a vyššieho levelu. Kto teda čakal, že po úspechu jednotky sa vývojári pokúsia do hry implementovať aj nejaký ten filmový art vďaka dialógom a podobných veciam, tak bude mierne sklamaní. Stále je to hra, v ktorej vykrádate klenotníctva, eskortujete hľadané osoby, prepadávate banky, manipulujete s ekonomikou a tak dookola. Je jedno aký kontrakt si vyberiete. Každý je možné hrať po boku ďalších troch kamarátov alebo v prítomnosti umelej inteligencie. Čím náročnejšie zadania vás čakajú, tým väčšia príprava a taktika sa od vás bude vyžadovať. Ak teda vkročíte do klenotníctva s účelom ho vykradnúť, nie je nutné sa pokúšať, pred samotným nasadením povestnej masky, nejako vyradiť alarm či kamery. Takmer každú misiu je možné ukončiť štýlom stealth alebo priamočiarou akciou. Prvá z možností je však natoľko náročná, že nie každému sa bude chcieť opakovať jeden a ten istý postup viackrát len preto, že spravil chybu alebo ho hra podviedla.

Hrať štýlom stealth v hre, kde ste neustále sledovaný kamerami a každý pár očí je potencionálny udavač s telefónom v pohotovosti, vyžaduje dokonalý koncept prepracovaný do posledného detailu tak, aby hra netrestala za vlastné nedostatky a to v prípade druhého Payday jednoducho nie je možné. Osobne som pociťoval pri snahe nespustiť alarm skôr frustráciu než pocit hrateľnosti. Jednak preto, že hra disponuje automatickou úpravou arén. Ak ste neúspešný alebo ak opakujete misiu viac krát, je všetko trocha zmenené. Kamery sú na inom mieste, polícia hliadkuje v iných oblastiach a za chrbtom vám číha oveľa viac alebo menej civilistov. Jednoducho opakovanie v tomto prípade nie je ani náhodou matka múdrosti. Koncept počíta s tým, že sa pri lúpežiach môže všeličo pokaziť a tak vám ponúka viac scenárov alebo plánov. Ak zlyhá plán A okamžite je tu plán B a ten, ako už čakáte, dostane pár mužov zákona rovno do čierneho vreca na mŕtvoly. Nebavíme sa tu o žiadnej realite. Ak nerátam fakt, že ponuka ako sa dostať k cieľu a ako prekonať prekážky je obrovská, jedná sa čisto o šialené prestrelky, v ktorých by za normálnych okolností vaša osoba zomrela skôr než by spravila pár krokov smerom k zadnému východu. Máte k dispozícii stovky postupov ako vylepšiť váš charakter. Od schopnosti medika až po rýchlosť nabíjania či zručnosti so šperhákom. Každý skill si hráč aktivuje po nazbieraní určitých bodov a ten mu následne má umožniť jednoduchší priebeh lúpeže. Takto na papieri to pôsobí ako dobre prepracovaný systém, ale realita je trocha inde. Načo mi je možnosť zobrať rukojemníkov a odtiahnuť ich rovno pred trezor, na ktorom sa zatiaľ snažím vyvŕtať zámky, keď polícia absolútne nerešpektuje civilistov a skáče cez okná a dvere ako hladné mačky?

Aby ste sa dostali k sladkej odmene v podobe voňavých bankoviek či žiarového zlata a diamantov, musíte ujsť často dlhú cestu. Každá smrť civilistu vám ukráti konto o pár tisíc a rovnako minutá munícia sa pri väčšom počte započíta do mínusových čísel. V konečnom dôsledku sa teda po tvrdej práci musí zisk rozdeliť medzi vašich kumpánov a hráč tak bude stáť pred voľbou aké nové zbrane a vybavenie si má zakúpiť a aké nechať radšej tak. Onen stealth sa viaže práve na vybavenie od zbraní až po oblečenie. Čím väčšia bezpečnosť a palebná sila, tým väčšia šanca spustenia alarmu a problémov. Preto je nutné, aby hráč našiel na každú misiu ten správny kompromis, ktorý mu umožní byť nevidený a pri problémoch aj nebezpečný. Payday 2: Crimewave Edition nie je ani náhodou dobrá hra pre jedného. Umelá inteligencia sa správa ako po týždňovej chlastačke a ich pomoc má opačný efekt (úplne ma ničil fakt, že som bol ja jediný schopný niesť vak s kontrabandom a ak som mal viac tašiek, musel som ísť pre ne na viackrát). Preto jediné, čo robí túto hru atraktívnou, je online kooperácia po boku hráčov z celého sveta. Práve tak si každý nadobudne nielen vysoké sumy peňazí ale zároveň pocíti tú pravú zábavu z výkonu tohto nebezpečného povolania. Bohužiaľ momentálne nefunguje online, respektíve spájanie sa do misií, nijako dobre a celé to prosí o veľký update. Ak už sa ale dostanete nakoniec do hry, určite sa prejaví tá správna strana zábavy a odpustíte tejto hre viac než dosť jej chýb.

Samotný port sa po technickej stránke chváli čistým obrazom bez poklesu snímkovania (30fps) čo je určite fakt, avšak logicky dizajn hry ide na vlne roku 2013 a prerábania z Xbox 360 na One. Čo ale docenia hráči starších verzií, tak to je prítomnosť všetkých DLC balíčkov, ktorých za tie dva roky naskákalo do hry naozaj kvantum (viac ako tridsať, ak sú moje informácie správne). V nich sa paroduje napríklad hra Battlefield Hardline či dokonca nedávny filmový hit John Wick, pre ktorý sa štúdio Overkill spojilo s Lionsgate. Nové zbrane, masky, predmety a oblečky. Úprava vášho charakteru ide ruka v ruke s úpravou zbraní a tak si môžete detailne prezerať každý centimeter chladného kovu, ktorý bude jedinou záchranou pred životom za mrežami a vysokým hodnotením v podsvetí.

Hudobná stránka je potom ladená na akčnú nôtu a čo je určite pozitívne, tak voľba vlastnej skladby do každej misie prináša lepší pocit z hrania. Za zmienku určite stojí fakt, že na porte pracovalo skúsené štúdio Starbreeze, ktoré by sme našli stáť za hrami ako The Chronicles of Riddick a The Darkness. Spomínam to hlavne v súvislosti s budúcou podporou tejto hry, keďže producent očakáva, že bude projekt hraní dlho online. Sľubuje v budúcnosti veľa prídavkov ako aj staranie sa o vyladenie správneho chodu pre kooperáciu. V súčasnom stave je však Payday 2: Crimewave Edition určený len pre segment tých, koho sa predchádzajúce časti nedotkli ani na moment. Inak vás čaká identický zážitok vylepšený o pár nepodstatných detailov, čo neznie ako to pravé orechové.

Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Comgad